Svetový deň rašelinísk pripomína ekosystém, ktorý zadržiava obrovské zásoby uhlíka

Svetový deň rašelinísk 2. júna upozorňuje na mokraďové ekosystémy, ktoré napriek malej rozlohe zeme viažu mimoriadne veľké množstvo uhlíka a zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní klimatickej zmeny. Rašeliniská sa nachádzajú od boreálnych oblastí ruskej Arktídy až po tropické časti strednej Afriky a práve ich schopnosť ukladať organický uhlík na veľmi dlhý čas z nich robí jednu z kľúčových súčastí globálnej uhlíkovej bilancie.

World Peatland Day honors a crucial ecosystem in the fight against climate change.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/world-peatland-day-honors-a-crucial-ecosystem-in-the-fight-against-climate-change/

Keď sa rastlinný materiál rozkladá za bežných podmienok, do ovzdušia sa uvoľňuje oxid uhličitý. V rašelinisku však odumretá organická hmota padá do premočenej pôdy a zostáva pod vodou, čo spomaľuje rozklad a uhlík sa tam môže ukladať aj tisícročia. Aj preto sú rašeliniská dôležité ďaleko za hranicami miest, kde sa nachádzajú.

Hoci pokrývajú len asi 3 % suchozemského povrchu planéty, uchovávajú takmer tretinu svetových zásob uhlíka. To znamená, že ich stav môže mať neúmerne veľký vplyv na klímu: ak zostanú zachované a vlhké, uhlík ostáva uložený v pôde. Ak sa narušia, vysušia alebo začnú rýchlejšie degradovať, môžu sa z nich stať zdroje emisií.

Mongabay pri príležitosti tohto dňa pripomína aj svoje nedávne reportáže o rašeliniskách. Jedna z nich sa venovala oblasti Cuvette Centrale v konžskej panve, kde leží najväčšie tropické rašelinisko na svete. Vedci ho zmapovali len približne pred desiatimi rokmi. Podľa ich odhadov je toto územie veľké asi ako Anglicko a uchováva približne 30 miliárd ton uhlíka.

Výskumníci tam nedávno zistili, že niektoré jazerá v oblasti Cuvette Centrale pomaly uvoľňujú starý uhlík. Pomocou štatistického modelovania odhadli, že veľká časť uhlíka, ktorý sa tam lokálne emituje, je stará 2 000 až 3 500 rokov. Vedúceho autora štúdie Travisa Drakea podľa Mongabay prekvapilo, že takmer polovica pochádzala zo starého rašelinového uhlíka.

Zatiaľ však nie je jasné, či ide o prirodzený jav, alebo o dôsledok zmeny, ktorá tento systém narúša. Práve táto neistota je dôležitá: pri rašeliniskách často nejde len o to, koľko uhlíka obsahujú, ale aj o to, za akých podmienok ho začnú znovu uvoľňovať.

Zdroj zároveň pripomína aj arktické rašeliniská, kde emisie z týchto ekosystémov výrazne ovplyvňuje topenie permafrostu súvisiace s klimatickou zmenou. Mongabay upozorňuje aj na význam poznatkov pôvodných obyvateľov pri ochrane týchto severných krajín. V dodanom texte však ďalšie podrobnosti k tejto časti neuvádza.

V praktickej rovine je posolstvo jednoduché: ochrana rašelinísk nie je okrajová téma ochrany prírody. Ide o ekosystémy, ktoré pomáhajú udržiavať uhlík mimo atmosféry. Ak sa poškodia, dôsledky sa neprejavia len lokálne, ale aj v širšej klimatickej bilancii.

Čo sú rašeliniská a prečo sú také dôležité

Rašeliniská sú trvalo alebo dlhodobo podmáčané ekosystémy, v ktorých sa hromadí len čiastočne rozložená organická hmota.

World Peatland Day honors a crucial ecosystem in the fight against climate change

Snímka zobrazuje: World Peatland Day honors a crucial ecosystem in the fight against climate change.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/world-peatland-day-honors-a-crucial-ecosystem-in-the-fight-against-climate-change/

Práve z nej vzniká rašelina. Všeobecne platí, že voda obmedzuje prístup kyslíka do pôdy, a tým spomaľuje rozklad. Výsledkom je dlhodobé ukladanie uhlíka v zemi namiesto jeho rýchleho návratu do atmosféry.

