Oltárny kameň v Stonehenge podľa nového výskumu zrejme neprešiel väčšinu svojej cesty na juh Anglicka na ľadovci. Modelovanie pohybu ľadu a geologické analýzy síce pripúšťajú, že ľad mohol kameň počas poslednej doby ľadovej posunúť časť trasy, vedci však tento scenár považujú za málo pravdepodobný. Skôr sa prikláňajú k tomu, že masívny blok premiestnili neolitické komunity po súši aj po vode v niekoľkých etapách.
How Did Stonehenge Get Its Altar Stone? New Research Adds to the Debate Between Human Effort and Glacier Transport.
Téma je dôležitá preto, že nejde len o pôvod jedného balvana. Oltárny kameň patrí k najväčším otáznikom Stonehenge a jeho cesta môže veľa povedať o tom, aké schopnosti mali stavitelia monumentu, ako plánovali presun ťažkých materiálov a ako ďaleko siahali ich kontakty.
Vedci už v roku 2024 určili, že oltárny kameň nepochádza z Walesu, ako sa dlho predpokladalo, ale z Orcadian Basin na severovýchode Škótska. To je od Stonehenge vzdialené asi 450 míľ. Práve tento záver otvoril novú otázku: ako sa viac než 13-tisíc-librový, približne 16 stôp dlhý kameň dostal na miesto dnešného monumentu v južnom Anglicku.
Stonehenge vznikal postupne medzi rokmi 3000 a 1520 pred n. l. Výskumníci sa domnievajú, že samotný oltárny kameň pribudol niekedy medzi rokmi 2620 a 2480 pred n. l. Dnes je čiastočne zasypaný a leží pod ďalšími dvoma kameňmi, takže nie je ľahko čitateľnou súčasťou stavby. Napriek tomu je pre pochopenie celého komplexu mimoriadne dôležitý.
Autori novej práce skúmali, či mohol kameň aspoň časť trasy absolvovať prirodzene, teda na ľadovci počas posledného glaciálu. Rekonštruovali pohyb ľadu a hľadali možnú spojnicu medzi severovýchodným Škótskom a južným Anglickom. Priamu ľadovcovú trasu nenašli. Navyše zistili, že väčšina ľadovcov z tejto oblasti smerovala na severovýchod, teda od Stonehenge preč.
Niektoré ľadovce sa však pohybovali na juhovýchod a mohli skaly dopraviť až k Dogger Bank, oblasti vzdialenej zhruba 250 míľ od Stonehenge. Dnes leží pod hladinou Severného mora pri východnom pobreží Anglicka, no počas poslednej doby ľadovej išlo o suchú pevninu, súčasť pevninského mosta medzi Britániou a európskou pevninou.
Práve tu sa však glaciálna hypotéza komplikuje. Dogger Bank zaplavilo stúpanie morskej hladiny po ústupe ľadov približne pred 8 000 rokmi, teda asi 3 000 rokov pred začiatkom výstavby Stonehenge. Ak by teda ľad priniesol oltárny kameň len sem, ľudia by ho museli najprv presunúť z Dogger Bank ešte pred jej zatopením, potom ho uchovať alebo dopraviť na iné miesto, ktoré zostalo nad hladinou po celé tisícročia, a až napokon ho odviezť do Stonehenge. Podľa autorov by to vyžadovalo mimoriadne zložitý, viacstupňový sled udalostí s neobvykle dlhým časovým odstupom.
Výskumníci preto glaciálny presun úplne nevylučujú, ale považujú ho za menej presvedčivý než ľudský zásah. Pravdepodobnejšie podľa nich je, že neolitické komunity kameň dopravovali postupne: časť po súši, časť loďou, či už po riekach alebo popri pobreží. V takom prípade by nešlo o náhodný presun, ale o vedome naplánovanú akciu v náročnej a rozmanitej krajine.
Prakticky to znamená jediné: stavitelia Stonehenge možno dokázali organizovať oveľa zložitejšie logistické operácie, než sa kedysi predpokladalo. Ak naozaj premiestnili takýto veľký kameň z veľkej diaľky, museli spolupracovať, plánovať trasu, koordinovať prácu a rozumieť terénu aj možnostiam dopravy.
Prečo si však vybrali práve pieskovec zo severovýchodného Škótska, zostáva otvorenou otázkou. Zdroj neponúka definitívnu odpoveď a vedci priznávajú, že ju možno nikdy nespoznáme. Mohla za tým byť symbolická hodnota, estetická voľba, tradícia alebo iný dôvod, ktorý sa už dnes nedá priamo overiť.
Čo presne vedci skúmali
Jadrom novej práce bolo porovnanie dvoch možností: či oltárny kameň dopravil prírodný proces, alebo ľudia.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge Get Its Altar Stone? New Research Adds to the Debate Between Human Effort and Glacier Transport.
Výskumníci pritom vychádzali z predchádzajúceho zistenia o škótskom pôvode kameňa a následne testovali, či sa dá jeho prítomnosť pri Stonehenge rozumne vysvetliť pohybom ľadu počas poslednej doby ľadovej.
