Pri Notre-Dame odkrývajú vrstvy parížskych dejín od Rimanov po stredovek

Archeológovia pri katedrále Notre-Dame v Paríži skúmajú podzemné vrstvy, ktoré zachytávajú takmer dve tisícročia vývoja mesta. Výskum prebieha pred plánovanými úpravami okolia chrámu po jeho znovuotvorení na konci roka 2024 a už priniesol stovky nálezov od rímskeho obdobia až po stredovek. Kým mesto pripravuje výsadbu 160 nových stromov a premenu podzemného parkoviska na návštevnícke centrum, odborníci musia najprv zdokumentovať a ochrániť to, čo sa pod povrchom zachovalo.

Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886

Výkopy sa začali v januári a podľa parížskeho archeologického oddelenia majú trvať približne osem mesiacov. Výskumníci sa zatiaľ dostali asi 13 stôp pod dnešný povrch, neďaleko miesta, kde každý deň stoja rady návštevníkov smerujúcich do slávnej gotickej katedrály. Už teraz sa ukazuje, že priestor okolo Notre-Dame nie je len kulisou jednej pamiatky, ale miestom, kde sa nad sebou vrstvili celé dejiny Paríža.

Na Île de la Cité, prirodzenom ostrove na Seine, kde Notre-Dame stojí, sa život sústreďoval dávno pred začiatkom stavby katedrály v roku 1163. Predtým tu podľa zdroja existovalo rímske osídlenie zo 4. a 5. storočia. Od 6. do 10. storočia sa lokalita využívala aj na merovejské a karolovské obilné jamy. V stredoveku tu stáli domy oddelené jedinou ulicou. Práve ich pivnice, ale aj latríny slúžiace na zhromažďovanie odpadu a ľudských výkalov, archeológovia odhaľujú dnes.

Medzi nálezmi sú črepy stredovekej keramiky s nejasnými červenkastými stopami, mince s podobizňou rímskeho cisára Konštantína, zvieracie kosti, kovové predmety aj zachované džbány a poháre. Každý predmet po vyzdvihnutí putuje do mestského archeologického laboratória, kde ho odborníci čistia, analyzujú, datujú pomocou uhlíkovej metódy a podľa potreby rekonštruujú. Práve táto časť práce rozhodne o tom, čo nálezy naozaj povedia o živote v historickom centre mesta.

Praktický význam výskumu je jasný: bez neho by plánovaná prestavba okolia mohla nenávratne poškodiť staršie vrstvy Paríža. Archeológia tu preto nepredstavuje dodatok k stavebnému projektu, ale podmienku, aby sa moderné zásahy dali zosúladiť s ochranou mimoriadne citlivého miesta. V prípade Notre-Dame je to dôležité o to viac, že požiar z roku 2019 už raz ukázal, ako rýchlo môže byť kultúrne dedičstvo ohrozené.

Požiar vypukol 15. apríla 2019 počas večernej omše. Hasiči síce zachránili veľkú časť historickej stavby, no oheň zničil drevenú strechu a spôsobil pád veže. Nasledovalo viac než päť rokov obnovy, do ktorej sa zapojili stovky reštaurátorov a remeselníkov. Práve táto obnova otvorila odborníkom výnimočný prístup do bežne neprístupných častí katedrály aj do jej podložia.

Počas prác vo vnútri chrámu sa už podarilo objaviť viacero významných stôp z minulosti. Odborníci napríklad našli veľké, približne 800 rokov staré železné skoby, ktoré spevňovali kamenné bloky v horných stenách, bočných lodiach a tribúnach. Pod loďou katedrály sa objavili aj dve olovené rakvy. Jedna patrila 83-ročnému vysokému duchovnému Antoinovi de la Porte, ktorý zomrel v roku 1710. Druhá ukrývala pozostatky neznámeho jazdca, ktorým mohol byť renesančný básnik Joachim du Bellay, no zdroj túto identifikáciu uvádza len ako možnosť.

Výskum po požiari priniesol aj časti pôvodnej chórovej prepážky z 13. storočia, na niektorých úlomkoch sa zachovali stopy pôvodnej farby. Objavili sa tiež maľované sochy a zvyšky podzemného vykurovacieho systému z 19. storočia z tehlových rúr. Nové výkopy v okolí katedrály tak nadväzujú na sériu objavov, ktoré ukazujú Notre-Dame nielen ako architektonickú pamiatku, ale aj ako kľúč k hlbšiemu poznaniu vývoja Paríža.

Prečo sa kopať začalo práve teraz

Súčasné výkopy nesúvisia len s vedeckým záujmom, ale aj s konkrétnymi plánmi mesta. Okolie Notre-Dame sa má upraviť a sprístupniť iným spôsobom než doteraz. Kým však pribudnú nové stromy a podzemné priestory sa zmenia na zázemie pre návštevníkov, archeológovia musia preveriť, čo sa v zemi nachádza. V historických centrách miest je takýto postup bežný: každá väčšia prestavba môže narušiť staršie vrstvy osídlenia, preto sa najprv robí záchranný alebo preventívny výskum.

Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire

Snímka zobrazuje: Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886

V prípade Notre-Dame ide navyše o jedno z najcitlivejších miest vo Francúzsku. Každý zásah do tejto lokality sa dotýka nielen dopravy či turizmu, ale aj pamiatkovej ochrany a kolektívnej pamäti mesta. Aj preto má súčasný výskum význam ďaleko presahujúci samotné stavebné práce.

Čo vrstvy pod Notre-Dame prezrádzajú o vývoji Paríža

Najzaujímavejšie na tejto lokalite je práve postupné vrstvenie dejín. Na jednom mieste sa tu stretáva rímske osídlenie, ranostredoveké hospodárske využitie aj neskoršie mestské zástavby. Takéto lokality pomáhajú archeológom sledovať, ako sa menila funkcia priestoru v čase: od sídla či zázemia pre zásoby až po hustejšie zastavanú mestskú štvrť.

Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire

Snímka zobrazuje: Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886

Všeobecne platí, že mestská archeológia neodhaľuje len monumenty, ale najmä každodenný život. Pivnice, odpadové jamy, keramika či kosti zvierat môžu veľa napovedať o stravovaní, obchode, hygiene aj o tom, ako boli domácnosti organizované. Práve preto sú aj zdanlivo nenápadné predmety často cenné viac než efektné solitérne nálezy.

Čo sa deje s nálezmi po vyzdvihnutí

Samotné vykopanie predmetu je len začiatok. Nálezy sa musia stabilizovať, vyčistiť a odborne preskúmať, inak by sa mohli poškodiť alebo stratiť dôležité informácie. Podľa zdroja putujú predmety z lokality do mestského archeologického laboratória, kde nasleduje konzervovanie, analýza, uhlíkové datovanie a v niektorých prípadoch aj rekonštrukcia.

V širšom kontexte je to kľúčová fáza archeologickej práce. Predmet totiž nie je dôležitý len sám osebe, ale aj tým, kde presne ležal, s akými ďalšími nálezmi súvisel a z akej vrstvy pochádza. Až spojením terénnych poznámok a laboratórnych analýz vzniká presvedčivejší obraz minulosti.

Ako požiar zmenil výskum katedrály

Požiar z roku 2019 bol katastrofou pre samotnú stavbu, no zároveň neplánovane otvoril priestor pre podrobnejší výskum. Obnova umožnila odborníkom preskúmať konštrukčné prvky a časti chrámu, ku ktorým by sa za bežných okolností dostávali len ťažko. Práve vtedy sa ukázalo, aké technicky premyslené bolo stredoveké stavebníctvo Notre-Dame a koľko nepreskúmaných stôp sa v areáli stále nachádza.

Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire

Snímka zobrazuje: Secrets From Centuries of Paris History Are Emerging From Archaeological Digs After the Notre-Dame Cathedral Fire.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886

To neznamená, že požiar bol pre výskum „prínosom“ v jednoduchom zmysle slova. Skôr platí, že po tragickej udalosti nasledovala obnova, ktorá spojila záchranu pamiatky s neobvykle intenzívnym výskumom. Výsledkom je podrobnejší pohľad na dejiny katedrály aj jej okolia.

Čo zostáva nejasné a čo môže priniesť ďalší výskum

Hoci už výkopy priniesli stovky predmetov, veľká časť práce ešte len prichádza. Nie všetky artefakty sa dajú hneď presne datovať alebo jednoznačne vysvetliť. Platí to aj pre keramické črepy s červenkastými stopami či pre širší význam niektorých vrstiev osídlenia. Odpovede môžu priniesť až laboratórne rozbory a porovnanie s inými nálezmi z Paríža.

Archaeological dig in front of Notre-Dame Cathedral

Snímka zobrazuje: Archaeologists are conducting excavations in the forecourt of Notre-Dame Cathedral. Jean-Baptiste Gurliat / City of Paris.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886

Neistota sa týka aj niektorých skorších objavov v Notre-Dame, napríklad totožnosti jazdca z jednej z olovených rakiev. Aj tu zdroj ponecháva otvorenú možnosť, nie definitívny záver. Práve v tom je archeológia poctivá: často vie odhaliť súvislosti, ale nie vždy ponúkne okamžitú a úplnú odpoveď. V najbližších mesiacoch tak bude dôležité nielen to, čo sa ešte nájde v teréne, ale aj čo sa podarí potvrdiť pri ďalšom spracovaní nálezov.


Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology

Pôvodný článok: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/secrets-from-centuries-of-paris-history-are-emerging-from-archaeological-digs-after-the-notre-dame-cathedral-fire-180988886


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *