Štúdia ukazuje, že niektorí Māori v 18. storočí jedli takmer výlučne rastlinnú stravu

V Waikato na Novom Zélande sa archeológom podarilo získať priamy obraz o jedálničku ľudí, ktorí žili krátko pred kolonizáciou. Analýza siedmich Māori tūpuna, teda predkov, ukázala, že sa vo veľkej miere spoliehali na rastlinné potraviny. U dvoch detí výskum naznačil aj to, že boli miestne a že po odstavení prijímali rastlinnú stravu už v prvých dvoch až troch rokoch života.

Horticultural intensification and plant-based diets of 18 th century CE Waikato Māori in Aotearoa New Zealand

Snímka zobrazuje: Horticultural intensification and plant-based diets of 18 th century CE Waikato Māori in Aotearoa New Zealand.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

Výsledky zapadajú do širšieho obrazu, ktorý už naznačovali ústne tradície Māori, historické záznamy aj archeologické nálezy. V oblasti Waikato sa dlhodobo predpokladá intenzívne pestovanie kūmara, teda sladkých zemiakov, a taro. Nová štúdia teraz pridáva biologické dôkazy priamo z ľudských pozostatkov.

Kōiwi tangata, ľudské ostatky, boli objavené náhodne počas cestných prác. Vedci ich datovali približne do rokov 1700 až 1780 a uvádzajú, že išlo o sekundárny spoločný pohreb v borrow pit, teda v jame pôvodne spojenej s ťažbou materiálu. Lokalita sa nachádza v oblasti, kde je už skôr doložené rozsiahle a intenzívne záhradníctvo.

Na určenie stravy, detstva a chromozomálneho pohlavia použili izotopové analýzy a analýzu zubnej skloviny a dentínu. Zo siedmich skúmaných osôb vyšlo, že všetky sa spoliehali najmä na rastlinné potraviny. U dvoch detí sa navyše podarilo určiť chromozomálne pohlavie: jedno bolo chromozomálne mužské, druhé chromozomálne ženské.

Pre Waikato je to dôležité najmä preto, že región sa už predtým spájal s rozvinutým pestovaním. Štúdia naznačuje, že horticultúra nebola len doplnkom stravy, ale mohla byť jej jadrom. V niektorých prípadoch išlo dokonca o jedálniček, ktorý bol takmer úplne rastlinný.

Waikato ako krajina záhrad

V širšom historickom kontexte sa Aotearoa New Zealand po príchode Polynézanov v 13.

Fig. 1: Location of Tamahere site S14/487 and comparative sites in Aotearoa New Zealand.

Snímka zobrazuje: Fig. 1: Location of Tamahere site S14/487 and comparative sites in Aotearoa New Zealand.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

storočí ocitla v prostredí, ktoré sa výrazne líšilo od tropickej domoviny ich predkov. V raných obdobiach boli komunity mobilnejšie a opierali sa o široké spektrum zdrojov vrátane morských a suchozemských živočíchov. Neskôr sa v niektorých regiónoch, najmä na Severnom ostrove, začalo pestovanie intenzifikovať.

Waikato patrí medzi oblasti, kde sa to prejavilo veľmi výrazne. Miestne pôdy vzniknuté z tefry boli podľa autorov vhodné na záhradníctvo, pretože dobre odvodňujú vodu a majú vlastnosti priaznivé pre rast plodín. Māori tu upravovali krajinu vypaľovaním lesa, odstraňovaním pňov a zlepšovaním pôdy pridaním piesku a štrku.

Ako vedci čítajú stravu z kostí a zubov

Štúdia stojí na metódach, ktoré sa v archeológii používajú na rekonštrukciu jedálnička.

Fig. 2: Tamahere and comparative kōiwi and kōimi δ13Ccollagen and δ15Ncollagen values plotted in reference to a Māori Era Aotearoa dietary baseline.

Snímka zobrazuje: Fig. 2: Tamahere and comparative kōiwi and kōimi δ 13 C collagen and δ 15 N collagen values plotted in reference to a Māori Era Aotearoa dietary.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

Stabilné izotopy uhlíka a dusíka v kostnom kolagéne môžu naznačiť, aké typy potravín človek prijímal. Zuby zase zachovávajú záznam z detstva, pretože ich vrstvy sa tvoria postupne.

Autori doplnili izotopové údaje aj o analýzu zubných proteínov, konkrétne amelogenínu, ktorá im pomohla určiť chromozomálne pohlavie dvoch detí. Takýto prístup je užitočný najmä tam, kde kostrové znaky nestačia alebo sú nejasné. V tomto prípade výsledky ukázali jasnú väzbu medzi pomermi peptidov a chromozomálnym pohlavím.

Prečo je rastlinná strava v tomto období dôležitá

Zistenie, že niektorí ľudia v 18.

Fig. 3: Early-life dietary reconstruction from dentine micropunch stable isotope analysis.

Snímka zobrazuje: Fig. 3: Early-life dietary reconstruction from dentine micropunch stable isotope analysis.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

storočí jedli prevažne rastlinnú stravu, je významné aj mimo samotného Waikato. V archeológii totiž často pretrváva predstava, že predkoloniálne spoločnosti boli najmä lovci alebo konzumenti zmiešanej stravy s veľkým podielom živočíšnych zdrojov. Tento výskum ukazuje, že v konkrétnom prostredí a v konkrétnom období mohla mať pestovaná potrava oveľa väčšiu váhu.

Zároveň ide o dôležitý príspevok k poznaniu Māori minulosti. Výsledky sú v súlade s ústnymi tradíciami aj s archeologickými dôkazmi o pestovaní kūmara a taro. Pre potomkovských členov komunít môže mať takýto výskum aj kultúrny význam, pretože pomáha dokumentovať a obnovovať tradičné potravinové praktiky.

Čo nám hovoria deti a obdobie odstavenia

Najzaujímavejšie sú v štúdii údaje o dvoch deťoch.

Fig. 4: The δ13Cdentine and δ13Ccarbonate values of Kōiwi 2 and Kōiwi 4 plotted against regression equations for different diets, figure adapted from26 with permission from John Wiley and Sons (licence no. 6187221324386).

Snímka zobrazuje: Fig. 4: The δ 13 C dentine and δ 13 C carbonate values of Kōiwi 2 and Kōiwi 4 plotted against regression equations for different diets, figure.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

Vedci usudzujú, že boli miestne a že po odstavení dostávali rastlinnú stravu už v prvých dvoch až troch rokoch života. V archeologickom výskume je práve detstvo cenné, pretože zuby uchovávajú postupný záznam o výžive v ranom veku.

V širšom zmysle to naznačuje, že rastlinné plodiny neboli len sezónnym doplnkom, ale súčasťou každodennej výživy od raného veku. Takýto obraz sa hodí k predstave o spoločnosti, v ktorej bolo záhradníctvo pevne zakotvené v hospodárstve aj v kultúrnej praxi.

Čo zostáva neisté a kam môže výskum pokračovať

Aj keď sú výsledky presvedčivé, vzorka je malá.

Fig. 5: Average (± 1 SD) δ13C and δ15N values of Tamahere kōiwi compared to other Māori and Moriori kōiwi and kōimi and Colonial Era pākekā (European) and Chinese individuals (hair δ13C and δ15N values corrected by −1 ‰ for comparison with bone collagen data).

Snímka zobrazuje: Fig. 5: Average (± 1 SD) δ 13 C and δ 15 N values of Tamahere kōiwi compared to other Māori and Moriori kōiwi and kōimi and Colonial Era pākekā.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5

Výskum pracuje so siedmimi jednotlivcami a len dve deti bolo možné podrobnejšie analyzovať aj pomocou zubných vzoriek. To znamená, že štúdia ukazuje veľmi dôležitý prípad, no sama osebe nemôže opísať celú populáciu Waikato.

Neistota sa týka aj presného podielu jednotlivých potravín v jedálničku. Izotopy vedia ukázať, či strava bola viac rastlinná alebo živočíšna, no nie vždy presne povedia, ktoré konkrétne plodiny človek jedol. V tomto prípade však výsledky dobre zapadajú do už známeho obrazu intenzívneho pestovania kūmara a taro.

Pre archeológiu Aotearoa je to dôležitý smer: spája biologické analýzy s miestnou históriou, ústnymi tradíciami a krajinou, ktorá bola po stáročia pretváraná záhradníctvom. Práve v takomto prepojení sa dá lepšie pochopiť, ako sa menil život Māori v období pred kolonizáciou a akú úlohu v ňom zohrávali pestované rastliny.


Zdroj: Nature Archaeology Subject

Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70128-5


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *