Čínski vedci predstavili čip napodobňujúci mozog. Pri modelovaní jeho štruktúr má byť až 478-krát rýchlejší než Nvidia A100

Výskumníci z Peking University a Chinese Academy of Sciences oznámili vývoj 40-nanometrového pamäťového čipu s integrovanou umelou neurónovou sieťou, ktorý podľa ich údajov dokáže modelovať zložité štruktúry mozgu v reálnom čase. Tím tvrdí, že zariadenie spája ukladanie dát aj výpočty v jedinom pamäťovom poli a pri rekonštrukcii zložitých povrchov mozgu pracuje za menej než pol sekundy. V porovnaní so systémami postavenými na grafickom procesore Nvidia A100 má byť podľa autorov 50- až 478-krát rýchlejšie.

Výsledok opísali v recenzovanej štúdii, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science. Podľa autorov čip prekonáva dlhodobé výpočtové obmedzenia, ktoré doteraz sťažovali rýchle spracovanie komplikovaných modelov mozgových štruktúr. Vedúci autor Yang Yuchao z Peking University pre štátom riadený denník Guangming Daily uviedol, že čip dokáže presne zobrazovať záhyby mozgu pre medicínske použitie.

Praktický význam takéhoto riešenia je zrejmý najmä tam, kde rozhoduje rýchlosť a presnosť. Tím spája nový hardvér s možným využitím pri diagnostike a liečbe ochorení, ako je Alzheimerova choroba, pri rozvoji rozhraní medzi mozgom a počítačom a aj pri pomoci chirurgom. Yang zároveň naznačil, že v budúcnosti by mohli byť možné personalizované a dynamické digitálne dvojčatá mozgu.

Autori hovoria aj o hardvérovom základe pre reálny čas počas intraoperačnej neuronavigácie, teda navigačných systémov používaných pri operáciách, a pri skorom skríningu Alzheimerovej choroby či personalizovaných zásahoch. Zdroj však neuvádza, v akej fáze nasadenia sa technológia nachádza mimo laboratórneho overenia, preto zatiaľ ide predovšetkým o sľubný výskumný výsledok s možnými medicínskymi dôsledkami.

Čo je na tomto čipe nové

Podľa opisu tímu je podstatné to, že čip vykonáva ukladanie dát aj výpočty v jednom pamäťovom poli.

Chinese scientists’ brain-mimicking chip ‘up to 478 times faster than Nvidia A100 GPU’

Snímka zobrazuje: Chinese scientists’ brain-mimicking chip ‘up to 478 times faster than Nvidia A100 GPU’.

Zdroj: https://www.scmp.com/news/china/science/article/3359408/chinese-scientists-brain-mimicking-chip-478-times-faster-nvidia-a100-gpu?module=top_story&pgtype=subsection

Práve oddelenie pamäte a výpočtovej časti býva pri mnohých výpočtových úlohách brzdou, pretože dáta sa musia neustále presúvať medzi jednotlivými časťami systému. Ak sa tieto kroky podarí zlúčiť, výsledkom môže byť rýchlejšie spracovanie a nižšie oneskorenie.

V tomto prípade to výskumníci spájajú s integrovanou umelou neurónovou sieťou a s úlohou, ktorá je mimoriadne náročná na rýchlosť aj presnosť: modelovanie zložitých povrchov mozgu. Zdroj pritom uvádza konkrétne porovnanie so známym akcelerátorom Nvidia A100, ktorý sa bežne spája s náročnými výpočtami v oblasti umelej inteligencie.

Prečo je modelovanie mozgu náročné

Mozog má veľmi komplikovaný povrch s množstvom záhybov a jemných priestorových detailov.

The breakthrough “opens up new possibilities for brain-computer interfaces and the diagnosis and treatment of brain diseases”, lead author of study published in Science says. Photo: Shutterstock

Snímka zobrazuje: The breakthrough “opens up new possibilities for brain-computer interfaces and the diagnosis and treatment of brain diseases”, lead author of study.

Zdroj: https://www.scmp.com/news/china/science/article/3359408/chinese-scientists-brain-mimicking-chip-478-times-faster-nvidia-a100-gpu?module=top_story&pgtype=subsection

Práve ich presná rekonštrukcia je dôležitá pri medicínskom zobrazovaní aj pri plánovaní zákrokov. Keďže ide o rozsiahle a zložité dáta, spracovanie môže byť výpočtovo náročné a pri bežných postupoch nemusí prebiehať dostatočne rýchlo na okamžité použitie.

Všeobecne platí, že ak sa podarí tieto modely vytvárať v reálnom čase, otvára to cestu k pohotovejšiemu rozhodovaniu. Práve na tento aspekt autori upozorňujú, keď tvrdia, že ich zariadenie dokáže rekonštrukciu zvládnuť za menej než pol sekundy. To je dôležité najmä v situáciách, kde sa výsledok nemá analyzovať dodatočne, ale priamo počas práce lekára alebo systému.

Možné využitie v medicíne a pri operáciách

Autori spomínajú viacero oblastí, v ktorých by nový čip mohol nájsť uplatnenie. Patrí medzi ne diagnostika a liečba Alzheimerovej choroby, skorý skríning, personalizované zásahy či intraoperačná neuronavigácia. V takomto prostredí je kľúčové, aby systém vedel rýchlo a presne pracovať s obrazom mozgu a jeho štruktúrami.

Zdroj zároveň spája technológiu s presným vykresľovaním mozgových záhybov pre medicínske použitie. Ak by sa podobné riešenia osvedčili aj v ďalšom vývoji a v klinickej praxi, mohli by lekárom pomôcť lepšie sa orientovať v zložitých anatomických detailoch. Samotná správa však nehovorí o konkrétnych nemocničných testoch ani o tom, kedy by sa technológia mohla dostať do bežného nasadenia.

Prepojenie s rozhraniami mozog–počítač

Tím tvrdí, že čip by mohol podporiť aj výkon rozhraní medzi mozgom a počítačom. Všeobecne ide o systémy, ktoré sa snažia zachytávať, spracúvať alebo interpretovať nervovú aktivitu a premieňať ju na použiteľné príkazy či modely. Pri takýchto technológiách je dôležité, aby hardvér zvládal rýchle výpočty bez veľkého oneskorenia.

Práve preto je dôležitý dôraz na prácu v reálnom čase. Ak hardvér dokáže rýchlo spracovať zložité mozgové štruktúry, môže to byť užitočné pre širší ekosystém neurotechnológií. Zdroj však pri tejto oblasti zostáva pri všeobecnom vyjadrení možností a neponúka bližšie technické detaily o konkrétnych rozhraniach alebo experimentoch.

Čo zatiaľ zostáva otvorené

Hoci autori hovoria o výraznom zrýchlení a možných medicínskych prínosoch, viacero otázok zostáva nezodpovedaných. Zo zdroja nie je jasné napríklad to, za akých presných podmienok prebehlo porovnanie s Nvidia A100, aké typy dát čip spracúval v jednotlivých testoch alebo ako by sa jeho výkon správal pri širšom klinickom nasadení.

Rovnako chýbajú podrobnosti o tom, ako ďaleko je technológia od praktického využitia v nemocniciach alebo komerčných systémoch. Zatiaľ teda ide o výsledok, ktorý pôsobí významne najmä na úrovni hardvérového výskumu. O tom, či sa jeho sľub pretaví do bežnej medicínskej praxe, rozhodnú až ďalšie overenia a nasadenie mimo výskumného prostredia.


Zdroj: SCMP China Science

Pôvodný článok: https://www.scmp.com/news/china/science/article/3359408/chinese-scientists-brain-mimicking-chip-478-times-faster-nvidia-a100-gpu?module=top_story&pgtype=subsection


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *