Redakčná rada AGU Books opisuje, prečo majú vedecké knihy stále miesto aj v ére časopisov

Redakčná rada AGU Books pri 70. výročí knižného programu AGU vysvetľuje, prečo sú odborné knihy v geovedách a vesmírnych vedách stále dôležité, aj keď vedeckú komunikáciu dnes ovládajú najmä časopisy. V rozhovore pre blog Editors’ Vox traja členovia rady — Estella Atekwana, Xianzhe Jia a Jim O’Connor — hovoria o projektoch, ktoré ich počas pôsobenia oslovili, aj o tom, prečo knihy podľa nich dokážu prepájať odbory, zhrnúť stav poznania a slúžiť dlhšie než jednotlivé články.

The Editorial Board Marks the Latest Chapter in AGU Books.

Zdroj: https://eos.org/editors-vox/the-editorial-board-marks-the-latest-chapter-in-agu-books

AGU Books Editorial Board vznikla v roku 2020, aby usmerňovala stratégiu knižného portfólia, podporovala autorov a dohliadala na kvalitu publikovaného obsahu. Podľa textu združuje výskumníkov z rôznych oblastí vied o Zemi a vesmíre. Práve táto šírka pohľadu sa má odrážať aj v katalógu monografií a učebníc, ktorý spája disciplíny a niekedy aj vedcov, ktorých profesijné cesty by sa inak nestretli.

Jim O’Connor spomína najmä knihu Congo Basin Hydrology, Climate, and Biogeochemistry: A Foundation for the Future, ktorú mal medzi prvými na starosti. Téma bola podľa jeho slov ďaleko od jeho vlastného odborného zázemia, no práve preto preňho predstavovala cennú skúsenosť. Zaujala ho tým, že okrem klasickej hydrológie zasahovala aj do správy zdrojov a politiky v zložitom regióne, a tiež tým, že vyšla v angličtine aj vo francúzštine. Silno mu utkveli aj počiatočné debaty o tom, čím vlastne knihy AGU môžu a majú byť.

Estella Atekwana vyzdvihla svoju prácu na dvojzväzkovom diele Salt in the Earth Sciences od Webstera Mohriaka. Ako predmetová editorka sledovala cestu knihy od návrhu cez viaceré kolá pripomienok až po vydanie. Zdôraznila pritom spoluprácu s autorom aj recenzentmi a to, koľko odbornej práce, pozornosti a koordinácie si vyžaduje vznik kvalitnej vedeckej knihy.

Xianzhe Jia označil za najpamätnejší projekt pripravovanú knihu o exoplanétach. Zameriava sa na to, ako prostredie formované hviezdou pôsobí na magnetické polia a atmosféry planét a ako to napokon súvisí s obývateľnosťou. Pre Jiaa je zaujímavá aj tým, že stojí na rozhraní komunít, ktoré nie vždy používajú rovnaký jazyk — kozmickej fyziky, planetárnych vied a výskumu exoplanét. Kniha má podľa neho pomôcť čitateľom prechádzať medzi výskumom exoplanét a slnečnej sústavy v spoločnom porovnávacom rámci.

V praktickej rovine z rozhovoru vyplýva jednoduchý odkaz: odborné knihy nemajú súťažiť s časopiseckými článkami v tom, čo robia najlepšie, ale dopĺňať ich. Kým články prinášajú nové výsledky, knihy môžu zhromaždiť širší obraz, vysvetliť pojmy a ukázať, kde sa jednotlivé kúsky poznania spájajú alebo naopak stále chýbajú.

Prečo majú knihy vo vede stále svoje miesto

Členovia redakčnej rady sa zhodujú, že knihy ponúkajú niečo, čo sa do formátu bežného článku často nezmestí. Xianzhe Jia hovorí o syntéze naprieč rozhraniami medzi odbormi, Jim O’Connor o priestore pre lepšie vystavaný príbeh a Estella Atekwana o spoľahlivom, ucelenom zdroji poznatkov k jednej téme. V oblastiach, kde sa výsledky rodia v oddelených špecializáciách, má takýto formát osobitnú hodnotu.

Snímka zobrazuje: The Editorial Board Marks the Latest Chapter in AGU Books.

Zdroj: https://eos.org/editors-vox/the-editorial-board-marks-the-latest-chapter-in-agu-books

Vo vede o Zemi a vesmíre je to dôležité aj preto, že rovnaký jav často skúmajú rôzne komunity odlišnými metódami a slovníkom. Kniha môže tieto pohľady zosúladiť a vysvetliť ich v jednom rámci. To pomáha nielen skúseným výskumníkom, ale aj študentom a ľuďom, ktorí do témy vstupujú z iného odboru.

Ako redakčná rada formuje knižný program AGU

Zo zdrojového textu vyplýva, že úlohou AGU Books Editorial Board nie je iba technicky schvaľovať tituly. Rada má pomáhať určovať smer knižného portfólia, podporovať autorov a dohliadať na odbornú úroveň publikácií. To zahŕňa posudzovanie návrhov, komunikáciu s editormi zväzkov a autor­mi aj hľadanie tém, ktoré majú pre komunitu dlhodobejší význam.

Snímka zobrazuje: Board member Estella Atekwana saw Salt in the Earth Sciences progress from a proposal through multiple iterations and finally to a published book.

Zdroj: https://eos.org/editors-vox/the-editorial-board-marks-the-latest-chapter-in-agu-books

Práve v tomto bode sa knihy odlišujú od rýchlejšieho publikačného rytmu časopisov. Ak má kniha fungovať ako referencia na roky, nestačí jej iba aktuálnosť. Potrebuje jasnú štruktúru, zrozumiteľný jazyk v rámci odboru, dôsledné recenzné konanie a schopnosť osloviť širšie spektrum čitateľov v danej komunite.

Čo ukazujú vybrané projekty členov rady

Príklady, ktoré členovia rady uvádzajú, dobre ilustrujú šírku záberu programu AGU Books. O’Connorova skúsenosť s titulom o povodí Konga ukazuje, že vedecká kniha môže prepájať hydrológiu s otázkami správy zdrojov a politiky. Atekwanina práca na publikácii o soli v geovedách zas zdôrazňuje dôležitosť starostlivej editácie a recenzného procesu. Jiaov pripravovaný titul o exoplanétach predstavuje typ knihy, ktorá spája viac komunít na rozhraní disciplín.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/editors-vox/the-editorial-board-marks-the-latest-chapter-in-agu-books

Tieto príklady zároveň naznačujú, že knižný program neslúži iba na sumarizáciu úzko vymedzenej oblasti. Môže vytvárať priestor aj pre témy, ktoré presahujú bežné hranice odborov alebo prepájajú výskum s praktickými a spoločenskými súvislosťami. To je všeobecný prínos odborných kníh, ktorý rozhovor nepriamo ukazuje.

Prečo je syntéza poznania dôležitá pre študentov aj vedcov

Atekwana v rozhovore pripomína, že dobrá odborná kniha sa môže stať základným referenčným textom pre celé generácie. Ako príklad uvádza Geodynamics od Donalda Turcottea a Geralda Schuberta, ktorá zohrala významnú úlohu v jej vlastnom doktorandskom štúdiu. Jej skúsenosť vystihuje širší princíp: niektoré knihy neponúkajú iba prehľad stavu odboru, ale pomáhajú formovať spôsob, akým sa daná téma učí a chápe.

Všeobecne platí, že syntéza poznania je užitočná najmä tam, kde je literatúra roztrúsená medzi stovkami článkov. Kniha môže zjednotiť terminológiu, vysvetliť základné predpoklady a pomenovať medzery vo vedomostiach. To má význam pri výučbe aj pri spolupráci medzi odbormi, najmä keď výskumníci pracujú s obmedzenými dátami alebo porovnávajú veľmi odlišné prostredia.

Čo zostáva otvorené a kam sa môže program posunúť

Samotný text neponúka podrobný plán ďalšieho smerovania AGU Books, no naznačuje, že debata o úlohe vedeckých kníh sa neskončila. O’Connor spomína široké úvodné diskusie o tom, čím by knihy AGU mohli byť, dokonca aj s úvahami, ktoré presahovali tradičný odborný rámec. To ukazuje, že knižný program sa môže vyvíjať spolu s potrebami komunity.

Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako sa bude meniť dosah odborných kníh v prostredí, kde vedeckú komunikáciu ovplyvňujú digitálne platformy a sociálne siete. O’Connor priamo poznamenáva, že ich širší a dlhodobejší dosah oproti článkom sa v tomto mediálnom veku môže meniť alebo sa už zmenil. Neznamená to však, že knihy strácajú význam; skôr sa mení spôsob, akým do vedeckej komunikácie zapadajú.

Rozhovor v Editors’ Vox preto nie je len pripomienkou jubilea AGU Books Program. Je aj obhajobou formátu, ktorý vo vede stále plní osobitnú úlohu: spája odbory, zhŕňa poznanie do použiteľného celku a pomáha budovať spoločný jazyk tam, kde samotné jednotlivé články nestačia.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/editors-vox/the-editorial-board-marks-the-latest-chapter-in-agu-books