Ako sa oltárny kameň v Stonehenge dostal na Salisbury Plain? Vedci viac veria ľuďom než ľadovcu
Oltárny kameň v Stonehenge sa podľa nového výskumu zrejme nedostal na Salisbury Plain len pôsobením ľadovca. Tím vedený Anthonym Clarkom z Curtin University dospel k záveru, že viac než 13-tisíclibrový pieskovcový blok pravdepodobne putoval zo severovýchodného Škótska vyše 430 míľ v starostlivo naplánovaných etapách a posledné stovky kilometrov museli zabezpečiť neolitickí ľudia.
How Did Stonehenge’s Altar Stone Arrive at Salisbury Plain?
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Práve spôsob dopravy tohto centrálneho kameňa patrí medzi dlhodobé otázky spojené so Stonehenge. Jedna z možností počítala s tým, že veľký blok mohla presunúť ľadovcová činnosť. Clarke a jeho kolegovia preto skombinovali datovanie minerálnych zŕn s modelovaním pohybu ľadových štítov, aby zistili, či by ľad sám dokázal dopraviť kameň až do južného Anglicka.
Podľa výsledkov to nevyzerá pravdepodobne. Modely naznačujú, že ľadovce mohli počas poslednej doby ľadovej dopraviť horniny len časť trasy, zrejme najďalej po oblasť Dogger Bank v Severnom mori. Do južného Anglicka sa však podľa tohto scenára kameň nedostal. Ak je to tak, rozhodujúcu časť cesty museli zvládnuť ľudia.
To mení pohľad na schopnosti komunít, ktoré sa podieľali na vzniku Stonehenge. Presun takého veľkého megalitu na takú vzdialenosť by si vyžadoval plánovanie, koordináciu a veľmi dobrú znalosť krajiny. Výskumníci pripúšťajú, že kameň mohli po súši ťahať a tam, kde to bolo možné, prepravovať aj po riekach a popri pobreží.
V praktickej rovine to znamená, že Stonehenge nebolo len stavebným projektom, ale aj logistickým výkonom. Ak sa záver potvrdí, oltárny kameň predstavuje ďalší dôkaz, že neolitické skupiny vedeli organizovať zložité presuny materiálu na veľké vzdialenosti a využiť pri tom viacero typov trás.
Čo presne vedci skúmali
Jadrom práce bola otázka, či by pôvod oltárneho kameňa a jeho dnešná poloha mohli mať čisto prírodné vysvetlenie.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge’s Altar Stone Arrive at Salisbury Plain?
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Vedci sa zamerali na centrálny Altar Stone v Stonehenge a testovali predstavu, že masívny pieskovec presunuli ľadovce bez zásahu človeka. Na to využili datovanie minerálnych zŕn a modelovanie ľadových štítov.
Takýto prístup je v archeológii a geológii dôležitý preto, že pôvod kameňa a spôsob jeho presunu nemožno odčítať z jedinej stopy. Výsledok vzniká skladaním viacerých typov dôkazov. V tomto prípade modely nepodporili scenár, podľa ktorého by ľad dopravil kameň až na Salisbury Plain.
Prečo bola verzia s ľadovcom lákavá
Predstava, že časť veľkých kameňov mohla premiestniť príroda, nie je sama osebe neobvyklá.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge’s Altar Stone Arrive at Salisbury Plain?
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Počas poslednej doby ľadovej sa obrovské masy ľadu skutočne podieľali na presune hornín na veľké vzdialenosti. Preto bolo rozumné overiť, či to mohlo platiť aj pri tomto prípade.
Podľa zistení zverejnených Curtin University však ľadovce zrejme nestačili na celý presun. Mohli kameň alebo podobný materiál dostať len časťou cesty. To je dôležité rozlíšenie: výskum nevylučuje, že ľad zohral určitú úlohu, ale spochybňuje predstavu, že vysvetľuje celú trasu až do južného Anglicka.
Ako mohla vyzerať ľudská doprava megalitu
Samotný zdroj uvádza ako pravdepodobný scenár kombináciu viacerých etáp.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge’s Altar Stone Arrive at Salisbury Plain?
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Kameň mohli ľudia ťahať po súši a tam, kde to terén dovoľoval, ho prevážať po riekach alebo popri pobreží. Pri takomto náklade by nešlo o jediný presun, ale skôr o sériu starostlivo organizovaných krokov.
Vo všeobecnom kontexte platí, že preprava megalitov v praveku si vyžadovala nielen pracovnú silu, ale aj schopnosť vyberať trasu, načasovať presuny a využiť prírodné podmienky vo svoj prospech. Práve táto kombinácia fyzickej práce a organizačných schopností robí z podobných stavieb cenný zdroj poznania o spoločnostiach, ktoré ich vytvorili.
Čo to hovorí o ľuďoch v období neolitu
Ak neolitické komunity naozaj dopravili oltárny kameň stovky kilometrov, vypovedá to o ich schopnosti spolupracovať vo veľkom rozsahu.
Snímka zobrazuje: How Did Stonehenge’s Altar Stone Arrive at Salisbury Plain?
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Nejde len o technický detail stavby, ale aj o obraz spoločnosti, ktorá vedela mobilizovať ľudí, plánovať a orientovať sa v krajine na dlhých trasách.
Takýto záver je významný aj preto, že Stonehenge sa často vníma predovšetkým ako monument s rituálnym či symbolickým významom. Výskum pripomína, že za podobnou pamiatkou stáli aj praktické rozhodnutia, logistika a dlhodobá organizácia práce. Inými slovami, význam stavby nebol len v jej výslednej podobe, ale aj v procese, ktorý k nej viedol.
Čo zatiaľ zostáva otvorené
Výskum neposkytuje podrobnú rekonštrukciu celej trasy krok za krokom.
Snímka zobrazuje: Aerial view of Ilium.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain
Naznačuje skôr hranice toho, čo pravdepodobne nedokázal ľadovec, a tým nepriamo posilňuje úlohu človeka. Otvorenou otázkou tak zostáva, ktoré konkrétne úseky viedli po súši, ktoré po vode a ako presne bol presun organizovaný.
Dôležité bude aj ďalšie porovnávanie archeologických a geologických údajov. Takéto práce zvyčajne postupne spresňujú pôvod materiálu, možné dopravné koridory aj to, nakoľko sa na presune podieľali prírodné procesy. Už teraz však štúdia posúva debatu tým, že scenár čisto ľadovcového transportu pre oltárny kameň oslabuje.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/06/04/how-did-stonehenges-altar-stone-arrive-at-salisbury-plain


