Ťažba kovov pre zelenú energetiku je v Afrike spojená s rozsiahlym úbytkom lesov

Ťažba kovov potrebných pre elektromobily, obnoviteľné zdroje a elektroniku je v Afrike spojená s oveľa väčším odlesňovaním, než naznačuje samotná plocha baní. Výskum, na ktorom sa podieľala University of Cambridge, uvádza, že medzi rokmi 2001 a 2020 sa v súvislosti s ťažbou na kontinente stratilo 187-tisíc hektárov lesa. Vedci zároveň zistili, že na každý hektár aktívnej bane pripadá ďalších 34 hektárov lesa, ktoré miznú kvôli sprievodnej infraštruktúre, ako sú cesty, osady či poľnohospodárska pôda.

Snímka zobrazuje: Mining in a Wildlife Reserve, alongside a river in the Democratic Republic of Congo.

Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/mining-for-clean-energy-metals-driving-widespread-forest-loss-in-africa-study-finds

Autori označujú tento rozsah za bezprecedentný a upozorňujú, že dnešné environmentálne posudzovanie často podceňuje skutočnú stopu ťažby. Problémom totiž nie je len samotné banské územie, ale aj širšie zázemie, ktoré jeho fungovanie vyvolá v okolitej krajine. Práve tam vzniká veľká časť dodatočného úbytku lesov.

Štúdia vyšla v časopise Nature a podľa autorov ide o prvý rozsiahly výskum odlesňovania vyvolaného ťažbou naprieč Afrikou. Výskumníci porovnávali rýchlosť úbytku lesov v oblastiach s baňami a v geograficky podobných územiach bez ťažby. Využili pritom satelitné snímky aj štatistické modelovanie.

Najvyššiu celkovú mieru odlesňovania spájali s ťažbou kobaltu a medi. Práve tieto kovy patria medzi kľúčové suroviny pre technológie spojené s energetickou transformáciou, vrátane elektromobilov, obnoviteľných zdrojov aj bežnej spotrebnej elektroniky. Výskum však ukázal, že výrazný tlak na lesy vytvára aj ťažba zlata, striebra a železa.

Profesor David Edwards z Department of Plant Sciences na University of Cambridge upozornil, že kobalt a meď síce patria k základným prvkom technológií od elektromobilov po smartfóny a počítače, no rastúci dopyt má aj nežiaduce následky. Podľa neho práve ťažba týchto kovov súvisí s obzvlášť vysokou mierou odlesňovania mimo samotných banských areálov, najmä v mimoriadne biodiverzitne bohatých dažďových lesoch Demokratickej republiky Kongo.

Spoluautor Dr Oscar Morton z University of Sheffield zdôraznil, že samotné bane predstavujú len viditeľnú časť problému. Väčšia časť odlesňovania podľa neho vzniká následne, keď sa budujú nové sídla, poľnohospodárske plochy a dopravné trasy. Práve tieto zmeny podľa autorov vážne ohrozujú dôležité lesné ekosystémy v rôznych častiach Afriky.

Vedci skúmali viac než 16-tisíc baní, od veľkých priemyselných prevádzok nadnárodných spoločností až po artisanal bane, ktoré často prevádzkujú jednotlivci, rodiny alebo miestne družstvá. Prácu zasadili do širšieho kontextu rastúceho dopytu po kovoch: ťažba kovových rúd sa v Afrike od roku 1970 zoštvornásobila a dopyt po mineráloch potrebných pre zelenú energetiku má podľa zdroja do roku 2040 vzrásť až 40-násobne.

Pre bežného čitateľa to znamená jednoduchú, ale nepríjemnú súvislosť. Výrobky, ktoré sa spájajú s dekarbonizáciou a modernými technológiami, nesú aj environmentálnu cenu v miestach, kde sa získavajú suroviny. Autori preto vyzývajú na zavedenie dodávateľských reťazcov so zásadou „zero-deforestation“ alebo aspoň „no-net-loss“, aby sa obmedzil tlak na lesy, ktoré už dnes čelia výraznému úbytku.

Výskumníci zároveň pripomínajú, že Afrika má najväčšie svetové zásoby minerálov dôležitých pre energetickú transformáciu, no ťažobný sektor na kontinente často sprevádzajú slabšia regulácia, nízka transparentnosť a väzby na vážne porušovanie ľudských práv. Environmentálne posudky nových baní sa navyše podľa autorov zvyknú sústrediť len na bezprostredné územie ťažby a nezachytia širšiu stopu infraštruktúry, ktorá sa môže rozšíriť kilometre za hranice samotnej bane.

Prečo samotná baňa nevystihuje celý problém

Pri ťažbe sa pozornosť často sústreďuje na jamu, haldu alebo priemyselný areál, ktorý je viditeľný na mape. Táto štúdia však ukazuje, že skutočný zásah do krajiny je omnoho širší. Ak kvôli bani pribudnú cesty, bývanie pre pracovníkov alebo nové polia, mení sa využitie územia aj tam, kde sa priamo netěží.

Práve preto autori upozorňujú, že doterajšie hodnotenia environmentálnych dopadov môžu výrazne podhodnocovať realitu. Všeobecne totiž platí, že nové dopravné spojenia a osídlenie často otvárajú prístup do oblastí, ktoré boli dovtedy menej narušené. Zdroj v tomto prípade tvrdí, že takýto nepriamy efekt je pri africkej ťažbe mimoriadne výrazný.

Prečo sú meď a kobalt v centre pozornosti

Meď a kobalt patria medzi suroviny, bez ktorých sa dnešná energetická transformácia len ťažko zaobíde. Používajú sa v technológiách spojených s elektromobilitou, obnoviteľnými zdrojmi aj elektronikou v domácnostiach. Práve preto dopyt po nich rastie spolu s tlakom na nové ťažobné projekty.

Podľa štúdie práve ťažba týchto dvoch kovov súvisí s najvyššou celkovou mierou odlesňovania. V prípade Demokratickej republiky Kongo autori výslovne upozorňujú na riziko pre hyperbiodiverzitné dažďové lesy. To je dôležité aj z globálneho pohľadu, pretože strata takýchto lesov neznamená len úbytok stromov, ale aj zásah do biotopov s mimoriadne vysokou druhovou rozmanitosťou.

Ako vedci odhadli rozsah odlesňovania

Autori pracovali so satelitnými snímkami a štatistickým modelovaním. Porovnávali územia s ťažbou s geograficky podobnými oblasťami bez baní, aby vedeli lepšie oddeliť vplyv samotnej ťažby od iných faktorov, ktoré môžu meniť krajinu.

Takýto prístup je pri veľkom kontinente dôležitý, pretože podmienky sa medzi jednotlivými regiónmi výrazne líšia. Zdroj neuvádza všetky technické detaily metódy, no z textu je zrejmé, že cieľom bolo zachytiť nielen priamu stratu lesa v areáli bane, ale aj širší dosah ťažobnej činnosti na okolie.

Čo to znamená pre dodávateľské reťazce a spotrebiteľov

Štúdia nepriamo pripomína, že odberatelia kovov, výrobcovia technológií aj spotrebitelia sú súčasťou jedného reťazca. Mobilné telefóny, solárne panely či elektromobily sa často prezentujú ako súčasť riešenia klimatickej krízy, no získavanie surovín pre tieto výrobky môže zároveň zvyšovať tlak na lesy.

Autori preto volajú po dodávateľských reťazcoch bez odlesňovania. V širšom zmysle to znamená, že firmy a regulátori by nemali sledovať len pôvod samotného kovu, ale aj to, aké zmeny v krajine sprevádzajú jeho ťažbu. Zdroj pritom pripomína, že podobný prístup sa už začína presadzovať v potravinárstve a nápojovom priemysle.

Čo ešte nevieme a čo bude nasledovať

Hoci ide podľa autorov o prvú rozsiahlu analýzu tohto typu pre Afriku, nejde o konečné slovo. Výskumníci sami uvádzajú, že na vytvorenie uceleného obrazu o skutočných environmentálnych dôsledkoch ťažby minerálov bude potrebné rozšíriť podobné hodnotenie na globálnu úroveň.

Otvorené zostáva aj to, ako rýchlo sa podarí premietnuť tieto zistenia do pravidiel pre nové bane a do medzinárodných dodávateľských štandardov. Isté je zatiaľ len to, že pri hodnotení „čistých“ technológií už nestačí sledovať iba emisie pri ich používaní. Rovnako dôležité je aj to, čo sa deje v krajinách, odkiaľ prichádzajú kľúčové suroviny.

Zdroj: University of Cambridge Research News

Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/mining-for-clean-energy-metals-driving-widespread-forest-loss-in-africa-study-finds