Zubný kameň naznačuje, že neandertálci jedli hmyz častejšie, než sa predpokladalo

Analýza zubného kameňa ukázala, že neandertálci zrejme konzumovali hmyz približne tak často ako šimpanzy. Výskumníci to usudzujú z DNA múch a komárov zachytenej v usadeninách na zuboch, pričom jedna z možností je, že sa k nim hmyz dostával spolu s rozkladajúcim sa mäsom obsahujúcim larvy alebo vajíčka hmyzu.

Tím skúmal vzorky zubného kameňa od 18 neandertálcov, 745 anatomicky moderných ľudí a 96 veľkých ľudoopov. Podľa Manuela Piñera z Institute of Evolutionary Biology v Španielsku výsledky podporujú nedávnu hypotézu, podľa ktorej za zvýšenými hodnotami dusíkových izotopov u neandertálcov mohlo stáť aj pravidelné prijímanie lariev hmyzu z tiel zvierat. To je dôležité najmä preto, že tieto izotopové údaje sa často používajú pri rekonštrukcii jedálnička pravekých populácií.

Pri moderných ľuďoch bolo množstvo hmyzej DNA v zubnom kameni podľa autorov skôr znakom náhodného požitia než pravidelnej súčasti stravy. Výskumníci preto rozšírili analýzu aj na genetické údaje. Preskúmali viac než 1 600 dávnych genómov anatomicky moderných ľudí a hľadali varianty génov spojené s tvorbou tráviacich enzýmov, ktoré rozkladajú chitín, významnú zložku hmyzích schránok.

Ukázalo sa, že moderní ľudia žijúci bližšie k rovníku mali vyššiu pravdepodobnosť, že hmyz dokázali tráviť. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od trópov táto schopnosť slabla. Štúdia naznačuje, že moderné ľudské populácie v Európe a v chladnejších častiach Ázie túto schopnosť stratili približne pred 9 000 rokmi.

Autori to spájajú s dostupnosťou potravy. V tropických oblastiach sa dajú jedlé druhy hmyzu zbierať vo veľkom a bez veľkej námahy, takže ich konzumácia môže byť výhodnou potravnou stratégiou. Ak sa hmyz stal bežnou súčasťou jedálnička, prirodzený výber mohol zvýhodňovať aj lepšiu schopnosť chitín spracovať.

Výskum zároveň naznačuje, že neandertálci niesli gény umožňujúce trávenie chitínu. Jeden denisovanský genóm zaradený do štúdie navyše ukázal, že podobnú schopnosť mohol mať aj tento príbuzný človeka. Neznamená to automaticky, že hmyz tvoril hlavnú zložku ich stravy, ale skôr to, že jeho konzumácia nebola biologicky problémom.

Pre obraz pravekej výživy je to podstatná korekcia. Hmyz sa v diskusiách o strave dávnych ľudí často prehliada, hoci mohol predstavovať dostupný zdroj živín a v niektorých prostrediach aj pravidelnú súčasť potravy. Táto štúdia zároveň pripomína, že stopy v zubnom kameni a genetické údaje môžu dopĺňať izotopové analýzy a spoločne spresňovať to, čo si o stravovaní vyhynutých ľudských skupín myslíme.

Čo vedci skúmali v zubnom kameni

Zubný kameň je pre archeológiu a bioantropológiu cenný materiál, pretože v ňom môžu dlhodobo pretrvať drobné zvyšky potravy, mikroorganizmov aj environmentálnych stôp. V tomto prípade práve DNA zachytená v zubnom kameni umožnila porovnať neandertálcov, moderných ľudí a veľké ľudoopy. Samotná prítomnosť hmyzej DNA však ešte automaticky nehovorí, či išlo o zámernú konzumáciu, alebo o náhodný príjem spolu s inou potravou. Preto autori opatrne rozlišujú medzi pravdepodobne pravidelnejším príjmom u neandertálcov a skôr náhodným požitím u moderných ľudí.

Wooden tool (four views)

Snímka zobrazuje: Wooden tool (four views).

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/09/did-early-humans-eat-bugs

Prečo je dôležitý chitín a jeho trávenie

Chitín tvorí významnú časť vonkajšej kostry hmyzu. Ak organizmus disponuje enzýmami, ktoré ho dokážu rozkladať, môže z hmyzu efektívnejšie získať živiny. Práve preto výskumníci hľadali genetické varianty spojené s produkciou takýchto enzýmov. V širšom biologickom kontexte ide o užitočný spôsob, ako sledovať, či sa strava a genetická výbava populácií dlhodobo ovplyvňovali.

Did Early Humans Eat Bugs?

Snímka zobrazuje: Did Early Humans Eat Bugs?

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/09/did-early-humans-eat-bugs

Čo môže znamenať rozdiel medzi trópmi a chladnejšími oblasťami

Zistenie, že schopnosť tráviť hmyz bola častejšia bližšie k rovníku, zapadá do všeobecnej ekologickej logiky. V trópoch býva jedlý hmyz dostupnejší a jeho zber môže byť menej náročný než v chladnejších regiónoch. Ak je určitý zdroj potravy spoľahlivý a ľahko dostupný, môže sa oplatiť využívať ho častejšie. V takom prostredí potom dáva zmysel aj to, že vlastnosti podporujúce jeho trávenie sa udržiavajú alebo šíria častejšie než tam, kde hmyz nepredstavuje významnú zložku jedálnička.

Did Early Humans Eat Bugs?

Snímka zobrazuje: Did Early Humans Eat Bugs?

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/09/did-early-humans-eat-bugs

Ako to mení pohľad na jedálniček neandertálcov

O neandertálcoch sa často hovorí najmä v súvislosti s lovom veľkých zvierat a vysokým podielom mäsa v potrave. Nové výsledky tento obraz nepopierajú, ale dopĺňajú ho o ďalšiu možnosť. Ak neandertálci pravidelne konzumovali aj larvy hmyzu z tiel zvierat, mohlo to ovplyvňovať aj chemické signály, z ktorých sa dnes ich strava spätne odhaduje. V praxi to znamená, že interpretácia starších údajov môže byť zložitejšia, než sa zdalo, a že jedálniček pravekých ľudí nemusel byť taký jednostranný, ako ho občas vykresľujeme.

Čo zostáva neisté a čo bude dôležité ďalej

Štúdia prináša presvedčivé indície, no nie úplne uzavretý príbeh. Z DNA v zubnom kameni nemožno vždy s istotou určiť, v akej forme sa hmyz do potravy dostal a ako často sa skutočne jedol. Rovnako prítomnosť génov spojených s trávením chitínu neznamená automaticky, že hmyz musel byť hlavnou potravou. Dôležité budú preto ďalšie porovnania s inými typmi dôkazov, napríklad s chemickými analýzami alebo s novými genetickými dátami z ďalších populácií.

Aerial view of Ilium

Snímka zobrazuje: Aerial view of Ilium.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/09/did-early-humans-eat-bugs


Zdroj: Archaeology Magazine

Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/06/09/did-early-humans-eat-bugs


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *