Prečo samotné oceňovanie prírody nestačí: problémy sveta sa nedajú vyriešiť len trhom

Ekonomická hodnota lesa, oceánu či atmosféry môže pomôcť pri rozhodovaní, no planetárne riziká tým nezmiznú. Presne na to upozorňuje komentár v Nature News, ktorý tvrdí, že prírodu síce možno lepšie započítavať do národných účtov, ale samotný trh nedokáže zvládnuť najvážnejšie hrozby pre planétu.

GDP and beyond: why treating nature as capital cannot save the planet.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01628-z

Autor pripomína, že 7. mája expertná skupina zvolaná Organizáciou Spojených národov predstavila odporúčania pre ukazovatele národného rozvoja, ktoré majú dopĺňať hrubý domáci produkt (GDP). Návrh obsahuje 31 indikátorov pokrývajúcich základné princípy, blahobyt, rovnosť a udržateľnosť. Dokument s názvom Counting What Counts je podľa textu dôležitý tým, že uznáva viacrozmernosť udržateľného rozvoja a odmieta zredukovať ľudské blaho na jediný index.

Zároveň však komentár tvrdí, že tento prístup má hranice. Podporuje účtovanie celkového bohatstva, ktoré berie do úvahy vyprodukovaný, ľudský, sociálny a prírodný kapitál ako zásoby v národnej bilancii. To môže byť užitočné napríklad pri oceňovaní dreva v lese alebo domácej práce, ktoré sa v GDP nezachytávajú. Podľa autora to však nestačí na ochranu planéty pred existenčnými rizikami.

Problémom sú najmä globálne spoločné zdroje — atmosféra, oceány, biosféra a systém Zeme — ktoré nik nevlastní a žiadna vláda ich nemá plne pod kontrolou. Pri takýchto rizikách, akými sú klimatická zmena alebo úbytok biodiverzity, treba najprv rozhodnúť, kto ich spôsobuje, v akej miere a kto má právo využívať obmedzenú kapacitu planéty. Až potom môže vzniknúť zmysluplná cena.

Autor ako príklad uvádza les. Dá sa zmerať objem stojaceho dreva, jeho trhová cena aj tempo rastu. Mnohé ďalšie funkcie lesa — regulácia miestnej vody, ochrana pôdy pred eróziou či viazanie uhlíka z atmosféry — sa však oceňujú omnoho ťažšie. Čím väčší je rozsah a čím zložitejšie sú väzby, tým menej spoľahlivé sú čísla. Vtedy sa podľa autora finančné výpočty začínajú viac opierať o modelové predpoklady než o realitu.

Čo priniesol návrh OSN o meraní rozvoja

Samotný komentár opisuje návrh ako krok správnym smerom. Nový súbor ukazovateľov má dopĺňať GDP a ukázať, že kvalita rozvoja sa nedá posudzovať len cez ekonomický výkon. V širšom kontexte ide o snahu zachytiť aj to, čo tradičné účtovníctvo vynecháva: zdravie spoločnosti, nerovnosti, prírodné zdroje či dlhodobú udržateľnosť.

Mohlo by Vás zaujímať  Kardiometabolické dlhodobé ochorenia často prichádzajú spolu. Prehľad ukazuje, že prevencia aj liečba musia fungovať na viacerých úrovniach naraz

Snímka zobrazuje: A woodland’s ability to regulate water, soils and carbon can’t be priced. Credit: Alper Tuydes/Anadolu via Getty.

Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01628-z

To je dôležité najmä preto, že GDP hovorí veľa o ekonomickej aktivite, ale málo o tom, či je táto aktivita dlhodobo bezpečná pre spoločnosť a prírodu. Práve preto sa v posledných rokoch čoraz častejšie hovorí o potrebe doplnkových ukazovateľov. Ide však o všeobecný rámec, nie o univerzálne riešenie všetkých environmentálnych problémov.

Prečo je príroda zlá kandidátka na jednoduchú cenu

V bežnej ekonomike sa cena vytvára na trhu. Pri prírode to naráža na hranice, pretože mnohé jej funkcie sú spoločné, rozptýlené a ťažko merateľné. Les napríklad neposkytuje len drevo; ovplyvňuje vodný režim, pôdu aj klímu. Každá z týchto funkcií sa prejavuje inak a v inom čase.

Tu naráža aj samotná logika oceňovania. Ak sa všetko premení na peniaze, vzniká riziko, že číslo bude pôsobiť presne, hoci v skutočnosti len maskuje neistotu. V prípade globálnych systémov je to zvlášť citlivé, pretože sa nevie len to, čo si „príroda“ stojí, ale aj to, kto by mal niesť dôsledky jej poškodenia.

Skrytý problém: spoločné zdroje a rozdelenie zodpovednosti

Autor textu kladie do centra dve otázky: aký tlak dokáže životné prostredie ešte zniesť a kto smie využiť akú časť tejto kapacity. To je podstata politického rozhodovania, nie len ekonomického prepočtu.

Pri atmosfére, oceánoch či biodiverzite nejde iba o cenu za jednotku zdroja. Ide aj o rozdelenie medzi krajinami a generáciami. V praxi to znamená, že predtým, ako sa začne hovoriť o trhu, treba určiť hranice a pravidlá. Bez toho sa z ceny stáva len technický odhad bez pevného spoločenského základu.

Prečo na týchto ukazovateľoch záleží pre politiku

V širšom pohľade môžu lepšie ukazovatele zmeniť spôsob, akým vlády plánujú rozvoj. Ak sa sleduje viac než len rast ekonomiky, je možné zachytiť aj to, či tento rast nevyčerpáva zdroje, nezhoršuje nerovnosti alebo neoslabuje odolnosť krajiny.

To je dôležité najmä pri témach, ako sú klíma, pôda, voda a ochrana ekosystémov. Takéto otázky sa nedajú riešiť iba účtovníckymi úpravami. Potrebujú pravidlá, ktoré zohľadnia spoločné hranice a dlhodobé dôsledky. Práve v tom spočíva rozdiel medzi evidenciou hodnoty a skutočnou ochranou planéty.

Čo zostáva neisté a čo môže nasledovať

Text nepopiera, že lepšie meranie je užitočné. Upozorňuje však, že pri globálnych prírodných commons sa môže zdanlivá presnosť zmeniť na chybný dojem istoty. To, čo vyzerá ako technický problém výpočtu, je podľa autora v skutočnosti problém poradia: najprv treba určiť limity a rozdelenie, až potom cenu.

Presne tu sa otvára priestor pre ďalšie debaty o tom, ako majú štáty a medzinárodné inštitúcie merať rozvoj bez toho, aby prírodu zredukovali na účtovnú položku. Ďalší postup teda pravdepodobne nebude len o lepších dátach, ale aj o politickej vôli prijať obmedzenia, ktoré trh sám nevyrobí.

Zdroj: Nature News

Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01628-z