Peruánsky bezsrstý pes dnes patrí k národným symbolom Peru. Nový archeologický výskum však naznačuje, že jeho význam môže siahať oveľa hlbšie do minulosti — do čias ríše Wari, ktorá predchádzala Inkom a nezanechala po sebe písomné záznamy.
Archeológovia skúmajúci lokalitu El Castillo de Huarmey na peruánskom pobreží, približne 180 míľ severne od Limy, našli pred zhruba desaťročím viac než 340 kostí, ktoré podľa nich patrili najmenej 20 psom. Tím poľských, peruánskych a amerických odborníkov ich objavil v areáli starovekej nekropoly a mauzólea spájaného s Wari, ktorí sú považovaní za prvú andskú ríšu.
Tri z nálezov výskumníci určili ako pozostatky peruánskych bezsrstých psov. Podľa štúdie publikovanej v júnovom vydaní Journal of Anthropological Archaeology ide o prvý dôkaz, že ľudia Wari žili po boku týchto psov ako spoločníkov. Autori zároveň opatrne uvažujú, že psy mohli mať aj duchovnú úlohu — ako psychopompoi, teda sprievodcovia duší do podsvetia.
„Ak sú psy pochované v tesnej súvislosti s ľuďmi, muselo medzi nimi existovať nejaké puto,“ uviedla Weronika Tomczyk, archeologička z Dartmouth University a spoluautorka štúdie. Výskumníci pôvodne nehľadali psie pozostatky, no keď ich našli, bolo zrejmé, že si zaslúžia podrobné preskúmanie.
Lokalita bola v minulých desaťročiach výrazne vykradnutá, napriek tomu kosti nepôsobili ako náhodne rozhádzané. Medzi nálezmi bolo šteňa pochované s mužským strážcom mimo hlavnej komory mauzólea a dospelý pes pochovaný s tínedžerom v bočnej miestnosti. Archeológovia našli aj malú lebku so zachovanými ušami, natretú cinóberom — vzácnym červeným pigmentom, ktorý sa v starovekých kultúrach používal aj pri pohrebných rituáloch v Peru.
Najvýraznejším nálezom bol dobre zachovaný mumifikovaný pes s viditeľnou bezsrstou kožou. Podľa Tomczyk pôsobil tak čerstvo, akoby ho niekto pochoval len pred niekoľkými desaťročiami. Rádiouhlíkové datovanie však ukázalo, že ide o najstarší záznam tohto plemena na danej lokalite. Pes bol dospelý samec, ktorému chýbali dolné časti predných končatín a prvé premoláre.
Chýbajúce zuby zaujali výskumníkov aj pri červeno natretej psej lebke, kde absentovali prvé premoláre a tretie moláre. Takáto strata zubov môže súvisieť s genetickou črtou peruánskych bezsrstých psov. Ďalšia analýza mumifikovaného dospelého samca pomocou ručného mikroskopu s kamerou podľa tímu potvrdila, že išlo o peruánskeho bezsrstého psa.
Susan deFrance, zooarcheologička z University of Florida, ktorá sa na výskume nepodieľala, označila prácu za veľmi solídny zooarcheologický výskum. Zároveň však platí, že samotná fyzická prítomnosť psov nestačí na definitívne určenie ich úlohy v spoločnosti Wari. Práve tu zostáva priestor pre opatrné interpretácie.
Význam nálezu spočíva v tom, že Wari nezanechali písomné pramene. David Reid, archeológ z University of Illinois at Chicago, ktorý sa na štúdii nezúčastnil, pripomenul, že veľká časť poznatkov o Inkoch pochádza z raných koloniálnych záznamov po kontakte so Španielmi. Pri Wari tak archeológovia skladajú obraz spoločnosti najmä z hmotných dôkazov. Objav psov v pohrebnom kontexte je preto malým, no dôležitým kúskom väčšej skladačky.
l. a podľa zdroja ovládali Peru asi 400 rokov pred nástupom oveľa známejších Inkov. Archeológovia ich často opisujú ako prvý andský experiment s ríšou. Práve preto sú dôležití pre pochopenie toho, ako sa v Andách formovali veľké politické a náboženské systémy.
Ich problémom z pohľadu dnešného výskumu je absencia písomných záznamov. Kým o Inkoch existujú aj koloniálne správy, Wari sú známi najmä cez architektúru, pohrebiská, predmety, cesty a ďalšie archeologické stopy. Reid zároveň upozorňuje, že Inkovia stavali niektoré cesty na starších trasách Wari, takže časť ich odkazu môže byť prekrytá neskoršou inkskou archeologickou vrstvou.
Všeobecne platí, že pri kultúrach bez písomných prameňov majú mimoriadnu hodnotu aj zdanlivo drobné nálezy. Poloha kostí, spôsob pochovania, stopy pigmentu či strava zvierat môžu naznačiť, aké vzťahy mali ľudia k zvieratám a akú úlohu im prisudzovali v rituáloch.
Čo prezrádzajú psie pohreby
Nálezy z El Castillo de Huarmey naznačujú, že psy neboli v mauzóleu len odpadom alebo náhodnou súčasťou zásypu.
