Malé mokrade unikajú mapám a produkujú štvrtinu svetových emisií metánu
Nová štúdia odhaduje, že približne 160 miliónov malých mokradí uniká bežným globálnym mapovaniam, hoci spolu sa podieľajú až na 25 percentách súčasných svetových emisií metánu. Väčšina týchto mokradí leží v severných oblastiach, napríklad v Kanade a na Sibíri, no výrazný podiel emisií pripadá aj na malé tropické mokrade.
Big Trouble from Little Wetlands.
Zdroj: https://eos.org/articles/big-trouble-from-little-wetlands
Výskum publikovaný v časopise Nature Climate Change ukázal, že emisie metánu z malých mokradí sa v rokoch 2003 až 2022 zvýšili o 9,9 percenta. Za rastom stojí nielen pribúdajúci počet týchto mokradí, ale aj klimatické zmeny, ktoré podľa autorov podporili vznik väčšieho množstva metánu.
Mokrade patria medzi najväčšie prirodzené zdroje metánu na Zemi. Zároveň poskytujú priestor pre rozmanité ekosystémy a pomáhajú chrániť pobrežia pred záplavami. Práve ich význam pre klimatický systém však vedci stále nedokážu úplne vyčísliť.
Malé mokrade v štúdii siahajú od plochy veľkého plaveckého bazéna až po 100 hektárov. Výskumníci zistili, že približne 160 miliónov takýchto území sa nachádza najmä v severných zemepisných šírkach, v regiónoch ako Kanada a Sibír. Vedúci autor štúdie Fa Li z University of Texas at Austin však upozornil, že aj tento počet môže byť podhodnotený.
Výsledky zároveň ukázali rozdiel medzi rozlohou a množstvom emisií. Tropické oblasti predstavujú iba 15,1 percenta celkovej plochy malých mokradí, no produkujú 37 percent metánu pochádzajúceho z tejto skupiny. Malé tropické mokrade tak podľa autorov prispievajú k emisiám neúmerne viac, než by naznačovala ich plocha.
Vedci pri globálnych odhadoch zvyčajne používajú satelitné údaje s hrubším rozlíšením. Jeden pixel v takýchto dátach predstavuje približne 25 štvorcových kilometrov. Tento typ pozorovania dokáže preniknúť cez hustú vegetáciu, no nedokáže zachytiť množstvo menších mokradí.
Nový výskum preto využil snímky s oveľa vyšším rozlíšením. Jeden pixel predstavoval 30 štvorcových metrov, teda o niečo viac než polovicu plochy olympijského bazéna. Kombinácia týchto snímok s údajmi o emisiách umožnila spresniť globálny výpočet produkcie metánu.
Ani podrobnejšie satelitné snímky však neposkytujú úplný obraz. Nedokážu preniknúť cez koruny stromov, preto do výskumu neboli zahrnuté zalesnené močiare a ďalšie mokrade ukryté pod vegetáciou. Skutočný počet malých mokradí a ich podiel na emisiách tak môže byť ešte vyšší.
Biogeochemik Kyle Delwiche z University of California, Berkeley, ktorý sa na výskume nepodieľal, označil výsledky za dôvod na ďalšie skúmanie týchto ekosystémov. Presnejšie odhady emisií a ich vývoja sú podľa neho potrebné na určenie toho, aké množstvo oxidu uhličitého a metánu bude potrebné odstraňovať z atmosféry, aby planéta zostala obývateľná.
Prečo sú mokrade dôležitým zdrojom metánu
Mokrade sa nachádzajú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Patria sem rašeliniská a slatiny napájané podzemnou vodou, ale aj rozsiahle zalesnené močiare pri veľkých riekach, ako sú Amazonka či Kongo.
Snímka zobrazuje: Big Trouble from Little Wetlands.
Zdroj: https://eos.org/articles/big-trouble-from-little-wetlands
Ich spoločným znakom je pôda nasýtená vodou, v ktorej je málo kyslíka. V takomto prostredí sa darí mikroorganizmom produkujúcim metán. Ide o prirodzený proces, ktorý prebieha v mnohých typoch mokradí, hoci jeho intenzita sa medzi jednotlivými ekosystémami líši.
Metán je skleníkový plyn s výrazne silnejším krátkodobým otepľujúcim účinkom než oxid uhličitý. Preto nestačí sledovať iba celkovú rozlohu mokradí. Dôležité je tiež vedieť, kde sa nachádzajú, aké sú teplé a koľko metánu v konkrétnych podmienkach vytvárajú.
Ako vedci malé mokrade mapovali
Globálne mapovanie mokradí je náročné, pretože ide o veľmi rozdielne a často ťažko dostupné prostredia. Satelitné dáta s nižším rozlíšením pokrývajú veľké územia a dokážu sledovať povrch aj pod hustou vegetáciou, no jednotlivé malé mokrade sa v nich môžu stratiť.
Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.
Zdroj: https://eos.org/articles/big-trouble-from-little-wetlands
Výskumníci preto využili podrobnejšie satelitné snímky s rozlíšením 30 štvorcových metrov. Takéto údaje umožňujú zachytiť oveľa menšie vodou nasiaknuté plochy. Ich nevýhodou je, že nevidia cez koruny stromov, a preto nedokážu spoľahlivo zmapovať všetky zalesnené mokrade.
Všeobecne platí, že presnosť globálnych odhadov závisí od kombinácie viacerých typov údajov. Samotná mapa ukazuje, kde mokrade sú, zatiaľ čo emisné údaje pomáhajú odhadnúť, koľko metánu môžu vytvárať. Práve spojením týchto informácií vznikol nový odhad ich klimatického významu.
Prečo tropické mokrade produkujú viac, než naznačuje ich plocha
Tropické malé mokrade zaberajú podľa štúdie len 15,1 percenta celkovej plochy sledovaných malých mokradí, no pripadá na ne 37 percent ich emisií metánu. Takýto rozdiel naznačuje, že plocha sama osebe nie je dostatočným ukazovateľom klimatického vplyvu mokradí.
Jedným z dôležitých faktorov je teplota. Vo všeobecnom kontexte fungovania mokradí možno očakávať, že teplejšie podmienky ovplyvnia aktivitu mikroorganizmov, ktoré metán vytvárajú. Fa Li uviedol, že rastúce teploty zvyšujú produktivitu týchto mikróbov.
Výsledok neznamená, že všetky tropické mokrade produkujú rovnaké množstvo metánu. Mokrade sa líšia zásobovaním vodou, vegetáciou aj vlastnosťami pôdy. Štúdia však ukazuje, že malé tropické územia nemožno pri globálnych výpočtoch považovať za zanedbateľnú skupinu.
Čo znamenajú výsledky pre klimatické modely
Ak globálne mapy vynechávajú veľké množstvo malých mokradí, klimatické modely môžu podhodnocovať prirodzené emisie metánu. To komplikuje odhady toho, ako sa bude meniť množstvo skleníkových plynov v atmosfére a aký podiel na tom majú prírodné ekosystémy.
Zvýšenie emisií o 9,9 percenta medzi rokmi 2003 a 2022 zároveň ukazuje, že nejde iba o problém nepresného mapovania. Mení sa aj samotné prostredie. Podľa autorov k rastu prispel väčší počet malých mokradí aj klimatické zmeny, ktoré podporili vyššiu produkciu metánu.
Všeobecne sa klimatické modely opierajú o čo najúplnejšie údaje o zdrojoch a pohlcovačoch skleníkových plynov. Presnejšie započítanie mokradí preto môže zmeniť predstavu o tom, aké opatrenia a aký rozsah odstraňovania oxidu uhličitého či metánu sú potrebné na udržanie stabilnejšej klímy.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Najväčšou neistotou zostávajú zalesnené mokrade, ktoré vysokorozlišovacie satelitné snímky nedokážu zachytiť cez koruny stromov. Výskum preto nepokrýva všetky typy malých mokradí a jeho výsledok môže byť konzervatívnym odhadom.
Ďalšie práce by sa podľa Kylea Delwicheho mali rozšíriť aj na lesné mokrade. Vedci potrebujú presnejšie určiť nielen množstvo emisií, ale aj ich vývoj v čase. Takéto údaje môžu pomôcť lepšie vysvetliť, ako na mokrade pôsobí rast globálnej teploty.
Zatiaľ teda nie je známe, aký veľký je celkový príspevok všetkých malých mokradí vrátane území skrytých pod vegetáciou. Isté však je, že ich vynechávanie z globálnych prehľadov vytvára významnú medzeru v obraze o prirodzených emisiách metánu.
Zdroj: Eos
Pôvodný článok: https://eos.org/articles/big-trouble-from-little-wetlands


