Peľové záznamy zo sedimentov troch jazier na Švajčiarskej plošine ukazujú, že rastlinná rozmanitosť v európskych nížinách úzko sledovala spôsob využívania krajiny počas posledných 7 600 rokov. Autori štúdie dospeli k záveru, že ľudská činnosť nebola pre zmeny biodiverzity len nedávnym faktorom, ale patrila medzi ich hlavné hybné sily už od neolitu. Rozmanitosť rastlín rástla tam, kde sa krajina otvárala, obrábala a kde do nej vstupoval oheň, no počas spoločenských kríz a v posledných desaťročiach klesala.
Výskum využil jazerá ako prirodzené archívy minulosti. Zo sedimentov vedci získali súvislé peľové záznamy z troch lokalít, ktoré pokrývajú 7,6 tisícročia. Chronológiu opreli o 227 rádiokarbónových dátovaní a čiastočne aj o vrstvy ukladané po jednotlivých rokoch, čo im umožnilo sledovať zmeny v desaťročnom rozlíšení.
Tím porovnával palynologickú bohatosť, teda ukazovateľ rastlinnej diverzity odvodený z peľu, s rekonštruovanou pravdepodobnosťou využívania krajiny v šiestich kultúrno-historických obdobiach. V troch sledovaných lokalitách sa objavil podobný obraz vegetačného vývoja: bukové lesy pretrvávali počas celého obdobia, iné listnaté dreviny od neolitu ustupovali a pribúdali taxóny typické pre trávnaté plochy.
Práve väzba medzi využívaním krajiny a diverzitou patrí k hlavným výsledkom práce. Rastlinná rozmanitosť sa zvyšovala v časoch, keď ľudia krajinu viac otvárali, pestovali plodiny a používali oheň. Naopak klesala počas otrasov, akými boli obdobie sťahovania národov a éra Black Death. Najvyššiu bohatosť zaznamenali autori v stredovekej a ranonovovekej krajine. V posledných desaťročiach však diverzita podľa štúdie opäť klesá, pravdepodobne v súvislosti s industrializovaným poľnohospodárstvom.
V praktickej rovine to znamená, že dnešný úbytok biodiverzity nemožno vysvetľovať len moderným znečistením alebo klimatickou zmenou bez ohľadu na dejiny krajiny. Výsledky naznačujú, že spôsob, akým ľudia hospodárili po stáročia, mohol v nížinách vytvárať podmienky pre vyššiu pestrosť rastlín. Autori preto upozorňujú, že práve dedičstvo udržateľnejšieho využívania krajiny z minulosti môže pomôcť aj pri dnešnej snahe zastaviť straty biodiverzity.
Treba zároveň dodať, že Nature Communications zverejnil v tomto prípade needitovanú verziu rukopisu sprístupnenú ešte pred finálnou redakčnou úpravou. V texte preto môžu zostať chyby, ktoré sa pri konečnom vydaní ešte upravia.
Jazerné sedimenty patria v paleoekológii medzi najcennejšie archívy. Do vody sa rok po roku dostáva peľ z okolitých rastlín a postupne sa ukladá na dne. Keď výskumníci odoberú sedimentové jadro, získajú vrstvený záznam o tom, aká vegetácia v krajine prevažovala v rôznych obdobiach.
V tejto práci bol dôležitý najmä vysoký časový detail. Namiesto hrubého prehľadu po stáročiach mali autori k dispozícii chronológie v desaťročnom rozlíšení. To je pri skúmaní dlhodobých vzťahov medzi človekom, krajinou a biodiverzitou podstatné, pretože zmeny sa dajú lepšie priradiť ku konkrétnym historickým fázam.
Čo peľ prezrádza o rastlinnej rozmanitosti
Peľ sám osebe nie je priamym zoznamom všetkých rastlín, ktoré na mieste rástli, ale dokáže poslúžiť ako užitočný nepriamy ukazovateľ. Autori pracovali s palynologickou bohatosťou, označovanou ako PRI, ktorú použili ako zástupný údaj pre rastlinnú diverzitu.
Snímka zobrazuje: helicopter, fire, aircraft, nature, emergency, sky, fly, smoke, chopper, wildfire, california, blue fire, blue smoke, blue emergency.
Všeobecne platí, že čím pestrejšia je skladba peľových typov v zázname, tým väčšia býva aj pestrosť vegetácie v krajine. Takýto prístup má svoje limity, no pri dlhých a dobre datovaných sériách umožňuje porovnávať trendy v čase. Práve to autorom dovolilo sledovať, kedy rozmanitosť stúpala a kedy sa znižovala.
Prečo otvorená krajina často zvyšovala pestrosť
Jedným z najvýraznejších zistení je, že rozmanitosť rastlín rástla spolu s otváraním krajiny, obrábaním pôdy a používaním ohňa. V širšom ekologickom kontexte to dáva zmysel: mozaikovitá krajina s poliami, lúkami, pasienkami a zvyškami lesa zvykne poskytovať viac rôznych stanovíšť než súvislý porast jedného typu.
Štúdia pritom netvrdí, že akýkoľvek zásah človeka biodiverzite prospieva. Ukazuje skôr to, že tradičné formy využívania krajiny mohli dlhodobo vytvárať pestré prostredie, v ktorom sa darilo širšiemu spektru rastlín. To je dôležitý rozdiel najmä pri porovnaní s moderným intenzívnym hospodárením.
Autori zaznamenali najvyššiu rastlinnú bohatosť v stredoveku a ranom novoveku, zatiaľ čo v posledných desaťročiach diverzita klesala. Ako pravdepodobné vysvetlenie uvádzajú industrializované poľnohospodárstvo. Zdroj tým naznačuje, že nie každá poľnohospodárska krajina je z hľadiska biodiverzity rovnaká.
Snímka zobrazuje: the forest fell, fire, smoke, tree, nature, wildfire.
Pre súčasnú ochranu prírody je to podstatná správa. Ak časť minulých hospodárskych režimov podporovala väčšiu pestrosť rastlín, obnova niektorých prvkov tradičnej, menej uniformnej krajiny môže byť praktickejšia než predstava, že riešením je len úplné stiahnutie človeka z územia. Samotná štúdia však neposkytuje konkrétny návod pre manažment; skôr dodáva dlhodobý historický rámec pre takéto úvahy.
Čo zostáva neisté a čo bude dôležité ďalej
Hoci výsledky ukazujú silnú väzbu medzi využívaním krajiny a rastlinnou diverzitou, nejde o jednoduchý príbeh s jedinou príčinou. Práca sa sústreďuje na Švajčiarsku plošinu, ktorú autori označujú za kľúčový región pre dejiny využívania krajiny v Európe, no miestne podmienky sa mohli v iných častiach kontinentu líšiť.
Dôležité je aj to, že článok bol sprístupnený ako needitovaná verzia rukopisu pred finálnou úpravou. Jadrom zistení to samo osebe neuberá význam, no pri detailoch je vhodná opatrnosť. Ďalší výskum bude musieť preveriť, do akej miery sa rovnaký vzorec potvrdí aj v iných európskych nížinách a ako presne ho prepájať s dnešnými stratégiami obnovy biodiverzity.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
