Ako sa z ruín Cyrene zachovala socha Apolóna, ktorá prežila stáročia aj zemetrasenie

Keď britskí prieskumníci v 19. storočí kopali v ruinách starogréckeho mesta Cyrene, našli už mnohé hrobky vyplienené. V jednom z chrámových priestorov však narazili na nález, ktorý sa stal najvýraznejším objavom ich výpravy: monumentálnu mramorovú sochu, rozbitú na desiatky kusov, no napriek tomu zachovanú do takej miery, že ju bolo možné znovu poskladať.

An ancient city was left in ruins—but this remarkable statue survived.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

Príbeh tejto sochy sa začal v roku 1860, keď Robert Murdoch Smith, inžinier a mladý poručík britskej armády slúžiaci na Malte, presvedčil svojho kolegu z Royal Navy, amatérskeho umelca Edwina Augusta Porchera, aby sa k nemu pridal na archeologickú výpravu do severnej Afriky. Ich cieľom bolo územie dnešnej Líbye, kde sa nachádzali len čiastočne preskúmané antické lokality. Cyrene, založená gréckymi kolonistami v 7. storočí pred n. l., patrila kedysi k najdôležitejším mestám regiónu, no po ničivých zemetraseniach v rokoch 262 a 365 n. l. zostala v ruinách.

Smith a Porcher dorazili do Cyrene 23. decembra 1860 po získaní potrebných povolení od osmanských úradov. V nekropole na okraji mesta našli množstvo vykradnutých hrobiek, preto si v niektorých z nich zriadili provizórny tábor a sústredili sa na zvyšky samotného mesta. Objavili stĺpy, múry, divadlo, fontány aj podstavce. Po prieskume lokality začali kopať v priestore, ktorý dnes poznáme ako Svätyňa Apolóna. Tam odhalili monumentálnu fontánu a zvyšky veľkej stavby. Dve nápisové zmienky venované Apolónovi ich priviedli k záveru, že ide o chrám tohto boha.

Práve v jeho vnútornej časti, v cella, sa objavili predmety, ktoré výprava hľadala. Medzi nálezmi bola ženská postava vysoká približne tri stopy a šesť palcov, neskôr aj socha, ktorú považovali za cisára Hadriána, hlava bohyne Minervy či hlava Gnaea Cornelia Lentula Marcellina, prvého rímskeho prétora Cyrene. Nasledovali zobrazenia Jupitera, Amona, nymfy Cyrene so levom aj lovkyne, pravdepodobne bohyne Diany. Tieto diela zrejme kedysi zdobili chrám a pod zem sa dostali po zemetrasení z roku 365.

Najväčší rozruch však vyvolala kolosálna mramorová socha ležiaca pri veľkom podstavci, na ktorom kedysi stála. Hlava bola odlomená a telo rozbité na tri veľké časti a viac než sto menších úlomkov. Na postave boli viditeľné znaky drapérie, cithary, hada a kmeňa stromu. Smith a Porcher ju najprv pokladali za Apolóna, no v marci 1861 Smith v liste napísal, že sa prikláňa k výkladu, podľa ktorého ide o boha lekárstva Aesculapia, teda Asklépia. Opieral sa pritom o prítomnosť hada obtočeného okolo stromu a palice. Na základe tejto úvahy zmenil aj názor na samotný chrám a považoval ho skôr za Asklépiov chrám než za Apolónov.

Nález sa však ešte neskončil. Pre spor s robotníkmi o mzdu museli byť zvyšky sochy dočasne znovu zakopané, kým neprišli noví pracovníci. Potom boli pomocou ťavy a troch mužov prenesené do tej istej hrobky v nekropole, kde mal výprava tábor. Tam slúžili ako bezpečné úložisko ďalších fragmentov. Keď sa 20. apríla výskum skončil, bolo treba nálezy pripraviť na cestu do Anglicka. Nie všetko sa však dalo odviezť; niektoré sochy zostali na mieste pre svoju hmotnosť.

Úlomky kolosálnej sochy sa dostali do Londýna, kde ich v British Museum podrobne preskúmali a zreštaurovali. Z troch hlavných fragmentov a 118 menších častí sa podarilo sochu znovu zostaviť. Vedci sa neskôr zhodli, že nejde o Asklépia, ale o Apolóna. Dnes sa predpokladá, že socha vznikla v 2. storočí n. l. ako kópia helenistického originálu z rokov približne 200 až 150 pred n. l. Zobrazuje Apolóna ako boha hudby, Apollo Citharoedus, s citharou opretou o kmeň stromu, no zároveň aj ako Apolóna Pythia, pripraveného zabiť hada Pythona.

Príbeh tejto sochy je dôležitý nielen preto, že prežila zánik mesta, ale aj preto, že ukazuje, ako sa archeologické interpretácie môžu meniť s novými dôkazmi. To, čo sa na prvý pohľad javilo ako jasný nález, sa po ďalšom štúdiu ukázalo v inom svetle. Zároveň pripomína, že aj rozbitý a zdanlivo neúplný predmet môže niesť mimoriadne množstvo informácií o náboženstve, umení a dejinách antického mesta.

Cyrene ako mesto, ktoré prežilo len v ruinách

Cyrene patrila medzi významné grécke mestá v severnej Afrike. Po zemetraseniach sa z nej stalo miesto, ktoré navštevovali už len nomádi a niekoľko miestnych obyvateľov. V 19. storočí ju začali opisovať európski cestovatelia, no stále išlo o lokalitu, ktorú poznali len čiastočne. Práve preto mali Smith a Porcher pocit, že môžu naraziť na niečo výnimočné.

Snímka zobrazuje: Ancient tombs of Cyrene in an 1856 engraving for a book about James Hamilton’s expedition. AGE FOTOSTOCK.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

V archeológii je takýto kontext dôležitý. Mesto, ktoré bolo opustené a neskôr len čiastočne narúšané, môže uchovať vrstvy dejín lepšie než lokalita, ktorú opakovane prestavovali alebo intenzívne využívali. Zároveň však býva ťažké určiť, čo presne sa v jednotlivých obdobiach nachádzalo na svojom mieste.

Ako sa z chrámu stáva skladačka dejín

Výskum v Cyrene ukázal, že chrámový priestor bol v priebehu antiky opakovane využívaný. Smith a Porcher našli na sebe uložené múry a podlahy, čo naznačovalo viacero stavebných etáp. V takýchto prípadoch archeológovia nečítajú len jeden moment, ale celý sled prestavieb, opráv a zánikov.

Snímka zobrazuje: Statue representing the Egyptian goddess Isis, found in her temple in Cyrene. ALBUM.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

Aj samotná socha bola v podstate skladačkou. Z troch veľkých fragmentov a viac než stovky menších častí ju bolo možné zrekonštruovať až po prevoze do Londýna. V širšom zmysle ide o bežný archeologický princíp: aj poškodený predmet môže po konzervácii a porovnaní detailov prezradiť viac než neporušený, ale nezdokumentovaný nález.

Prečo je dôležité, komu bola socha zasvätená

Rozdiel medzi Apolónom a Asklépiom nie je len otázkou mena. V antickom svete mali božstvá presne vymedzené funkcie a ich prítomnosť v chráme mohla naznačovať, aký kult sa na mieste udržiaval. Smithova prvotná interpretácia sa zmenila po tom, čo si všimol hada a palicu, teda atribúty spájané s Asklépiom.

Snímka zobrazuje: Acroterion (pedestal) decorated with the face of Gorgon, from the Sanctuary of Apollo. ALBUM.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

Neskoršie štúdium však viedlo k záveru, že socha predstavuje Apolóna. Takéto posuny v interpretácii sú v archeológii bežné. Význam nálezu sa často mení podľa toho, ako sa porovnajú nápisy, ikonografia a kontext, v ktorom sa predmet našiel.

Čo nám hovorí reštaurovanie v British Museum

Prevoz nálezov do Londýna bol sám osebe logistickou operáciou. Socha sa po príchode do British Museum podrobila starostlivej rekonštrukcii, ktorá ukázala, že aj veľmi poškodený artefakt môže byť znovu čitateľný. V múzejných zbierkach sa podobné predmety často stávajú nielen exponátmi, ale aj zdrojom ďalšieho výskumu.

Snímka zobrazuje: One of the standing lions that adorned the exedra in front of the Sanctuary of Apollo. AGE FOTOSTOCK.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

V širšom historickom kontexte je dôležité aj to, že mnohé antické pamiatky sa do moderných zbierok dostali v čase, keď sa archeológia ešte len formovala ako disciplína. Dnes sa na takýto postup pozerá opatrnejšie, no zároveň práve vďaka týmto raným výpravám vznikli prvé detailné záznamy o lokalitách, ktoré sa odvtedy mohli ešte viac poškodiť.

Čo zostáva neisté a prečo príbeh stále priťahuje pozornosť

Nie všetko o soche a jej pôvodnom umiestnení je úplne jasné. Zdá sa, že bola zničená pádom z podstavca, pravdepodobne počas zemetrasenia v roku 365, no presný priebeh udalostí už nemožno overiť. Rovnako nie je možné s istotou rekonštruovať všetky fázy chrámu len z niekoľkých zachovaných vrstiev a nápisov.

Snímka zobrazuje: A statue of Apollo is pictured. SCALA, FLORENCE.

Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue

Isté však je, že socha z Cyrene prežila dlhú cestu od antického chrámu cez zasypanú ruinu až do múzea v Londýne. Jej príbeh spája dejiny mesta, zemetrasenie, ranú archeológiu aj moderné reštaurovanie. Práve preto zostáva jedným z najzaujímavejších príkladov toho, ako sa z fragmentov dá znovu poskladať minulosť.

Zdroj: National Geographic History

Pôvodný článok: https://www.nationalgeographic.com/history/article/apollo-of-cyrene-greek-statue