Predstava, že mužské sexuálne násilie je „evolučne dané“, môže zvýšiť sklon obviňovať obeť

Britský výskum naznačuje, že ľudia po vystavení tvrdeniam, ktoré opisujú mužské sexuálne násilie ako evolučne podmienené, biologické a nevyhnutné, častejšie pripisujú vinu obeti v prípadoch znásilnenia. Výskumníci pracovali s viac ako 600 účastníkmi, ktorým pustili jedno z troch videí: evolučné vysvetlenie mužskej sexuálnej agresie, sociokultúrne vysvetlenie alebo nesúvisiace kontrolné video. Následne si účastníci prečítali modelovú situáciu, ktorá spĺňala zákonnú definíciu znásilnenia, no obsahovala isté nejednoznačnosti, a mali posúdiť, kto je páchateľ a kto obeť.

Snímka zobrazuje: Ilustračná lokálna titulná snímka.

Zdroj: https://phys.org/news/2026-06-belief-men-evolved-victim-blaming.html

Jadro zistenia je jednoduché a dôležité zároveň: spôsob, akým sa o sexuálnom násilí hovorí, môže ovplyvniť to, ako ľudia hodnotia konkrétny prípad. Ak je mužská agresia podaná ako niečo „prirodzené“ alebo vopred dané biológiou, môže to posilniť postoje, ktoré zodpovednosť presúvajú aspoň čiastočne na obeť. To je podstatné nielen pre verejnú diskusiu, ale aj pre to, ako spoločnosť rozumie násiliu a vine.

Samotný scenár, ktorý účastníci posudzovali, podľa zdroja spĺňal právnu definíciu znásilnenia, hoci nebol úplne jednoznačný v tom, ako ho čitateľ intuitívne vníma. Práve v takýchto prípadoch môže zohrať veľkú úlohu predchádzajúce nastavenie mysle. Výskum preto nehovorí len o abstraktných teóriách, ale aj o tom, ako sa predstavy o „prirodzenosti“ mužského správania môžu premietnuť do konkrétneho morálneho súdu.

V praktickej rovine je to dôležité preto, že verejné vysvetlenia násilia nie sú neutrálne. Ak určitý rámec podporuje väčší sklon obviňovať obeť, môže ovplyvniť spoločenské postoje k preživším, kvalitu verejnej debaty aj to, ako ľudia rozpoznávajú zodpovednosť páchateľa. Zdroj pritom hovorí o starších predstavách, ktoré mužské sexuálne násilie vykresľujú ako biologicky nevyhnutné.

Ako výskumníci postupovali

Podľa opisu v zdroji výskumníci rozdelili viac než 600 ľudí do skupín, ktoré videli rozdielne videá. Jedno ponúkalo evolučné vysvetlenie mužskej sexuálnej agresie, druhé sociokultúrne vysvetlenie a tretie bolo kontrolné, teda s témou nesúviselo. Po pozretí videa všetci čítali rovnaký scenár a odpovedali na otázky o tom, kto v danej situácii vystupuje ako páchateľ a kto ako obeť.

Takýto postup umožňuje porovnať, či samotný rámec vysvetlenia mení následné hodnotenie prípadu. Zdroj neponúka ďalšie metodické detaily, no z opisu je zrejmé, že výskumníci sledovali vplyv krátkodobého vystavenia odlišným interpretáciám mužskej sexuálnej agresie.

Prečo môže záležať na zvolenom vysvetlení

Keď sa násilné správanie opisuje ako biologické a nevyhnutné, môže to u časti ľudí vyvolať dojem, že ide o jav, za ktorý nesie páchateľ menšiu osobnú zodpovednosť. V takom prípade sa pozornosť ľahšie presunie na správanie obete, okolnosti situácie alebo na hľadanie zmierňujúcich výkladov. Práve to je pri hodnotení sexuálneho násilia spoločensky citlivé.

Všeobecne platí, že spôsob formulácie problému ovplyvňuje, ako mu ľudia rozumejú. To neznamená, že každé biologické vysvetlenie automaticky vedie k ospravedlňovaniu správania. Tento výskum však podľa zdroja naznačuje, že konkrétny typ evolučného rámca môže v prípade znásilnenia posúvať úsudok smerom k väčšiemu obviňovaniu obete.

Evolučné a sociokultúrne rámce nie sú to isté

Zdroj porovnával evolučné vysvetlenie so sociokultúrnym. To je dôležité, pretože tieto prístupy kladú dôraz na odlišné príčiny správania. Evolučný rámec v tomto prípade pracoval s predstavou, že mužská sexuálna agresia má biologické korene a je do istej miery nevyhnutná. Sociokultúrny rámec naopak smeruje pozornosť k spoločenským normám, výchove, moci a prostrediu.

Ako všeobecné pozadie možno dodať, že v diskusiách o ľudskom správaní sa tieto typy vysvetlení často miešajú alebo zjednodušujú. To potom môže viesť k mylnému dojmu, že ak má niečo biologickú zložku, je to zároveň ospravedlniteľné alebo nezmeniteľné. Taký záver však z opisu výskumu nevyplýva a v širšom zmysle by bol príliš zjednodušujúci.

Čo to znamená pre verejnú diskusiu o násilí

Ak sa potvrdzuje, že určité vysvetľovacie schémy menia ochotu pripísať zodpovednosť páchateľovi alebo obeti, veľký význam má aj jazyk používaný v médiách, vzdelávaní či verejných debatách. Téma sexuálneho násilia totiž nie je len otázkou právnej definície, ale aj spoločenského porozumenia. Práve tam sa formujú stereotypy o tom, čo je „normálne“, „nevyhnutné“ alebo „očakávateľné“.

V širšom kontexte to môže byť dôležité aj pre komunikáciu vedeckých poznatkov. Ak sa zložité témy podávajú skratkovito, ľudia si z nich môžu odniesť iný záver, než aký by zodpovedal opatrnej interpretácii. Pri témach spojených s násilím je takáto opatrnosť obzvlášť dôležitá.

Čo zostáva nejasné a čo by mohlo nasledovať

Zo stručného opisu nie je jasné, aký silný bol tento efekt, ako dlho pretrvával ani ktoré skupiny ľudí naň reagovali výraznejšie. Zdroj takisto neuvádza ďalšie podrobnosti o samotných videách alebo o tom, aké presné otázky účastníci dostali. Preto treba výsledok čítať ako upozornenie na možný vplyv určitého typu vysvetlenia, nie ako úplný obraz toho, ako ľudia posudzujú reálne prípady znásilnenia.

Ďalší výskum by mohol podrobnejšie preveriť, ktoré formulácie majú najväčší účinok, či podobný efekt vzniká aj v iných situáciách a ako možno o biologických či evolučných témach hovoriť bez toho, aby sa posilňovalo obviňovanie obetí. Už tento výsledok však naznačuje, že slová a rámce, ktoré používame pri vysvetľovaní násilia, môžu mať merateľné dôsledky na ľudský úsudok.

Zdroj: Phys.org

Pôvodný článok: https://phys.org/news/2026-06-belief-men-evolved-victim-blaming.html