Šteňa pri mužskom strážcovi, dospelý pes pri tínedžerovi a lebka natretá cinóberom poukazujú na premyslené uloženie v pohrebnom priestore. To je jeden z dôvodov, prečo výskumníci hovoria o možnom zvláštnom postavení psov.
Tím skúmal aj izotopy v niektorých psích kostiach. Podľa výsledkov jedli bezsrsté aj iné psy na lokalite El Castillo de Huarmey rovnakú potravu ako ľudia; v prípade Wari išlo najmä o kukuricu. Z toho nevyplýva, že boli domácimi miláčikmi v dnešnom zmysle slova, ale podporuje to predstavu, že žili v blízkosti ľudí a pravdepodobne s nimi mali úzky vzťah.
Zdroj zároveň upozorňuje, že znakov psích obiet bolo v nálezoch málo a pôsobili skôr osobne a individuálne. V predinských spoločnostiach sa morčatá a lamy často porážali na potravu alebo obetovali vo väčšom počte. Psy sa podľa interpretácie odborníkov takémuto osudu väčšinou vyhli, čo môže naznačovať odlišné spoločenské alebo symbolické postavenie.
Prečo práve bezsrstý pes
Peruánsky bezsrstý pes, známy aj ako perro peruano sin pelo, je dnes v Peru uznávaný ako súčasť národného dedičstva.
Peruánsky kongres v roku 2001 prijal zákon, ktorý ho označil za druh hodný ochrany. V kontexte nového výskumu je zaujímavé, že archeológovia našli doklad jeho prítomnosti v spoločnosti Wari stáročia pred vzostupom Inkov.
Určenie bezsrstého psa sa neopieralo iba o celkový vzhľad mumifikovaného tela. Dôležitá bola zachovaná bezsrstá koža, ale aj chýbajúce zuby, ktoré môžu byť genetickým znakom tohto typu psa. Výskumníci preto použili aj mikroskopické pozorovanie, aby identifikáciu podporili ďalšími detailmi.
Zo všeobecného hľadiska sú zvieracie múmie a kosti cenné práve tým, že spájajú biologické a kultúrne údaje. Môžu hovoriť o plemenách, chorobách, strave aj o tom, ako ľudia zvieratá vnímali. V tomto prípade však treba zostať opatrný: nález ukazuje prítomnosť peruánskych bezsrstých psov u Wari, no sám osebe nehovorí všetko o ich presnom význame.
Psy ako sprievodcovia duší v širšom kontexte
Myšlienka psa ako sprievodcu mŕtvych nie je v starých kultúrach neobvyklá.
Susan deFrance v zdroji pripomína, že v mayskej kultúre starého Mexika sú psy, napríklad Xolo alebo mexický bezsrstý pes, známe ako sprievodcovia duší do podsvetia. Pri iných predinských ríšach mohla byť úloha bezsrstého psa podobná, hoci pri Wari to zatiaľ zostáva hypotézou.
Zdroj uvádza aj Moche, civilizáciu severného Peru približne z rokov 100 až 800 n. l. Sochy z pohrebiska známeho ako Old Lord of Sipán môžu naznačovať účasť bezsrstých psov na posvätných rituáloch. DeFrance dodáva, že Moche obetovali psy, nielen bezsrsté, aby nasledovali svojich majiteľov do posmrtného života; jeden pes bol pochovaný aj s Lord of Sipán.
Tieto paralely nepodávajú priamy dôkaz o viere Wari. Pomáhajú však archeológom klásť presnejšie otázky. Ak sa psy opakovane objavujú pri ľudských pohreboch, ak sú uložené v osobitných pozíciách a ak majú stopy rituálneho zaobchádzania, je rozumné uvažovať o ich symbolickej úlohe — nie však tvrdiť viac, než dovoľujú dôkazy.
Čo zostáva nejasné a kam smeruje výskum
Najväčšou neznámou je presná úloha psov v spoločnosti Wari.
Mohli byť blízkymi spoločníkmi, rituálnymi zvieratami, ochrancami, sprievodcami mŕtvych alebo kombináciou viacerých významov. Zdroj jasne ukazuje, že výskumníci pracujú s pravdepodobnosťami a porovnaniami, nie s jednoznačným textovým svedectvom.
Tomczyk upozorňuje, že na lepšie pochopenie vzťahu predinských spoločností k psom, najmä k bezsrstému plemenu, bude potrebný ďalší výskum. Spomína pokračujúce vykopávky v nížinách aj vysočinách Peru, hoci podľa nej zatiaľ žiadna z týchto lokalít neoznámila nález bezsrstého psa.
Pre archeológiu Wari môže byť táto štúdia východiskovým bodom. Reid ju označuje za základnú prácu pre pochopenie budúcich dôkazov na lokalitách Wari. Ak sa podobné nálezy objavia aj inde, bude možné porovnávať pohrebné zvyky, regionálne rozdiely aj postavenie psov v širšom andskom svete. Zatiaľ však platí, že jeden vzácny súbor nálezov otvoril viac otázok, než definitívne uzavrel.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