Použili modelovanie toku ľadu a geologické údaje. Takýto prístup nehovorí len to, odkiaľ sa ľad mohol šíriť, ale aj ktorým smerom sa pravdepodobne pohyboval a kam mohol prenášať horninový materiál. V tomto prípade výsledky naznačili, že teoretická možnosť čiastočného glaciálneho transportu existuje, no nevedie k jednoduchému a priamemu vysvetleniu.
Prečo je Dogger Bank v tejto debate dôležitý
Dogger Bank dnes poznáme ako plytčinu pod Severnym morom, no v dávnej minulosti išlo o súš.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge Get Its Altar Stone? New Research Adds to the Debate Between Human Effort and Glacier Transport.
Práve preto sa objavuje v úvahách o možnej trase kameňa. Ak sa niektoré škótske ľadovce pohybovali na juhovýchod, mohli teoreticky dopraviť horniny práve sem.
Lenže táto možnosť naráža na časový problém. Dogger Bank zmizol pod morom dávno pred tým, ako sa Stonehenge začal stavať. Aby glaciálna teória fungovala, musel by oltárny kameň prejsť sériou ďalších presunov a dlhého uchovávania. Práve táto reťaz predpokladov robí celý scenár podľa autorov málo presvedčivým.
V širšom kontexte je Dogger Bank pre archeológiu zaujímavý aj tým, že pripomína, ako veľmi sa po poslednej dobe ľadovej menila mapa severozápadnej Európy. Pobrežia, rieky aj pevninské spojenia vyzerali inak než dnes, čo komplikuje každú rekonštrukciu dávnych ciest a presunov.
Čo by znamenal ľudský transport
Ak mali pravdu autori štúdie a kameň premiestnili neolitické komunity, nejde len o príbeh fyzickej sily.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge Get Its Altar Stone? New Research Adds to the Debate Between Human Effort and Glacier Transport.
Takýto presun by si vyžadoval organizáciu, plánovanie a zdieľané ciele. Samotná váha a rozmery kameňa naznačujú, že nešlo o jednorazový improvizovaný výkon.
Všeobecne platí, že pri presune veľkých kameňov v praveku mohli ľudia kombinovať rôzne spôsoby dopravy podľa terénu. Zdroj v tomto prípade uvádza súš aj vodu, pričom lodná doprava mohla prebehnúť po riekach alebo pozdĺž pobrežia. Presný postup však zatiaľ nepoznáme.
Takáto predstava zároveň posúva pohľad na Stonehenge. Monument by nebol len miestnym stavebným projektom, ale výsledkom širšej siete ľudí, zdrojov a rozhodnutí rozprestretých na veľkom území.
Prečo na pôvode jedného kameňa záleží
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o detail.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge Get Its Altar Stone? New Research Adds to the Debate Between Human Effort and Glacier Transport.
V skutočnosti však pôvod a cesta oltárneho kameňa menia interpretáciu celého monumentu. Ak bol dopravený zo severovýchodného Škótska zámerne, potom stavitelia Stonehenge zrejme pracovali s oveľa širším geografickým horizontom, než sa dlho predpokladalo.
Pre archeológov je to dôležité aj preto, že materiál v podobných stavbách nebýva len stavebnou surovinou. Kameň mohol mať spoločenský, obradný alebo symbolický význam. Zdroj síce neponúka dôkaz, prečo bol vybraný práve tento pieskovec, no pripomína, že ľudia si oddávna vyberali konkrétne druhy kameňa aj z dôvodov, ktoré neboli čisto praktické.
To mení aj obraz neolitických spoločností. Namiesto jednoduchých komunít viazaných na bezprostredné okolie sa črtá spoločnosť schopná veľkých spoločných projektov a rozhodnutí, ktoré mali dlhodobý kultúrny význam.
Čo stále nevieme
Aj po novej štúdii zostávajú kľúčové otázky otvorené.
Snímka zobrazuje: Researchers are trying to find out how the massive, central altar stone was transported to Stonehenge. Tristan J. Wilson via Wikimedia Commons under.
Vedci nedokážu úplne vylúčiť, že ľad zohral určitú úlohu. Zároveň však nevedia presne opísať trasu, etapy ani techniku, ktorou sa kameň mohol dostať až do Stonehenge, ak ho prevážali ľudia.
Nejasný je aj motív. Prečo bol dôležitý práve kameň zo severovýchodného Škótska, zatiaľ nevieme. Rovnako nie je isté, či jeho význam súvisel s pôvodom materiálu, vzhľadom, tradíciou alebo s niečím, čo sa v archeologickom zázname už nezachovalo.
Výsledok je preto skôr spresnením debaty než jej uzavretím. Nový výskum oslabuje predstavu jednoduchého glaciálneho vysvetlenia, no definitívny príbeh cesty oltárneho kameňa stále chýba. Isté je aspoň to, že Stonehenge nevznikol bez premyslenej organizácie a spolupráce vo veľkom meradle.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
