Na 600-ročných čínskych chirurgických nástrojoch našli stopy skorého lokálneho anestetika z jedovatej rastliny
Na zhrdzavených železných nožniciach a pinzete z hrobky lekára z obdobia dynastie Ming sa podarilo odčítať nečakanú stopu: zvyšky látky, ktorá mohla pri zákroku tlmiť bolesť. Výskumníci tvrdia, že ide o najstarší priamy chemický dôkaz použitia medicínskeho znecitlivujúceho prostriedku na svete.
These 600-Year-Old Chinese Surgical Instruments Are Coated in an Early Local Anesthetic—Carefully Extracted From a Poisonous Plant.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
Podľa štúdie publikovanej v časopise Antiquity boli nástroje uložené v hrobke čínskeho lekára Xia Quana v provincii Jiangsu. Lekár sa narodil v roku 1348 a žil na začiatku éry dynastie Ming. Samotné nástroje archeológovia objavili už v roku 1974 pri vykopávkach, no až nová analýza ich povrchových zvyškov priniesla detailnejší pohľad na to, ako sa mohli používať.
Výskumný tím najprv pomocou röntgenovej fluorescencie potvrdil, že nožnice aj pinzeta sú zo železa. Následne z ich povrchu odobral drobné čiastočky hrdzavého nánosu a skúmal ich metódou Micro-Raman Spectroscopy. V zvyškoch identifikoval stopy akonitínu, vysoko toxickej zlúčeniny prítomnej v rastlinách rodu Aconitum, medzi ktoré patria aj monkshood a wolfsbane.
Autori štúdie sa domnievajú, že táto látka sa na nástroje dostala počas chirurgického výkonu. Podľa nich nešlo o náhodnú kontamináciu, ale o pozostatok lokálneho anestetika nanášaného pri zákroku. Ak sa tento výklad potvrdzuje, nález výrazne posúva naše poznanie o chirurgii v Číne za dynastie Ming.
Akonitín je známy ako prudko jedovatá látka. Historicky sa používal na otrávené hroty šípov, pri trestaní zločincov, ale aj pri liečení rán a chorôb. Výskumníci upozorňujú, že v starých čínskych receptoch sa objavuje často. Aby ho však bolo možné použiť pri operácii, bolo nutné najprv znížiť jeho toxicitu. Štúdia uvádza, že lekári v období Ming poznali viacero postupov, napríklad namáčanie rastliny v moči chlapcov, v polievke z čiernej sóje alebo v octe. Takto mala vznikať anestetická zmes známa ako Caowu San, ktorej hlavnou funkciou bolo znecitlivenie a umožnenie bezbolestnej operácie.
Spoluautor štúdie Congcang Zhao z Northwest University v Číne v stanovisku uviedol, že ide o prvý prípad, keď sa na starovekých chirurgických nástrojoch našiel priamy chemický dôkaz anestetík. Podľa neho to ukazuje, že lekári pred stáročiami vedeli pri práci s veľmi toxickými bylinami zmierňovať bolesť pacientov bezpečným spôsobom. Forenzný vedec Carney Matheson z Griffith University, ktorý sa na výskume nepodieľal, pre New Scientist poznamenal, že izolovať toxickú zlúčeninu z rastliny a potom ju spracovať tak, aby fungovala bez smrteľných následkov, si vyžadovalo mimoriadne vysokú úroveň praktických znalostí.
Nález je dôležitý aj preto, že o chirurgických postupoch a nástrojoch v historickej Číne sa zachovalo len málo písomných záznamov. Práve preto môžu podobné materiálne dôkazy významne doplniť obraz o dobovej medicíne. Podľa autorov štúdie zvyšky na nástrojoch naznačujú, že lekári ako Xia Quan mali praktickú schopnosť vyvažovať účinnosť liečiva a bezpečnosť pacienta, čo si vyžadovalo presné dávkovanie, formuláciu zmesí a prísne postupy.
V širšom historickom kontexte je takýto nález pozoruhodný aj pri porovnaní s inými časťami sveta. Zdroj pripomína, že približne v rovnakom období sa stredovekí anglickí chirurgovia pokúšali tlmiť bolesť sedatívami, ako boli ópium či bolehlav, no často pacientov jednoducho priväzovali k operačnému stolu. Európa sa k prvému lokálnemu anestetiku, kokaínu z rastliny coca, dostala až v 19. storočí.
To z čínskeho nálezu nerobí priamy dôkaz o rozsahu či bežnosti takýchto zákrokov, ale naznačuje, že aspoň niektorí lekári mali k dispozícii sofistikované postupy práce s bolesťou. Aj preto ide o objav, ktorý môže zmeniť pohľad na dejiny chirurgie.
Prečo je tento nález výnimočný
Pri archeologických objavoch často poznáme tvar nástroja, materiál alebo miesto nálezu, no nevieme, ako presne sa predmet používal. V tomto prípade sa podarilo zachytiť chemickú stopu priamo na povrchu chirurgických nástrojov. Práve to robí výskum mimoriadne cenným: nejde len o domnienku podľa textov či ikonografie, ale o materiálny dôkaz, ktorý možno laboratórne analyzovať.
Snímka zobrazuje: These 600-Year-Old Chinese Surgical Instruments Are Coated in an Early Local Anesthetic—Carefully Extracted From a Poisonous Plant.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
Autori štúdie hovoria o najstaršom priamom chemickom dôkaze medicínskeho znecitlivujúceho prostriedku. To je dôležité rozlíšenie. Dejiny medicíny poznajú mnohé písomné zmienky o látkach proti bolesti, no priame chemické potvrdenie na konkrétnych nástrojoch je oveľa zriedkavejšie.
Ako vedci čítali stopy na kovových nástrojoch
Jadro zistenia stojí na kombinácii analytických metód. Röntgenová fluorescencia pomohla určiť, z čoho sú nástroje vyrobené, a Micro-Raman Spectroscopy zas umožnila preskúmať drobné zvyšky zachytené na ich povrchu. Všeobecne ide o techniky, ktoré v archeológii pomáhajú identifikovať chemické zlúčeniny bez potreby rozsiahleho poškodenia predmetu.
Snímka zobrazuje: These 600-Year-Old Chinese Surgical Instruments Are Coated in an Early Local Anesthetic—Carefully Extracted From a Poisonous Plant.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
V tomto prípade práve takéto laboratórne čítanie odhalilo akonitín. Z vedeckého hľadiska je podstatné, že výskum nesledoval len tvar a funkciu predmetov, ale aj mikroskopické stopy používania. Takéto analýzy dnes výrazne rozširujú možnosti, ako rekonštruovať staré remeslá, medicínu či každodenný život.
Aconitum medzi jedom a liekom
Rastliny rodu Aconitum patria medzi známe jedovaté byliny a ich využitie bolo historicky riskantné. Zdroj uvádza, že akonitín sa používal v rôznych kontextoch, od otrávených zbraní až po liečbu. To samo osebe ukazuje, aká tenká hranica môže v dejinách medicíny deliť liek od jedu.
Snímka zobrazuje: These 600-Year-Old Chinese Surgical Instruments Are Coated in an Early Local Anesthetic—Carefully Extracted From a Poisonous Plant.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
Vo všeobecnejšom kontexte dejín farmácie nie je nezvyčajné, že účinné látky pochádzajú z nebezpečných prírodných zdrojov. Rozhodujúce býva dávkovanie, spracovanie a spôsob podania. Práve preto autori štúdie zdôrazňujú, že použitie takejto látky pri chirurgii by si vyžadovalo veľmi presné praktické know-how.
Čo to naznačuje o medicíne v období Ming
Jiangsu bola podľa štúdie dôležitým centrom lekárskej praxe počas dynastií Ming a Qing. Zároveň však platí, že o samotných chirurgických postupoch sa zachovalo málo historických záznamov. Aj preto môže jediný dobre zdokumentovaný súbor nástrojov priniesť nečakane veľa informácií.
Snímka zobrazuje: These 600-Year-Old Chinese Surgical Instruments Are Coated in an Early Local Anesthetic—Carefully Extracted From a Poisonous Plant.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
Nález nenaznačuje len technickú stránku operácie, ale aj organizované poznanie o príprave liečiv. Ak lekári skutočne používali zmes typu Caowu San, znamenalo by to znalosť postupov, ktoré mali zmierniť toxicitu a zároveň zachovať účinok. To je dôležitý príspevok k diskusii o tom, aká rozvinutá mohla byť praktická chirurgia v tejto dobe.
Čo zostáva otvorené a čo môže priniesť ďalší výskum
Aj presvedčivý chemický nález má svoje hranice. Samotné stopy na nástrojoch ešte neodpovedajú na všetky otázky: nevieme, ako často sa takýto postup používal, pri akých zákrokoch presne, ani do akej miery bol rozšírený mimo konkrétneho lekára alebo regiónu. Zdroj preto skôr naznačuje možnosti, než by podával úplný obraz dobovej chirurgie.
Snímka zobrazuje: The instruments and close-ups of their residues Antiquity.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-600-year-old-chinese-surgical-instruments-are-coated-in-an-early-local-anestheticcarefully-extracted-from-a-poisonous-plant-180988865
Budúci výskum môže priniesť porovnanie s ďalšími nástrojmi, hrobkami alebo lekárskymi súpravami. Ak by sa podobné chemické stopy našli aj inde, posilnilo by to predstavu, že nešlo o ojedinelý prípad. Už teraz však tento objav ukazuje, že archeológia vie do dejín medicíny vniesť veľmi konkrétne a prekvapivo presné dôkazy.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology


