Sedimenty z Amundsenovho mora ukazujú, ako sa Západoantarktický ľadový štít rozširoval od skorého pliocénu

Sedimenty z oblasti Amundsenovho mora pomohli zrekonštruovať, ako sa Západoantarktický ľadový štít v tejto citlivej časti Antarktídy menil od skorého pliocénu. Výskumníci z údajov z lokality International Ocean Discovery Program Site U1532 vyčítali, že medzi približne 4,1 až 3,8 milióna rokov dozadu bol ľad v tomto sektore najmenší od asi 4,33 milióna rokov dozadu. Neskoršie rozširovanie ľadového štítu úzko súviselo s dlhodobým globálnym ochladzovaním a okolo 3,2 milióna rokov dozadu zrejme nastal výrazný zlom v jeho vývoji.

West Antarctic Ice Sheet advance since the early Pliocene.

Snímka zobrazuje: West Antarctic Ice Sheet advance since the early Pliocene.

Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42251029/

Práca sa sústreďuje na Amundsenovo more, ktoré sa považuje za najzraniteľnejšiu časť West Antarctic Ice Sheet (WAIS). Práve neúplné poznanie minulého správania ľadu v tejto oblasti dnes sťažuje odhady budúceho vývoja. Autori preto analyzovali sedimenty z kontinentálneho svahu a sledovali v nich prísun detritických magnetických minerálov, ktorý bol podľa ich záverov silno ovplyvnený dynamikou ľadového štítu.

Kľúčovým ukazovateľom bola koncentrácia magnetitu. Jej minimum v období približne 4,1 až 3,8 milióna rokov dozadu podľa autorov odráža najmenší rozsah WAIS v sektore Amundsenovho mora od približne 4,33 milióna rokov dozadu. Od asi 4,1 milióna rokov dozadu sa potom rozširovanie ľadového štítu úzko viazalo na dlhodobé globálne ochladzovanie.

Ďalší výrazný signál prišiel po približne 3,2 milióna rokov. Zvýšený podiel jemnozrnného magnetitu naznačuje trvalejší rast príspevku sedimentu z povodia Thwaites Glacier. Podľa autorov môže náhle rozšírenie ľadového štítu v tomto období znamenať prekročenie klimatického prahu, ktorý spustil kvalitatívnu zmenu vo vývoji zaľadnenia.

Veľký rast WAIS sa podľa štúdie skončil po približne 0,9 milióna rokov dozadu. Tento moment sa zhoduje so stabilizovanejšími dlhodobými hodnotami CO2 a teploty oceánu. Súbor výsledkov tak podľa autorov zdôrazňuje, že sektor Amundsenovho mora veľmi citlivo reaguje na globálne klimatické pôsobenie.

V praktickej rovine je to dôležité preto, že práve minulé reakcie ľadového štítu môžu spresniť predstavy o tom, ako sa jeho najzraniteľnejšie časti správajú pri dlhodobých zmenách klímy. Štúdia nehovorí priamo o dnešnom tempe topenia, ale ponúka hlbší časový rámec, v ktorom sa dá lepšie pochopiť, pri akých podmienkach sa ľad rozširuje, ustupuje alebo prechádza výraznejšou zmenou.

Prečo je Amundsenovo more kľúčové

Amundsenovo more patrí medzi najdôležitejšie oblasti pre výskum antarktického ľadu, pretože ide o mimoriadne citlivý sektor Západoantarktického ľadového štítu. Práve tu môžu aj dlhodobé zmeny oceánu a atmosféry zanechať výraznú stopu v tom, ako sa ľad pohybuje a aký veľký priestor zaberá. Aj preto je rekonštrukcia jeho minulosti dôležitá pre klimatické modely a dlhodobé odhady budúcnosti.

Ako sedimenty zaznamenávajú pohyb ľadového štítu

Morský sediment funguje ako archív starších environmentálnych zmien. Keď sa mení rozsah ľadu a to, odkiaľ materiál prichádza, mení sa aj zloženie usadenín ukladaných na dne oceánu. V tomto prípade autori sledovali detritické magnetické minerály vrátane magnetitu. Práve ich množstvo a vlastnosti môžu napovedať, ako sa v minulosti menili zdroje sedimentu aj dynamika ľadového štítu. Ide o bežný princíp paleoklimatického výskumu; konkrétne závery tejto práce sa však viažu na údaje z lokality Site U1532.

Čo naznačuje zlom okolo 3,2 milióna rokov

Autori upozorňujú, že náhle rozšírenie ľadového štítu približne pred 3,2 milióna rokov mohlo súvisieť s prekročením klimatického prahu. Takéto prahy sú vo vede dôležité preto, že systém po ich prekročení nemusí reagovať len plynulo, ale môže prejsť do odlišného režimu. V tomto prípade by to znamenalo, že vývoj zaľadnenia nebol len postupný, ale mohol zahŕňať aj výraznejšiu reorganizáciu.

Prečo vedcov zaujíma Thwaites Glacier

Štúdia spája obdobie po približne 3,2 milióna rokov s vyšším príspevkom sedimentu z povodia Thwaites Glacier. To je dôležité preto, že zmeny v jednom veľkom ľadovcovom systéme môžu prezrádzať širšie posuny v správaní celého sektora. V širšom odbornom kontexte sa Thwaites Glacier často sleduje ako jeden z kľúčových prvkov západnej Antarktídy, no táto práca konkrétne rieši jeho stopu v sedimentoch a to, čo hovorí o dávnom raste ľadového štítu.

Čo z výsledkov vyplýva a čo ešte nie

Výsledky podporujú obraz Amundsenovho mora ako oblasti veľmi citlivej na dlhodobé globálne ochladzovanie, zmeny CO2 a teploty oceánu. To je cenné pre lepšie chápanie minulých klimatických väzieb. Zároveň však treba odlíšiť paleoklimatickú rekonštrukciu od priamej predpovede súčasnosti: štúdia ukazuje, ako sa systém správal v hlbokom geologickom čase, no sama osebe neudáva jednoduchý scenár budúceho vývoja. Skôr dopĺňa jeden z dôležitých dielov skladačky, ktorú vedci používajú pri hodnotení citlivosti antarktického ľadu na klímu.


Zdroj: PubMed Research

Pôvodný článok: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42251029/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *