Turisti v Miláne roky ničili mozaikového býka pre poveru. Mesto ho muselo znovu opravovať
Milánska Galleria Vittorio Emanuele II opäť opravila podlahovú mozaiku býka, ktorú návštevníci roky poškodzovali kvôli povere o šťastí. Podľa miestnej tradície si má človek položiť pätu na býkove semenníky a trikrát sa otočiť, aby sa do Milána ešte vrátil. Práve toto miesto však dlhodobé zaťaženie nevydržalo: v mozaike vznikla tmavá diera a mesto pristúpilo už k druhej obnove za posledné desaťročie.
The Gouged-Out Testicles of This Bull Mosaic in Italy Are Just Two More Victims of Tourists Abusing Monuments for Luck.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Remeselník Gianluca Galli pri poslednej oprave vyplnil poškodené miesto a doplnil chýbajúce dlaždice. Po zásahu sa po mozaike dá znovu chodiť, no nie všetci prijali výsledok rovnako. Časť ľudí na sociálnych sieťach upozornila, že býk po obnove vyzerá inak než predtým: v slabinách má hladkú ružovú plochu bez pôvodne výraznejšie odlíšených tmavoružových semenníkov. Objavili sa aj otázky, či nejde o úpravu, ktorá má turistov odradiť od ďalšieho ničenia, a či sa takáto obnova vyplatila.
Mozaika nie je náhodný dekor. Ide o poctu mestu Turín a patrí k štvorici podlahových motívov v Galleria Vittorio Emanuele II, ktoré zobrazujú symboly Ríma, Florencie, Milána a Turína. Práve turínsky býk sa však stal terčom jedného z najznámejších turistických rituálov v Taliansku. Odkiaľ presne táto povera pochádza, zdroj neuvádza a jej pôvod zostáva nejasný.
Príbeh milánskeho býka zároveň ukazuje širší problém: návštevníci po celom svete sa dotýkajú, hladia, leštia alebo dokonca bozkávajú pamiatky v nádeji na šťastie, lásku či iný symbolický zisk. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako nevinné gesto, v praxi však takéto správanie zanecháva na umeleckých dielach celkom konkrétne stopy. Opakovaný tlak, trenie, pot a mastnota z kože dokážu materiál postupne poškodiť.
V Miláne je to viditeľné doslova. Býkove semenníky z mozaiky časom zmizli a ostal po nich kráter. Galli podľa Agence France-Presse pri najnovšej obnove použil na upevnenie náhradných dlaždíc epoxidové živice namiesto malty z vápna a piesku. Verí, že takto bude dielo odolnejšie voči ďalšiemu opotrebovaniu. Mesto pritom mozaiku obnovovalo už aj v roku 2017.
Ani samotná oprava problém celkom nevyriešila. Počas reštaurovania, keď bolo poškodené miesto ohradené, sa niektorí turisti podľa AFP presunuli k inej mozaike v nákupnej galérii. Na zobrazení rímskej vlčice si opäť skúšali ten istý zvyk s otáčaním na päte. To naznačuje, že nejde len o jednu poškodenú pamiatku, ale o správanie, ktoré sa ľahko presúva z objektu na objekt.
Prečo sa pamiatky dotýkaním ničia
Pri bronzových sochách aj kamenných či dlaždicových dielach sa škody hromadia pomaly, no vytrvalo.
Snímka zobrazuje: The Gouged-Out Testicles of This Bull Mosaic in Italy Are Just Two More Victims of Tourists Abusing Monuments for Luck.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Každý jednotlivý dotyk sa môže zdať zanedbateľný, lenže pri tisícoch návštevníkov vzniká dlhodobé mechanické zaťaženie. V prípade milánskej mozaiky nešlo len o dotyk rukou, ale o opakované stúpanie pätou na jedno malé miesto a otáčanie celou váhou tela.
Zdroj pripomína, že pri sochách zohráva úlohu aj pot, mastnota z pokožky a trenie. Tie môžu narúšať povrch a časom meniť jeho vzhľad aj štruktúru. Pri podlahovej mozaike sa k tomu pridáva tlak a odieranie, ktoré urýchľujú rozpad materiálu.
Nie je to len problém Milána
Milánsky býk patrí do širšieho zoznamu pamiatok, ktoré turisti pravidelne hladia pre šťastie alebo zvyk.
Snímka zobrazuje: The Gouged-Out Testicles of This Bull Mosaic in Italy Are Just Two More Victims of Tourists Abusing Monuments for Luck.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Zdroj spomína napríklad bustu Abrahama Lincolna pri jeho hrobe v Springfielde v Illinois, ktorej nos sa leskne od neustáleho dotýkania. Podobne sú na tom prsty na nohách sochy filozofa Davida Humea v Edinburghu, brucho sochy známej ako „Fat Policeman“ v Budapešti či ňufák bronzového diviaka vo Florencii.
Takéto zvyky sa neobmedzujú len na neutrálne miesta sôch. Často smerujú na intímne časti tiel zobrazených postáv. Zdroj uvádza aj bronzového býka na Wall Street v New Yorku, hrobku francúzskeho novinára Victora Noira alebo sochu Júlie vo Verone a Molly Malone v Dubline. V týchto prípadoch sa už neotvára len otázka ochrany pamiatok, ale aj toho, ako sa verejnosť správa k telu a symbolike zobrazených postáv.
Keď povera mení vzhľad umeleckého diela
Na milánskom býkovi je dobre vidieť, že turistický zvyk nielen poškodzuje materiál, ale môže zmeniť aj samotný vzhľad diela.
Snímka zobrazuje: The Gouged-Out Testicles of This Bull Mosaic in Italy Are Just Two More Victims of Tourists Abusing Monuments for Luck.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Po obnove síce mozaika opäť pôsobí celistvo, no podľa reakcií časti verejnosti už nepôsobí rovnako ako predtým. Kritika sa netýka len chýbajúcich detailov, ale aj otázky, či má reštaurovanie vracať dielo do čo najvernejšej podoby, alebo ho zároveň prispôsobiť tak, aby menej lákalo k ďalšiemu ničeniu.
To je širšia dilema, ktorá sa pri pamiatkach objavuje opakovane. Reštaurátori musia hľadať rovnováhu medzi zachovaním pôvodného vzhľadu, technickými možnosťami opravy a budúcou ochranou diela. Samotný zdroj pri milánskej mozaike nepotvrdzuje, že by vizuálna zmena bola zámerným odstrašujúcim riešením, iba uvádza, že takúto možnosť rozoberali používatelia na sociálnych sieťach.
Prečo na tom záleží aj mimo galérie
Takéto poškodenie nie je len estetický problém.
Snímka zobrazuje: The Gouged-Out Testicles of This Bull Mosaic in Italy Are Just Two More Victims of Tourists Abusing Monuments for Luck.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Keď sa pamiatka pravidelne obnovuje, znamená to náklady, zásahy do pôvodného materiálu a často aj obmedzenie prístupu pre verejnosť. Pri obľúbených miestach navyše vzniká paradox: čím slávnejší je turistický rituál, tým viac ohrozuje samotný objekt, kvôli ktorému ľudia prichádzajú.
V prípade Galleria Vittorio Emanuele II ide navyše o historický priestor z 19. storočia, kde podlahové mozaiky tvoria súčasť identity celej budovy. Ak sa z jedného motívu stane atrakcia na opotrebovanie, trpí tým nielen konkrétny detail, ale aj celkové vnímanie kultúrneho dedičstva. Praktický význam je jednoduchý: bez ohľadu na dobrý úmysel návštevníkov sa z opakovaného „rituálu pre šťastie“ stáva forma fyzického poškodzovania.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Pôvod milánskeho zvyku zostáva podľa zdroja neznámy.
Snímka zobrazuje: The mosaic in 2007, before being repaired Giovanni Dall'Orto via Wikimedia Commons.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/the-gouged-out-testicles-of-this-bull-mosaic-in-italy-are-just-two-more-victims-of-tourists-abusing-monuments-for-luck-180988870
Nie je teda jasné, kedy presne sa z otáčania na päte stal taký rozšírený rituál ani prečo sa viaže práve na býkove semenníky. Rovnako nie je isté, či nová technika opravy zabezpečí dlhšiu životnosť mozaiky, alebo sa poškodenie po čase zopakuje.
Isté je len to, že samotná obnova nestačí, ak sa nezmení správanie návštevníkov. Udalosť z obdobia reštaurovania, keď sa časť turistov presunula od býka k rímskej vlčici, ukazuje, že tlak sa môže preniesť inde. Pre správu pamiatok je to varovanie: ochrana neznamená len opraviť škodu, ale aj premýšľať nad tým, ako predísť ďalšiemu opakovaniu.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology


