Mnohí historici a archeológovia považujú babylonský zikkurat Etemenanki za najsilnejšieho kandidáta na historický predobraz biblickej Babylonskej veže. Neznamená to však, že archeológia potvrdila príbeh z knihy Genezis ako doslovnú udalosť. Skôr ide o to, že v starovekom Babylone skutočne stála monumentálna chrámová veža, ktorá mohla inšpirovať neskoršie biblické rozprávanie.
Snímka zobrazuje: the temple of apollo, side, turkey, vacations, antiquity, building, ruin, columnar, temple, port, summer, nature, tourism.
Príbeh o Babylonskej veži sa po stáročia vykladal ako vysvetlenie pôvodu rôznych jazykov a zároveň ako varovanie pred ľudskou pýchou. V 11. kapitole Genezis vystupuje ľudstvo, ktoré hovorí jedným jazykom a po príchode do krajiny Šineár, spájanej s územím starovekej Babylónie v južnej Mezopotámii, začne stavať mesto a vežu siahajúcu až k nebu. Boh potom ľuďom pomieša reč, a keď si prestanú rozumieť, stavbu opustia. Samotný názov Babel sa spája s hebrejským slovesom balal, teda „pomiešať“ alebo „zmiasť“, čo podľa niektorých bádateľov zapadá do staršej tradície hebrejských slovných hier.
Moderní historici zároveň upozorňujú, že Genezis nevznikla ako dielo jediného autora v jednom okamihu. Tradičné pripisovanie Mojžišovi dnes mnohí odborníci nepovažujú za historicky presvedčivé. To je dôležité aj pri otázke Babylonskej veže: text nemožno čítať jednoducho ako priamy záznam jednej overiteľnej udalosti.
Keď sa cestovatelia, bádatelia a veriaci snažili nájsť „skutočnú“ Babylonskú vežu, navrhovali viacero lokalít. Spomínal sa Aquar Quf aj ruiny v meste, ktoré dnes identifikujeme ako Borsippa. Podľa historika Juana Luisa Montera Fenollósa bolo v stredoveku určenie takejto stavby veľmi ťažké, pretože v oblasti už pravdepodobne neboli viditeľné zvyšky niekdajšej babylonskej veže.
Dnes sa pozornosť najčastejšie sústreďuje na Etemenanki. Ruiny tejto stavby znovuobjavil v roku 1913 nemecký archeológ Robert Koldewey. Podľa emeritného profesora babylončiny Andrewa Georgea zo SOAS University of London je dôvod pomerne priamočiary: išlo o vysokú vežu v meste, ktoré sa v gréčtine nazývalo Babylon a v hebrejčine Babel. Práve poloha v Babylone robí z Etemenanki hlavného kandidáta, hoci podobné stavby stáli aj inde v Mezopotámii.
Existenciu Etemenanki odborníci neodvodzujú len z jednej stopy. Opierajú sa o staroveké písomné pramene, vrátane textov Herodota a viacerých klinopisných záznamov, aj o neskorší archeologický výskum. To stačí na potvrdenie, že takáto stavba existovala. Nestačí to však na úplnú rekonštrukciu jej podoby ani na priame stotožnenie s biblickou vežou.
Etemenanki bol zikkurat, teda typ chrámovej veže bežný v starovekej Mezopotámii. Tieto stupňovité, pyramidálne stavby sa budovali na počesť mestského božstva a často stáli v blízkosti kráľovských komplexov. Výskumníci preto predpokladajú, že zdôrazňovali aj vzťah medzi panovníckou mocou a božstvom mesta. V prípade Babylonu bol zikkurat zasvätený Mardukovi, hlavnému babylonskému bohu.
Takéto veže neboli len výraznými dominantami. Bývali spojené so svätyňou pri zemi a pravdepodobne sa chápali ako významné miesto kontaktu medzi nebom a zemou. Andrew George preto hovorí o ich veľkom náboženskom význame. V praktickej rovine to znamená, že išlo o stavby, ktoré neboli iba technickým alebo architektonickým výkonom, ale stáli v centre mestského kultu aj politickej reprezentácie.
Skoré vykopávky ukázali, že Etemenanki postavili zo sušených nepálených tehál a tehál vypaľovaných s použitím bitúmenu, pričom ako malta slúžilo blato. V 90. rokoch 20. storočia výskumníci v starších archeologických sondách objavili pozoruhodnú stélu s kresbami a nápismi o Etemenanki. Dnes je známa ako „Tower of Babylon Stele“ a priniesla dôležité informácie o zikkurate. Na základe jej vyobrazení vznikol aj presvedčivý model chrámovej veže vysokej približne 90 metrov.
Ani tento údaj však spor neuzatvára. George upozorňuje, že opis zikkuratu so šírkou aj výškou 90 metrov ešte nedokazuje, že stavba presne takto vyzerala v skutočnosti. Mohlo ísť o ideálne rozmery, ktoré starovekí stavitelia nemuseli dosiahnuť. Nejasné preto zostáva, aký bol skutočný rozsah a architektonická podoba Etemenanki v jednotlivých obdobiach jeho existencie.
Komplikovaná je aj história samotnej stavby. Etemenanki zrejme nevznikol naraz a v jednej podobe. Podľa všetkého ho opakovane ničili čas, vojenské vpády aj neskoršie prestavby. George odhaduje, že prvá verzia mohla vzniknúť niekedy medzi rokmi 1500 a 1000 pred n. l., čo časovo približne zapadá do obdobia, s ktorým sa spája vznik viacerých textov Starého zákona. Ani tu však nejde o definitívne uzavretú otázku.
Jedna z posledných známych etáp prišla v roku 331 pred n. l., keď Babylon aj jeho zikkurat ovládol Alexander Veľký. Dal odstrániť zvyšky stavby, aby uvoľnil miesto pre novú rekonštrukciu, no po jeho smrti v roku 323 pred n. l. projekt zanikol. Následné rozoberanie materiálu miestnymi obyvateľmi a dlhodobé chátranie dokončili skazu. Neskoršie vykopávky preto podľa Georgea odhalili najmä veľkú jamu v mieste, kde kedysi stáli tehlové základy. Práve preto chýba pevný archeologický dôkaz o presnej forme, vzhľade a stavebnom vývoji veže.
Dnešné miesto Etemenanki v Iraku je chránenou archeologickou lokalitou UNESCO. To, čo o ňom vieme, ukazuje, že monumentálne zikkuraty patrili v starovekej Mezopotámii k bežným javom. Zároveň to vysvetľuje, prečo mohli na obyvateľov z iného kultúrneho prostredia pôsobiť mimoriadne výrazne.
Prečo sa s Babylonskou vežou spája práve Etemenanki
Hlavný dôvod je kombinácia miesta, typu stavby a historickej pamäti.
Etemenanki stál v Babylone, teda v meste, ktoré sa priamo spája s biblickým názvom Babel. Keďže išlo o mimoriadne vysokú chrámovú vežu, je pochopiteľné, že práve ona sa v modernom výskume objavuje ako najsilnejší kandidát. To však ešte neznamená, že biblický text opisuje túto stavbu doslovne alebo že medzi oboma existuje jednoduchá rovnica.
Dôležité je aj to, že zikkuraty boli v Mezopotámii známe a viditeľné symboly moci a náboženstva. Ak autori alebo tradície, z ktorých Genezis čerpala, poznali Babylon ako miesto obrovskej chrámovej veže, spojenie s neskorším príbehom je celkom možné. Odborníci však zároveň pripomínajú, že podobnosť ešte nie je dôkaz identity.
Čo vieme o zikkuratoch v starovekej Mezopotámii
Ako širší historický kontext treba povedať, že zikkurat nebol obyčajnou vežou ani pevnosťou.
Išlo o špecifický typ chrámovej architektúry, ktorý sa vyvíjal v mestách Mezopotámie. Mal náboženskú funkciu a býval súčasťou väčšieho sakrálneho komplexu.
Tieto stavby sa často opisujú ako stupňovité alebo pyramidálne, no ich význam bol odlišný od egyptských pyramíd. Neslúžili ako hrobky. Boli súčasťou kultu mestského božstva a mohli predstavovať symbolické prepojenie medzi božským a ľudským svetom. Práve preto mohli v očiach cudzincov pôsobiť ako stavby, ktoré „siahajú k nebu“.
Prečo archeológia nedáva definitívnu odpoveď
Prípad Etemenanki dobre ukazuje hranice archeologického výskumu.
Existujú textové zmienky, neskoršie správy aj materiálne stopy, ktoré potvrdzujú existenciu stavby. Chýba však nadzemná časť, podľa ktorej by bolo možné presne určiť jej konečný vzhľad. Keď archeológom zostanú najmä základy a neskoršie zásahy do lokality, priestor pre istotu sa výrazne zmenší.
Preto odborníci odlišujú dve otázky. Prvá znie, či v Babylone stála skutočná monumentálna chrámová veža. Na to odpoveď znie áno. Druhá otázka sa pýta, či práve táto stavba je historickou Babylonskou vežou z Genezis. Tam už istota chýba a zrejme chýbať aj bude.
Prečo biblický text hovorí o veži, nie o zikkurate
Podľa starozákonného bádateľa Johna Waltona môže byť vysvetlenie jednoduché.
Pre Izraelitov alebo pre tradície, z ktorých text vznikal, mohol byť mezopotámsky zikkurat nezvyčajnou a cudzou stavbou. Slovo „veža“ tak mohlo byť prirodzeným pomenovaním niečoho, čo bolo vysoké, nápadné a architektonicky odlišné od domáceho prostredia.
Toto vysvetlenie je dôležité aj pri čítaní starých textov všeobecne. Autori nepoužívajú vždy odborné názvy, ktoré by sme použili dnes. Často siahajú po slovách, ktoré sú zrozumiteľné ich publiku. Rozdiel medzi „vežou“ a „zikkuratom“ preto nemusí byť dôkazom omylu, ale skôr odrazom kultúrnej perspektívy.
Mýtus, legenda a história sa tu prekrývajú
Andrew George upozorňuje, že pri Genezis treba opatrne rozlišovať medzi folklórom, mýtom, legendou a tým, čo možno označiť za historické jadro.
Práve príbeh o Babylonskej veži ukazuje, aké ťažké je túto hranicu určiť. Niektorí vedci v ňom vidia rozprávanie, ktoré mohlo vyrásť z reálnej skúsenosti s Babylonom a jeho monumentálnou architektúrou. Iní zdôrazňujú, že podobné motívy poznajú aj mýty iných kultúr.
Výsledok je triezvy, ale zaujímavý. Archeológia nám neumožňuje potvrdiť biblický príbeh ako doslovnú udalosť. Umožňuje však ukázať, že za známym motívom mohla stáť skutočná stavba, ktorá hlboko zapôsobila na starovekú predstavivosť. Práve v tomto priestore medzi hmotnými stopami a kultúrnou pamäťou zostáva Babylonská veža dodnes živou témou výskumu.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
