Hubble ukázal hviezdny „prskavec“ v guľovej hviezdokope NGC 6426
NASA zverejnila nový záber z Hubble Space Telescope, na ktorom hviezdy v guľovej hviezdokope NGC 6426 žiaria v odtieňoch červenej, bielej a modrej ako prskavec na tmavej nočnej oblohe. Snímku zverejnili pri príležitosti 250. výročia Spojených štátov a pripomína aj dlhodobú úlohu Hubblea pri skúmaní vesmíru.
Snímka zobrazuje: NASA’s Hubble Spies Stellar Sparkler for July 4th.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
NGC 6426 sa nachádza v vonkajšom halo Mliečnej cesty a patrí medzi približne 150 známych guľových hviezdokôp v našej galaxii. Ide o sférické zoskupenie hviezd viazaných vlastnou gravitáciou. Podľa NASA má táto hviezdokopa asi 13 miliárd rokov, takže patrí medzi najstaršie v Mliečnej ceste a je takmer rovnako stará ako samotný vesmír, ktorého vek sa odhaduje na 13,7 miliardy rokov.
Snímka nie je len vizuálnou kuriozitou. Hubble ju zachytil ako súčasť štúdie guľových hviezdokôp v halo Mliečnej cesty, ktorej cieľom je určiť ich vek a lepšie pochopiť vznik a vývoj galaxie. V praxi tak podobné pozorovania pomáhajú skladať obraz o tom, ako sa v ranom vesmíre rodili hviezdy a ako sa z malých zoskupení vyvíjali väčšie galaktické štruktúry.
Prečo sú guľové hviezdokopy dôležité
Guľové hviezdokopy patria medzi najstaršie hviezdne systémy, ktoré môžeme v galaxiach pozorovať. Keďže ich hviezdy vznikali približne v tom istom čase z jednej sa rútiacej sa oblaky plynu, prinášajú astronómom cenný pohľad na podmienky v mladom vesmíre. Takéto objekty preto slúžia ako prirodzené archívy kozmickej histórie.
Snímka zobrazuje: NASA’s Hubble Spies Stellar Sparkler for July 4th.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
V prípade NGC 6426 je zaujímavé aj to, že ide o hviezdokopu s nízkou metalicitou. V astronómii to znamená, že hviezdy obsahujú menej prvkov ťažších ako hélium a vodík. Podobné zloženie pripomína raný vesmír, keď sa ťažšie prvky ešte len začínali vytvárať vnútri masívnych hviezd.
Čo ukazujú farby na Hubbleovom zábere
Na snímkach Hubblea farby nefungujú len ako estetický efekt. Modrá zvyčajne označuje kratšie vlnové dĺžky viditeľného svetla, kým červená dlhšie vlnové dĺžky a časť blízkeho infračerveného svetla. Farby sa pri spracovaní určujú podľa štandardných postupov, aby čo najlepšie zodpovedali tomu, čo prešlo cez použité filtre.
Snímka zobrazuje: Hubble image of NGC 6426, a compact grouping of a multitude of stars shine in red, white and blue against the dark background of space. The stars are.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
Z farby hviezd sa dá odvodiť aj ich teplota. V tomto prípade platí jednoduché pravidlo: modré hviezdy sú teplejšie, červené chladnejšie. Aj vďaka takýmto údajom môžu astronómovia porovnávať hviezdy v rámci jednej hviezdokopy a sledovať, či nejde o úplne jednoliatu populáciu.
Prečo vedcov zaujímajú chemicky odlišné populácie
Výskumníci v NGC 6426 našli dôkazy o dvoch chemicky odlišných populáciách hviezd. To naznačuje, že mierne mladšie a kovmi bohatšie hviezdy vznikli z materiálu, ktorý obohatili predchádzajúce hviezdy v hviezdokope.
Snímka zobrazuje: NASA’s Hubble Spies Stellar Sparkler for July 4th.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
Tento proces je pre astronómiu podstatný. Keď masívne hviezdy skončia život ako supernovy, vyvrhnú do okolia prvky ťažšie ako vodík a hélium. Práve z takéhoto materiálu potom môžu vzniknúť ďalšie generácie hviezd. Na veľmi zjednodušenej úrovni tak hviezdokopy ukazujú, ako sa v kozme recykluje hmota.
Čo Hubbleova štúdia prispieva k obrazu Mliečnej cesty
Hubble snímku získal ako súčasť širšieho skúmania guľových hviezdokôp v halo Mliečnej cesty. Cieľom je lepšie určiť ich vek a cez ne aj históriu samotnej galaxie. To je dôležité, pretože Mliečna cesta nevznikla naraz, ale postupne, v sérii zrážok, prírastkov a hviezdnych premien.
Snímka zobrazuje: NASA’s Hubble Spies Stellar Sparkler for July 4th.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
Takéto pozorovania pomáhajú dopĺňať časovú os vývoja galaxie. Každá stará hviezdokopa môže niesť vlastnú stopu o tom, v akom prostredí vznikla a aké chemické zloženie vtedy vo vesmíre prevládalo.
Čo zostáva otvorené a čo môže prísť ďalej
Aj keď NGC 6426 patrí medzi najstaršie hviezdokopy v Mliečnej ceste, jej presnejší príbeh stále vyžaduje ďalšie porovnania a modelovanie. Astronómovia budú potrebovať spojiť údaje z viacerých pozorovaní, aby lepšie rozlíšili, ako sa v nej vyvíjali jednotlivé hviezdne populácie.
Snímka zobrazuje: NASA’s Hubble Spies Stellar Sparkler for July 4th.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/
NASA zároveň pripomína, že Hubbleove zistenia sa dnes rozširujú a dopĺňajú aj pozorovaniami ďalších misií, napríklad James Webb Space Telescope, ktorý sa zameriava na infračervené svetlo, a Nancy Grace Roman Space Telescope, ktorý má odštartovať koncom leta. V kombinácii môžu tieto prístroje priniesť presnejší obraz o tom, ako sa formovali hviezdokopy, galaxie aj samotný vesmír.
Zdroj: NASA Science
Pôvodný článok: https://science.nasa.gov/missions/hubble/nasas-hubble-spies-stellar-sparkler-for-july-4th/


