Vedci by mali otvorene priznať vlastné politické sklony, ak si chcú udržať dôveru verejnosti

Dôvera verejnosti vo vedu v Spojenom kráľovstve zostáva vysoká, no nové údaje zároveň ukazujú varovné trhliny: časť ľudí začína vedu vnímať ako politicky zaujatú a práve to oslabuje ich ochotu jej veriť. Komentár Marka Hendersona z Wellcome upozorňuje, že ak sa vedecká komunita bude opierať najmä o podporu už presvedčených, najmä na jednej strane ideového spektra, dlhodobo tým môže prísť o širšiu spoločenskú dôveru.

Scientists should recognize their own political biases to build public trust.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01975-x

Podľa prieskumu, ktorý tento rok realizovali Wellcome a More in Common v Londýne, má veda v Británii stále výnimočné postavenie. Kým politici dosiahli čisté skóre dôvery −75 %, vedci majú 58 %. Keď sa ľudí pýtali, čo v nich vyvoláva optimizmus do budúcnosti, na prvých miestach sa objavili medicínske pokroky, nové technológie a výskum s inováciami. V čase, keď dôvera v politiku, biznis, médiá, políciu aj súdnictvo slabne, je to dôležitý signál: veda zostáva pre mnohých vzácnym zdrojom spoločnej nádeje.

Zároveň však nejde o stabilitu, ktorú by bolo možné považovať za samozrejmosť. Podrobnejší pohľad cez model siedmich spoločenských segmentov od More in Common ukazuje rozdiely, ktoré bežné celkové čísla zakrývajú. Všetkých sedem skupín síce vedu stále hodnotí v čistom vyjadrení pozitívne, no medzi najdôverčivejšími a najskeptickejšími segmentmi je takmer 60-bodový rozdiel. Ešte výraznejší je posun pri silnej dôvere: 34 % opýtaných uviedlo, že vede dôveruje „veľmi“, kým v roku 2020 to bolo 63 %.

Väčšina ľudí v Spojenom kráľovstve si nemyslí, že veda je politicky zaujatá. Najmenej dôverujúce skupiny si to však myslia častejšie a často ako príklad spomínajú pandémiu COVID-19. Práve pocit, že sa vo vede miešajú dôkazy s politickým presvedčením, podľa komentára oslabuje dôveru. To je podstatné aj prakticky: verejná podpora výskumu a spoločenský súhlas s vedeckou prácou nie sú automatické a môžu sa meniť aj v oblastiach, ktoré sa ešte nedávno zdali pevne ukotvené.

Text zároveň upozorňuje, že Spojené kráľovstvo zatiaľ nie je v situácii Spojených štátov, kde sa dôvera vo vedu silno polarizovala podľa politickej identity. Varovné signály tam však sú. Tí, ktorí vo vede vidia politickú zaujatosť, ju dvakrát častejšie označujú za ľavicovú než pravicovú. Pravici bližšie segmenty majú sklon dôverovať menej než ľavicové alebo stredové skupiny.

Dôležitý je aj samotný profil vedcov. V malej, no podľa autora zmysluplnej vzorke 142 vedcov z prieskumu Wellcome patrilo takmer 40 % do segmentu „progressive activists“ a ďalších 26 % do „incrementalist left“. Inak povedané, približne dve tretiny vedcov sa prikláňajú doľava, zatiaľ čo v širšej verejnosti je to asi tretina. Naopak, v troch najkonzervatívnejších segmentoch sa nachádza len pätina vedcov, kým v celej populácii približne polovica. Henderson z toho nevyvodzuje, že vedci nemajú mať politické názory. Upozorňuje však, že rozdiel medzi hodnotovým nastavením vedeckej komunity a zvyšku spoločnosti môže zvyšovať riziko nedorozumení a podozrenia zo zaujatosti.

Pre bežného človeka to znamená jednoduchú vec: dôvera vo vedu nestojí len na kvalite dát, ale aj na tom, ako vedci komunikujú svoje závery a kde oddeľujú dôkazy od osobných alebo politických postojov. Ak sa tieto roviny v očiach verejnosti zlejú, časť publika nadobudne pocit, že nejde len o opis reality, ale aj o presadzovanie určitého svetonázoru.

Prečo je dôvera vo vedu taká cenná

Dôvera vo vedu má širší význam než len dobré meno jednej profesie. V praxi ovplyvňuje, či ľudia prijmú odborné odporúčania, či budú podporovať financovanie výskumu a či budú ochotní súhlasiť s politikami, ktoré sa opierajú o vedecké poznanie. Keď je dôvera široko rozložená naprieč spoločnosťou, veda môže plniť úlohu spoločného referenčného bodu aj v polarizovanom prostredí.

Snímka zobrazuje: Scientists can send confusing messages when they mix evidence and political beliefs. Credit: Mark Kerrison/In Pictures via Getty.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01975-x

Práve preto je podľa komentára riskantné spoliehať sa len na podporu úzkych skupín, aj keby boli momentálne veľmi hlasné a oddané. Takáto opora môže krátkodobo vyzerať pevne, no z dlhodobého hľadiska oslabuje predstavu, že veda patrí celej spoločnosti.

Ako vzniká dojem politickej zaujatosti

Zdroj opisuje najmä vnímanie verejnosti, nie technický rozbor konkrétnych komunikačných chýb. Všeobecne však platí, že dojem zaujatosti môže vzniknúť vtedy, keď vedci alebo vedecké inštitúcie hovoria naraz o dátach aj o politických riešeniach bez jasného rozlíšenia medzi tým, čo ukazujú dôkazy, a tým, čo je hodnotový či ideologický postoj.

To neznamená, že vedci majú mlčať o verejných otázkach. Skôr ide o presnosť a poctivosť v komunikácii. Ak odborník vysvetľuje, čo výskum spoľahlivo ukazuje, a osobitne pomenuje, kde sa už začína občiansky alebo politický názor, publikum sa v tom vie lepšie zorientovať. Práve takýto rozdiel môže byť dôležitý pre ľudí, ktorí sú voči vede už dnes opatrnejší.

Čo ukazujú rozdiely medzi vedcami a verejnosťou

Jedna z najvýraznejších častí komentára sa týka nesúladu medzi politickým profilom vedcov a širšej populácie v Spojenom kráľovstve. Sám osebe ešte neznamená problém vo vedeckých výsledkoch. Môže však ovplyvniť jazyk, dôrazy aj to, ktoré témy sa komunikujú spôsobom blízkym jednému typu publika a vzdialenejším inému.

Ako všeobecné pozadie možno dodať, že každá profesijná komunita má svoje sociálne a kultúrne zloženie. Ak je však táto odlišnosť výrazná a zároveň sa spája s citlivými verejnými témami, časť spoločnosti môže nadobudnúť pocit, že ju vedecké prostredie nereprezentuje alebo jej nerozumie. To ešte nemusí viesť k otvorenému odmietaniu vedy, ale môže to oslabiť základnú dôveru.

Prečo nestačí hovoriť len s presvedčenými

Komentár jasne varuje pred tým, aby sa podpora vedy opierala len o úzke skupiny na jednom konci ideového spektra. Takáto stratégia môže fungovať v čase, keď sa vede darí udržiavať pozitívny obraz medzi vlastnými podporovateľmi, no nevyrieši rastúcu opatrnosť inde.

Pre vedecké inštitúcie to znamená potrebu udržať si jazyk a spôsob vystupovania, ktorému rozumejú aj ľudia mimo prirodzene priaznivého publika. Nejde o ustupovanie od dôkazov, ale o snahu nestratiť kontakt s časťami spoločnosti, ktoré sa už dnes cítia od odborného sveta vzdialené.

Čo zostáva neisté a čo bude dôležité sledovať

Samotný text nehovorí, že Británia už vstúpila do rovnakej fázy polarizácie ako Spojené štáty. Hovorí skôr o varovných príznakoch, ktoré si zaslúžia pozornosť. Dôležité preto bude sledovať, či sa pokles silnej dôvery ukáže ako trvalý trend, alebo ide o dočasný posun spätý s nedávnymi krízami a najmä s pandémiou.

Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako presne obnovovať a rozširovať dôveru v skupinách, ktoré sú dnes skeptickejšie. Zdroj naznačuje smer: vedci by mali jasnejšie rozpoznávať vlastné politické sklony a dávať si pozor, aby sa v komunikácii nemiešali s prezentáciou dôkazov. Ak sa to nepodarí, veda môže síce zostať rešpektovaná medzi svojimi prirodzenými spojencami, no stratiť širší spoločenský základ, ktorý ju robí takou cennou.

Zdroj: Nature News

Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01975-x