Morské korytnačky sa podľa nového pozorovania zrejme dokážu orientovať na otvorenom oceáne pomocou magnetického poľa Zeme. Výskumníci sledovali šesť samíc korytnačky zelenej, ktoré počas približne mesiaca preplávali viac ako 1 000 míľ západným smerom cez Indický oceán. Záznamy ukázali, že sa nepohybovali len pasívne s prúdmi, ale zväčša držali smer v pomerne rovných úsekoch a priebežne ho jemne upravovali.
Štúdia vyšla v Science Advances a na rozdiel od starších experimentov bola čisto pozorovacia. Vedci pripevnili korytnačkám satelitné značky, ktoré zaznamenávali polohu aj smer, ktorým bolo zviera v danom okamihu otočené. Tieto zariadenia vyvíjali päť rokov práve na takýto účel. Podľa opisu merali kurz s presnosťou na 10° a polohu s presnosťou do 100 metrov.
Práve to je podľa morského ekológa Nathana Putmana z LGL Ecological Research Associates hlavný prínos práce. Pri mnohých predchádzajúcich sledovaniach vedci poznali najmä začiatok a koniec trasy a potom odhadovali, ako do pohybu zasiahli oceánske prúdy. V tomto prípade však pohyb merali priamo, nie spätne odvodzovali.
Výsledky naznačujú, že korytnačky mali k dispozícii navigačný mechanizmus, ktorý sa neopiera o orientačné body na súši. Na otvorenom oceáne žiadne také body nie sú. Autori zároveň pripomínajú, že hviezdy zrejme nehrajú hlavnú úlohu, pretože korytnačky vidia na vzduchu nakrátko a pravdepodobne ich nedokážu spoľahlivo využiť na orientáciu. Keby sa živočíchy iba nechali unášať, ich trasy by sa viac podobali pohybu oceánskych prúdov.
Vedci preto v spojení s dôkazmi z minulých výskumov usudzujú, že najpravdepodobnejším vysvetlením je geomagnetická orientácia. Inými slovami, korytnačky zrejme využívajú vlastnosti magnetického poľa Zeme ako pomôcku pri určovaní smeru a približnej polohy počas dlhej cesty cez otvorené more.
Zaujímavý bol aj samotný priebeh plavby. Tím zistil, že korytnačky sa z času na čas preorientovali a mierne zmenili kurz. Nerobili to náhle, ale veľmi postupne, približne počas 15 hodín. Výsledná trasa tak nebola jednou dokonale priamou čiarou, ale sériou dlhých rovných úsekov s mierne odlišnými uhlami.
Podľa vedcov je to dôležitý detail. Naznačuje totiž, že zvieratá sa neriadia len akousi vnútornou mapou, ktorá im hovorí, kde sa asi nachádzajú, ale aj vnútorným kompasom, ktorý im pomáha rozlíšiť, kam sú práve otočené. Táto kombinácia podľa autorov nevytvára bezchybný systém, no na dlhú migráciu zjavne stačí.
Prakticky to znamená, že korytnačky si aj ďaleko od pevniny udržiavajú aspoň približnú predstavu o svojej polohe. Graeme Hays z Deakin University, prvý autor štúdie, pre Eos uviedol, že aj uprostred oceána, ďaleko od súše, zrejme veľmi približne vedia, kde sú. Keď sa však dostanú do plytkej vody a najmä bližšie k cieľu, pravdepodobne prechádzajú na orientáciu podľa miestnych orientačných bodov.
To dáva výsledkom širší význam. Migrácia morských korytnačiek neprebieha v jednoduchom a stabilnom prostredí. Zvieratá musia prekonávať veľké vzdialenosti, meniace sa prúdy a otvorený priestor bez zjavnej vizuálnej opory. Ak pri tom skutočne používajú geomagnetické signály, ide o dôležitú súčasť ich schopnosti vracať sa medzi vzdialenými oblasťami oceána.
Ako výskumníci sledovali pohyb korytnačiek
Táto práca stojí na priamom meraní pohybu počas cesty, nie iba na porovnaní východiskového a cieľového bodu. Satelitné značky zaznamenávali nielen polohu, ale aj orientáciu tela. Práve spojenie týchto dvoch údajov umožnilo presnejšie rozlíšiť, či zviera cielene drží smer, alebo ho len nesú prúdy. Všeobecne platí, že pri výskume migrácie je takýto rozdiel zásadný, pretože samotná mapa trasy ešte nemusí ukázať, ako aktívne zviera navigovalo.
Snímka zobrazuje: Turtles May Migrate Using Earth’s Magnetic Field.
Na súši alebo pri pobreží môžu zvieratá využívať vizuálne orientačné body. Na otvorenom mori je situácia iná: horizont sa mení len málo a pevné body chýbajú. Preto vedcov zaujíma, aké zmyslové informácie dokážu migrátory použiť tam, kde sa bežná orientácia stáva ťažkou. V prípade tejto štúdie sú dôležité práve údaje naznačujúce, že korytnačky si držali vlastný smer aj mimo dosahu zjavnej krajinnej orientácie.
Snímka zobrazuje: Researchers attached satellite tags to six sea turtles to learn more about the turtle’s paths over the course of a 1,000-kilometer-plus migration.
Geomagnetická orientácia v tomto kontexte znamená, že živočích využíva magnetické pole Zeme ako navigačnú pomôcku. Zdroj opisuje, že autori spájajú nové pozorovania s predchádzajúcimi dôkazmi a práve preto považujú geomagnetizmus za najpravdepodobnejšie vysvetlenie. Neznamená to, že vedci už poznajú každý detail mechanizmu. Skôr ide o záver, že tento typ signálu najlepšie sedí na pozorované správanie počas diaľkovej plavby.
Snímka zobrazuje: Researchers attached satellite tags to six sea turtles to learn more about the turtle’s paths over the course of a 1,000-kilometer-plus migration.
Mimoriadne dôležité bolo zistenie, že korytnačky nemenili smer chaoticky. Občas sa preorientovali, no robili to veľmi pomaly a následne pokračovali v ďalšom dlhom, pomerne priamom úseku. Takéto správanie podporuje predstavu, že nejde o náhodný pohyb. Skôr ukazuje na systém, ktorý priebežne koriguje kurz. V širšom biologickom kontexte je to cenné, pretože podobné jemné opravy môžu veľa prezradiť o tom, ako zviera spája informáciu o smere s odhadom vlastnej polohy.
Snímka zobrazuje: Researchers attached satellite tags to six sea turtles to learn more about the turtle’s paths over the course of a 1,000-kilometer-plus migration.
Výsledky podporujú predstavu, že morské korytnačky používajú vnútornú mapu aj kompas, no zároveň ukazujú, že tento systém nie je dokonalý. Autori ho označujú za dostatočný, nie presný. To je podstatné aj pre ďalší výskum: otázkou zostáva, ako presne korytnačky kombinujú magnetické informácie s inými podnetmi a kedy počas cesty prechádzajú na orientáciu podľa miestnych znakov. Táto štúdia preto neposkytuje posledné slovo, ale prináša silnejší terénny dôkaz o tom, ako môže diaľková navigácia na oceáne fungovať v praxi.
Snímka zobrazuje: Researchers attached satellite tags to six sea turtles to learn more about the turtle’s paths over the course of a 1,000-kilometer-plus migration.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
