Hubble zachytil slabú nepravidelnú galaxiu ESO 490-017 v súhvezdí Veľkého psa
Hubble Space Telescope opäť pripomenul, že nie všetky galaxie sa ukazujú v plnej sile. V novom zábere sa objavila slabá trpasličia nepravidelná galaxia ESO 490-017, ktorá je na snímke len ako nenápadný hviezdny zhluk za jasnejšími hviezdami v popredí. Práve nízka povrchová jasnosť z nej robí ťažko postrehnuteľný cieľ, hoci ide o galaxiu s priemerom približne 12 000 svetelných rokov vo vzdialenosti asi 23 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Canis Major.
Snímka zobrazuje: Hubble Spies Faint Irregular Galaxy.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/
Na zábere sú dobre viditeľné aj jasné popredné hviezdy s typickými difrakčnými hrotmi a na tmavom pozadí sa rozptyľujú aj početné červené, oranžové a béžové body vzdialenejších galaxií. Podľa NASA bola táto snímka súčasťou pozorovacieho programu Hubbleu zameraného na pohyb galaxií a galaktických zhlukov v priestore. Program využíva schopnosť Hubbleu určovať vzdialenosti k blízkym galaxiám pomocou svietivosti nízkohmotných červených obrov ako „štandardných sviečok“.
Význam podobných meraní presahuje jeden pekný obraz. Vesmír nie je rozložený rovnomerne a gravitácia hmoty v ňom ovplyvňuje takzvaný kozmický tok, teda pohyb veľkorozmerných štruktúr. Z pozorovaní ako toto preto vedci získavajú údaje, ktoré pomáhajú lepšie chápať, ako sa galaxie a ich zhluky pohybujú a ako je hmota v miestnom vesmíre rozmiestnená. Súčasne program vytvoril aj archív údajov o typoch hviezd v lokálnych galaxiách.
Čo ukazuje snímka ESO 490-017
ESO 490-017 je trpasličia nepravidelná galaxia, teda galaxia bez výrazne usporiadanej špirálovej alebo eliptickej štruktúry. V takýchto systémoch býva rozloženie hviezd a plynu menej pravidelné a často pôsobia rozptýlenejšie než známe veľké galaxie. V prípade ESO 490-017 je tento dojem ešte silnejší, pretože jej nízka povrchová jasnosť ju na Hubbleovej snímke necháva takmer splývať s pozadím.
Snímka zobrazuje: Hubble Spies Faint Irregular Galaxy.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/
Snímka zároveň pripomína, ako veľmi pri astronómii záleží na citlivosti prístroja a na spracovaní dát. To, čo sa na prvý pohľad javí len ako slabý obláčik svetla, môže byť v skutočnosti celá galaxia s vlastnou hviezdnou populáciou a históriou vývoja.
Prečo Hubble vidí to, čo je pre iné prístroje slabé
Hubble Space Telescope má výhodu, že pozoruje z obežnej dráhy, teda nad zvyškom atmosféry. To mu umožňuje získavať ostrejšie zábery a presnejšie fotometrické údaje, ako je jasnosť jednotlivých hviezd. V prípade blízkych galaxií je to dôležité najmä pri sledovaní červených obrov, ktoré môžu slúžiť ako štandardné sviečky.
Snímka zobrazuje: A foreground star at image center shines brightly with four diffraction spikes. Above this star is a diffuse and faint dwarf irregular galaxy. The.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/
V astronómii sa týmto pojmom označujú objekty so známou svietivosťou, vďaka ktorej sa dá odhadnúť vzdialenosť. Ide o všeobecnú metódu, ktorú používa viacero typov pozorovaní; v tomto prípade ju podľa NASA využíva aj program spojený s ESO 490-017. Takéto merania sú cenné najmä tam, kde sa pracuje s relatívne blízkymi galaxiami a kde je potrebné spresniť miestnu mapu vesmíru.
Čo znamená kozmický tok a rozloženie hmoty
Hmotnosť vo vesmíre nie je rozložená rovnomerne. Gravitačné pôsobenie oblastí s vyššou hustotou hmoty priťahuje galaxie a galaktické zhluky a ovplyvňuje ich pohyb v širšom meradle. Tento jav sa často opisuje ako kozmický tok.
Snímka zobrazuje: Hubble Spies Faint Irregular Galaxy.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/
V praxi to znamená, že galaxie sa nepohybujú len podľa jednoduchého rozpínania vesmíru, ale aj pod vplyvom gravitačných ťahov svojho okolia. Presné údaje o vzdialenostiach jednotlivých galaxií sú preto dôležité pri skladaní obrazu o tom, ako je hmota v miestnom vesmíre rozmiestnená. Zábery ako tento nie sú len estetickým výsledkom, ale aj súčasťou širšieho mapovania kozmickej štruktúry.
Prečo sú nepravidelné galaxie pre astronómov dôležité
Nepravidelné galaxie patria medzi zaujímavé laboratóriá na štúdium vývoja hviezd. Často v nich možno sledovať rozdielne fázy hviezdnej populácie a porovnávať, ako sa galaxia vyvíja bez výrazne symetrickej štruktúry. Aj preto má význam, že Hubbleov pozorovací program vytvoril archív o typoch hviezd v lokálnych galaxiách.
Snímka zobrazuje: Hubble Spies Faint Irregular Galaxy.
Zdroj: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/
Takéto dáta pomáhajú astronómom porovnávať menšie a väčšie galaxie, odhaľovať rozdiely v ich hviezdnom obsahu a lepšie chápať, ako sa galaxie časom formujú. Všeobecne platí, že čím presnejšie poznáme blízke galaxie, tým lepšie vieme interpretovať vzdialenejšie a zložitejšie systémy.
Čo zostáva otvorené a čo môže nasledovať
Samotná snímka ESO 490-017 ukazuje, čo všetko sa dá získať aj z na prvý pohľad nenápadného objektu. Zároveň však pripomína, že obraz galaxie nie je celý príbeh. Podrobnosti o jej presnej štruktúre, hviezdnej histórii či pohybe si vyžadujú ďalšie pozorovania a porovnanie s inými dátami.
V širšom zmysle podobné projekty pomáhajú dopĺňať katalogizáciu blízkych galaxií a spresňovať merania vzdialeností, ktoré sú pre kozmológiu kľúčové. Pri práci s takýmito objektmi zostáva dôležité oddeliť to, čo priamo ukazuje snímka, od toho, čo z nej ešte treba ďalej vyčítať. Presne v tom spočíva hodnota dlhodobých programov Hubbleu: v trpezlivom skladaní obrazu vesmíru z drobných, ale presných pozorovaní.
Zdroj: NASA Breaking News
Pôvodný článok: https://science.nasa.gov/missions/hubble/hubble-spies-faint-irregular-galaxy/