To je dôvod, prečo vedci a ochranári venujú rašeliniskám takú pozornosť. Nejde iba o mokrade na okraji záujmu, ale o miesta, ktoré majú vzhľadom na svoju malú rozlohu mimoriadne veľký význam pre klímu.

Ako sa v rašelinisku ukladá uhlík

Základný proces je pomerne jednoduchý.

Rastliny počas života viažu uhlík z atmosféry. Keď odumrú, v suchších podmienkach sa rozložia a uhlík sa opäť uvoľní najmä vo forme oxidu uhličitého. V podmáčanom prostredí rašeliniska však rozklad prebieha oveľa pomalšie.

Organický materiál sa tam vrství a uhlík zostáva uzamknutý v rašeline veľmi dlhý čas, niekedy celé tisícročia. Práve preto môže aj zdanlivo nenápadné územie fungovať ako významný dlhodobý zásobník uhlíka. Ak sa však vodný režim zmení, tento mechanizmus sa môže oslabiť.

Prečo odborníkov zaujíma Cuvette Centrale

Cuvette Centrale v konžskej panve je podľa zdroja najväčšie tropické rašelinisko na svete.

Už samotný fakt, že ho vedci zmapovali len asi pred desiatimi rokmi, ukazuje, ako nedávno sa niektoré kľúčové uhlíkové zásobárne dostali do centra vedeckej pozornosti.

Keď výskumníci v niektorých tamojších jazerách zaznamenali pomalé uvoľňovanie starého uhlíka, išlo o dôležitý signál. Nie preto, že by už bolo jasné, čo tento proces spôsobuje, ale preto, že podobné pozorovania pomáhajú lepšie pochopiť správanie celého systému. Pri tak veľkom uloženom objeme uhlíka je dôležité sledovať aj zdanlivo pomalé zmeny.

Arktída, permafrost a úloha miestnych poznatkov

Zdroj stručne pripomína, že v Arktíde patria medzi hlavné faktory emisií z rašelinísk dôsledky topenia permafrostu spôsobeného klimatickou zmenou.

World Peatland Day honors a crucial ecosystem in the fight against climate change

Snímka zobrazuje: World Peatland Day honors a crucial ecosystem in the fight against climate change.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/world-peatland-day-honors-a-crucial-ecosystem-in-the-fight-against-climate-change/

To zapadá do širšieho obrazu severných oblastí, kde zmena teplôt a stavu pôdy môže meniť fungovanie ekosystémov, ktoré boli dlhý čas stabilné.

Mongabay zároveň upozorňuje na význam Indigenous knowledge, teda poznatkov pôvodných obyvateľov, pri ochrane arktických rašelinísk. V širšom zmysle ide o prístup, ktorý spája miestnu skúsenosť s vedeckým výskumom. V dodanom texte nie sú uvedené detaily, no samotné pripomenutie tejto témy naznačuje, že ochrana rašelinísk nie je iba technická otázka meraní a modelov, ale aj správy krajiny a dlhodobej praxe ľudí, ktorí v nej žijú.

Čo zatiaľ nevieme a čo z toho vyplýva

Najdôležitejšia neistota v prípade jazier v Cuvette Centrale zostáva otvorená: vedci zatiaľ nevedia, či únik starého uhlíka predstavuje prirodzený jav, alebo signál, že systém sa mení.

Shark meat is prepared for distribution at CEAGESP in São Paulo city,

Snímka zobrazuje: Shark meat is prepared for distribution at CEAGESP in São Paulo city,.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/world-peatland-day-honors-a-crucial-ecosystem-in-the-fight-against-climate-change/

Takéto rozlíšenie je zásadné pre hodnotenie rizika aj pre ďalší výskum.

Pre ochranu klímy z toho vyplýva opatrný, ale jasný záver. Rašeliniská treba sledovať a chrániť, pretože ich schopnosť viazať uhlík je mimoriadne cenná, no zároveň citlivá na narušenie. Svetový deň rašelinísk preto nie je len symbolická pripomienka jedného typu mokradí, ale aj upozornenie, že stav týchto ekosystémov môže ovplyvňovať globálnu klímu dlhšie a výraznejšie, než by naznačovala ich rozloha.


Zdroj: Mongabay Conservation News

Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/world-peatland-day-honors-a-crucial-ecosystem-in-the-fight-against-climate-change/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *