Dôvera vo vedu neklesla všade rovnako. Dáta ukazujú skôr politické a regionálne trhliny

Dáta z viacerých medzinárodných prieskumov naznačujú, že predstava o všeobecnom kolapse dôvery vo vedu je nepresná. Vo svetovom priemere zostáva dôvera vedcom a vede pomerne vysoká, no v niektorých krajinách a skupinách ľudí sa objavili výrazné poklesy, najmä tam, kde sa z vedeckých tém stala súčasť politického konfliktu.

Have people stopped trusting science? The data tell a surprising story.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9

Pocit, že veda stratila dôveryhodnosť, sa v posledných rokoch rozšíril od Spojených štátov cez Európu až po Brazíliu. Podporujú ho aj niektoré znepokojujúce čísla. Britský prieskum zverejnený v januári ukázal, že len 40 % ľudí považuje vedecké informácie, ktoré počujú, za „vo všeobecnosti pravdivé“. Ďalší globálny prieskum zistil, že 70 % respondentov verí aspoň jednému nepravdivému alebo neoverenému tvrdeniu, napríklad že riziká detského očkovania prevažujú nad prínosmi.

Keď sa však výskumníci pozrú na dôveru vo vedu systematicky a vo väčšom meradle, obraz vyzerá inak. Jedna z najväčších štúdií v tejto oblasti oslovila takmer 72-tisíc ľudí v 68 krajinách počas rokov 2022 až 2023. Priemerné globálne skóre dôvery dosiahlo 3,6 z 5, čo autori označili za „mierne vysoké“. Podľa odborníkov to nezodpovedá predstave, že by ľudia vo veľkom prestali vedcom veriť.

Výskum pritom nebral dôveru ako jediný jednoduchý pocit. Pýtal sa na viacero rozmerov: odbornosť vedcov, ich čestnosť, otvorenosť a to, či konajú v prospech verejnosti. Výsledkom mal byť presnejší obraz než pri anketách, ktoré sa pýtajú len všeobecne, či ľudia vede dôverujú alebo nie.

Aj tento širší pohľad však ukazuje slabé miesta. Dôvera sa medzi krajinami líši. V niektorých afrických štátoch, vrátane Nigérie a Kene, vyšla relatívne vysoko. Naopak, nižšie hodnoty sa objavili v Rusku a v niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, napríklad v Kazachstane. Spojené štáty sa umiestnili v hornej tretine, Čína približne v strede.

Ďalšie prieskumy ukazujú, že vedci si v porovnaní s inými profesiami stále vedú dobre. V 28 krajinách uviedlo v roku 2025 dôveru vedcom 76 % respondentov. To je podobná úroveň ako pri učiteľoch a výrazne viac než pri novinároch či vládnych predstaviteľoch. Inými slovami, veda síce čelí tlaku a kritike, no v širšom porovnaní ešte nestratila postavenie jednej z dôveryhodnejších spoločenských inštitúcií.

Problém je skôr v tom, že celkový priemer zakrýva hlbšie praskliny. V Británii síce 84 % ľudí uviedlo aspoň určitú dôveru vo vedu, no podiel tých, ktorí jej dôverujú „veľmi“, klesol z 63 % v roku 2020 na 34 %. V Spojených štátoch zostával celkový podiel ľudí s istou alebo veľkou dôverou vo vedeckú komunitu podľa dlhodobých dát viac než 50 rokov stabilne nad 80 %, no v roku 2022 prudko klesol podiel tých, ktorí hovorili o veľkej dôvere.

To naznačuje dôležitý rozdiel: nejde nevyhnutne o úplné odmietnutie vedy, ale o oslabovanie silnej dôvery. Takýto posun môže mať praktické dôsledky aj vtedy, keď väčšina spoločnosti ešte stále vedcov úplne nezavrhla. Slabšia dôvera môže znižovať podporu opatreniam, ktoré sa opierajú o vedecké dôkazy, napríklad pri ochrane zdravia alebo pri politike zameranej na klimatickú zmenu.

Výrazná zmena je viditeľná najmä v USA, kde sa dôvera vo vedu čoraz viac viaže na politickú identitu. Údaje Pew Research Center ukazujú, že medzi ľuďmi, ktorí sa hlásia k Republican Party alebo k nej majú blízko, klesla dôvera vedcom z 85 % v roku 2020 na 65 % v roku 2025. U demokratov sa za ten istý čas takmer nezmenila, z 91 % na 90 %. Podľa dlhodobých údajov sa toto politické rozdelenie začalo črtať približne v rokoch 2005 až 2010.

Výskumníci ponúkajú viac vysvetlení. Jedným je preskupovanie voličov: skupiny, ktoré už dlhšie vykazovali nižšiu dôveru vo vedu, napríklad nábožensky založení ľudia, sa viac priklonili k republikánom, zatiaľ čo ľudia s vyššou dôverou, najmä s vysokoškolským vzdelaním, častejšie smerovali k demokratom. Druhým faktorom je samotná politika. Niektorí politici podľa odborníkov cielene podporovali predstavu, že vedci a univerzity patria k odtrhnutej elite, ktorá nereprezentuje bežných občanov.

Pandémia COVID-19 tento trend ešte zrýchlila. Popri prudkom náraste dezinformácií sa spory o vakcíny, rúška či lockdowny zmenili na súčasť širších ideologických konfliktov. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia často neodmietajú vedu ako takú, ale skôr politické opatrenia, ktoré sa o ňu opierajú. Ak niekto vníma reguláciu ako neprijateľnú, môže ľahko preniesť odpor aj na vedecké poznatky, ktoré k nej viedli.

To má konkrétne následky. Keď sa vedecké dôkazy strácajú v online priestore pod nánosom nepravdivých tvrdení, slabne podpora dôležitých verejných rozhodnutí. Môže to viesť aj k osobným rozhodnutiam, ktoré poškodzujú zdravie, napríklad k odmietaniu očkovania alebo liečby. Práve preto odborníci považujú pokles dôvery v niektorých skupinách za vážny problém, aj keď globálny obraz nie je katastrofický.

V Spojených štátoch má táto debata aj bezprostredný politický rozmer. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa používa argument o nedôveryhodnosti vedy ako jedno z odôvodnení škrtov vo financovaní výskumu, odmietania medicínskych odporúčaní založených na dôkazoch a posilňovania politickej kontroly nad výskumom. Práve tu sa ukazuje, prečo záleží na tom, či hovoríme o skutočnej kríze dôvery, alebo skôr o cielene živenom príbehu o takej kríze.

Celkový záver výskumu je preto menej dramatický, ale presnejší. Veda vo svete nestratila dôveru plošne. Skôr čelí nerovnomernému oslabovaniu dôvery v konkrétnych častiach spoločnosti, najmä tam, kde sa vedecké otázky spojili s identitou, ideológiou a nedôverou k inštitúciám všeobecne.

Čo vlastne merajú prieskumy dôvery

Dôvera vo vedu nie je jedna jednoduchá veličina. V bežnej reči môže znamenať presvedčenie, že vedci rozumejú svojmu odboru, ale aj pocit, že konajú čestne, otvorene a v prospech verejnosti. Práve preto sa novšie výskumy snažia tieto vrstvy oddeľovať. Ak sa niekto pýta len jedinou vetou, či ľudia „dôverujú vede“, môže zmiešať viac rôznych postojov do jedného čísla.

Conceptual illustration of two hands attempting to shake, but separated by a fracture. One hand has a organized scientific background; the other has a more irregular pattern.

Snímka zobrazuje: Illustration: Nik Spencer/ Nature. Adapted from image by Accogliente Design/Shutterstock.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9

V tomto prípade autori veľkého medzinárodného prieskumu pracovali s viacerými otázkami naraz. To pomáha zachytiť, či ľudia pochybujú o odbornosti vedcov, alebo skôr o ich motiváciách. Takéto rozlíšenie je dôležité aj pre verejnú debatu, pretože riešenie nebude rovnaké, ak problém spočíva v slabom porozumení vedeckému procesu, ako keď ide o širšiu nedôveru k inštitúciám.

Prečo priemer nevystihuje celý obraz

Globálne skóre 3,6 z 5 môže pôsobiť upokojujúco, no priemer sám osebe nehovorí, kde sa situácia zhoršuje. Veľké medzinárodné čísla často zakrývajú to, že v niektorých krajinách alebo skupinách sa dôvera drží vysoko, zatiaľ čo inde oslabuje rýchlo. To je aj prípad tejto témy.

Z pohľadu verejnej politiky je dôležité práve to, kde sa trhliny objavujú. Ak sa nedôvera sústreďuje v politicky alebo spoločensky vplyvných skupinách, jej následky môžu byť výrazné aj vtedy, keď celosvetový priemer zostáva relatívne priaznivý. Pri hodnotení dôvery preto nestačí pýtať sa, či je „vysoká alebo nízka“. Podstatné je aj to, komu, kde a v akej situácii klesá.

Ako do dôvery zasahuje politika a identita

Zdrojový text ukazuje najmä americký príklad, kde sa dôvera vo vedu stala súčasťou straníckeho rozdelenia. To je dôležité upozornenie aj v širšom zmysle. Keď sa odborné otázky začnú vnímať cez politickú príslušnosť, spor sa už nevedie len o fakty, ale aj o to, ku komu človek patrí a komu chce veriť.

Trust in professions. Bar chart showing trust levels across professions, with doctors, scientists and teachers rated highest and politicians, influencers and advertising executives lowest.

Snímka zobrazuje: Source: Ipsos Global Trustworthiness index 2024.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9

Vo všeobecnosti platí, že takáto polarizácia býva odolná voči jednoduchému vysvetľovaniu dát. Ľudia totiž nereagujú iba na informácie, ale aj na to, či ich prijatie nepôsobí ako ústupok opačnému táboru. Práve preto môže byť obnova dôvery oveľa ťažšia, než keby išlo len o nedostatok informácií.

Prečo na tom záleží pri zdraví aj klíme

Dôvera vo vedu nie je abstraktná téma pre akademické debaty. Má priamy vplyv na to, či ľudia prijímajú odporúčania v oblasti zdravia, očkovania alebo liečby a či podporujú opatrenia, ktoré vychádzajú z výskumu. Zdrojový text výslovne upozorňuje, že spochybňovanie vedeckých dôkazov môže podrývať podporu naliehavým politikám vrátane tých, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny.

US confidence in science. Line chart showing US confidence in science over time, with 'some confidence' remaining stable, 'a great deal of confidence' declining in the past few years and 'hardly any confidence' staying low but rising slightly.

Snímka zobrazuje: Source: General Social Survey.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9

V praxi to znamená, že aj čiastočný pokles dôvery môže mať veľký účinok. Nemusí ísť o úplné odmietnutie vedy. Stačí, ak rastie váhanie, selektívne prijímanie dôkazov alebo väčšia otvorenosť voči neovereným tvrdeniam. V takom prostredí sa ťažšie presadzujú rozhodnutia, ktoré si vyžadujú spoločný postup a ochotu riadiť sa odbornými poznatkami.

Čo zostáva nejasné a čo bude dôležité sledovať

Dostupné dáta neukazujú jednoduchý príbeh o globálnom rozpade dôvery, ale ani nedávajú dôvod na úplný pokoj. Nie všade meriame to isté rovnakým spôsobom a postoje ľudí sa môžu meniť podľa konkrétnej témy. Niečo iné je všeobecná dôvera vedcom, niečo iné názor na vakcíny, klimatické opatrenia alebo zásahy štátu počas krízy.

Political polarization in science. Line chart showing US confidence in science by party, with Democrats increasing, Republicans sharply declining and independents relatively stable.

Snímka zobrazuje: Source: General Social Survey.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9

Do budúcnosti bude dôležité sledovať, či sa pokles silnej dôvery premení na dlhodobejší trend, alebo sa po odznení pandemických a politických konfliktov zmierni. Rovnako podstatné bude, či vlády a verejné inštitúcie nezačnú rétoriku o „nedôveryhodnej vede“ využívať ako zámienku na oslabovanie výskumu a rozhodovania založeného na dôkazoch. Práve tam môže mať spor o dôveru najväčšie následky.


Zdroj: Nature News

Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01977-9


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *