Sochu Ramzesa II našli ďaleko od pôvodného miesta. Archeológovia skúmajú, kto ju presunul cez púšť
Archeológovia objavili v lokalite Tel Fara’un v Egypte poškodenú žulovú sochu Ramzesa II, ktorá sa nachádzala asi 15 míľ severne od mesta Pi-Ramesses a stovky míľ od asuánskych lomov, kde ju pravdepodobne vytesali. Nález naznačuje, že monument vysoký takmer 2,5 metra a s hmotnosťou približne šesť ton neostal na jednom mieste, ale prešiel dlhým reťazcom presunov a opätovného využitia.
Snímka zobrazuje: Who dragged this Ramses II statue across the desert?
Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/ramses-ii-statue-dragged
Egyptské úrady oznámili objav v apríli. Sochu odkryli v areáli chrámového komplexu v starovekom meste Imet, dnešnom Tel Fara’un. Zachovala sa bez podstavca a nôh, povrch je výrazne erodovaný, no na soche je stále rozoznateľná kráľovská podoba Ramzesa II s tradičnou pokrývkou hlavy a bedrovou zásterou. Popri ňom sa na nej zrejme nachádzali aj ďalšie dve postavy.
Podľa egyptológa Heshama Husseina z Egyptian Ministry of Tourism and Antiquities sa príbeh sochy pravdepodobne začal v Aswane. Práve odtiaľ pochádzala kvalitná žula, z ktorej dali za vlády Ramzesa II vyhotoviť množstvo monumentov. Odtiaľ ju zrejme previezli na saniach alebo loďou po Níle viac ako 500 míľ na sever do Pi-Ramesses, mesta, ktoré sa za Ramzesa II stalo hlavným mestom Egypta.
To je dôležité aj pre pochopenie samotného nálezu. Socha totiž nepredstavuje len portrét jedného z najznámejších faraónov, ale aj dôkaz, že veľké kráľovské monumenty sa v starovekom Egypte presúvali, znovu zasadzovali do nového prostredia a prispôsobovali meniacim sa politickým či náboženským potrebám.
Prečo sa socha presúvala
Ramzes II vládol v rokoch 1279 až 1213 pred n. l. a po sebe zanechal viac monumentov než ktorýkoľvek faraón pred ním či po ňom. V Pi-Ramesses rozmiestnil množstvo sôch, ktoré mali zdôrazniť jeho moc a božský status. Novoobjavená socha zrejme patrila do skupiny takzvaných triádových sôch, na ktorých je panovník zobrazený spolu s dvoma božstvami.
Egyptologička Luiza Silva z University of California, Irvine, ktorá sa na objave nepodieľala, uvádza, že Ramzes II si takéto sochy objednával často. V tomto prípade je podľa nej zobrazený spolu s bohom Ptahom, ktorého zvyčajne spoznáme podľa holohlavej podoby a falošnej brady. Skutočnosť, že panovník má na takýchto sochách rovnakú veľkosť ako bohovia, naznačuje, že mali vyjadrovať porovnateľné postavenie.
Pi-Ramesses však svoj význam časom stratilo. Okolo roku 1060 pred n. l. začalo vysychať rameno Nílu, ktoré mesto zásobovalo, a veľké sídlo už nedokázalo ďalej udržať početné obyvateľstvo. Neskorší faraóni preto presúvali hlavné mesto inam a spolu s ním odvážali aj staršie monumenty.
Opätovné využívanie bolo bežné
V starovekom Egypte nebolo znovupoužívanie sôch, hrobiek či obeliskov nič výnimočné. Platilo to najmä v nílskych deltových oblastiach, kde bol nedostatok kvalitného kameňa. Získať nový blok, opracovať ho a dopraviť na miesto bolo náročnejšie aj drahšie než využiť už hotový monument. Aj preto panovníci pravidelne preberali staršie diela a dávali im nový význam.
Predmety spojené s Ramzesom II boli na takéto využitie obzvlášť vhodné. Tento faraón mal povesť silného a úspešného vládcu, takže prevzatie jeho obrazu mohlo pomôcť posilniť autoritu neskorších miestnych elít.
Práve to podľa Husseina naznačuje aj nález z Imetu. Mesto patrilo medzi nové centrá, ktoré vznikli po úpadku Pi-Ramesses, a úzko súviselo s kultom kobrej bohyne Wadjet, jednej z hlavných ochranných božstiev Dolného Egypta. Nedávne vykopávky tam odhalili obytné štvrte, sýpky, ceremoniálne cesty aj viacpodlažné takzvané vežové domy, čo podľa Husseina svedčí o tom, že kedysi išlo o husto obývané a prosperujúce mesto.
Kto ju mohol pretiahnuť cez krajinu
Keďže sochu našli v Imete, vedci predpokladajú, že tamojší vládcovia ju dali presunúť z Pi-Ramesses. Chrámový komplex, v ktorom ležala, zároveň napovedá, že mala privilegované náboženské využitie. Podľa Silvy navyše egyptské chrámy nefungovali ako dnešné kostoly, ale skôr ako veľmi exkluzívne priestory s obmedzeným prístupom.
Presun takého kolosu musel byť starostlivo organizovaný. Hussein hovorí o vysoko koordinovaných pracovných tímoch a premyslenom inžinierstve. Silva predpokladá, že stovky robotníkov sochu dostali na drevené sane, navlhčili piesok a potom ju po malých úsekoch ťahali na nové miesto. Presne kto tento presun nariadil a akou trasou sa monument pohyboval, však dnešné dôkazy ešte neukazujú.
Práve v tom spočíva význam objavu. Socha neprináša len ďalší predmet do zbierky staroegyptských pamiatok, ale pripomína, že monumenty v minulosti neboli nemenné objekty. Presúvali sa, znovu zasväcovali a dostávali nové politické aj náboženské úlohy. Tento nález preto pomáha lepšie pochopiť, ako starí Egypťania narábali s kráľovskou minulosťou a ako si cez ňu upevňovali legitimitu.
Zdroj: National Geographic History
Pôvodný článok: https://www.nationalgeographic.com/history/article/ramses-ii-statue-dragged


