Utah a Colorado zápasia s rozsiahlymi požiarmi, vedci varujú pred ťažkou sezónou

Rozsiahle lesné požiare zasiahli štáty Colorado a Utah v čase, keď je veľká časť amerického Západu vysušená a úrady zároveň riešia zmeny v americkej lesnej správe. V Colorade aktívne horí najmenej tucet požiarov a v Utahu už oheň spálil takmer 300-tisíc akrov, čo je štvornásobok plochy oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Amid USFS Upheaval, Utah and Colorado Are Burning.

Zdroj: https://eos.org/research-and-developments/amid-usfs-upheaval-utah-and-colorado-are-burning

V Colorade patril vo štvrtok ráno k najvážnejším Aspen Acres Fire v okresoch Pueblo a Custer. Zasiahol približne 48-tisíc akrov, nebol vôbec pod kontrolou a ide o 12. najväčší požiar v histórii štátu. Zničil asi 180 stavieb, z ktorých prinajmenšom tretina boli domy.

V Utahu sa medzitým Cottonwood Fire rozrástol na takmer 94-tisíc akrov a pod kontrolou bolo 19 % požiaru. Podľa zdroja ide o najničivejší požiar v dejinách štátu, ktorý zničil viac ako 100 stavieb. Babylon Fire v okrese San Juan narástol od utorka z 48 257 akrov na 70 735 akrov a tiež nebol vôbec pod kontrolou. Minulý víkend pri zásahu proti Snyder Fire na hranici Utahu a Colorada zahynuli traja hasiči a dvaja utrpeli zranenia.

Dôsledky už zasiahli aj bežný život. V oboch štátoch zrušili ohňostroje plánované na víkend okolo 4. júla a obmedzili používanie súkromnej pyrotechniky. V praktickej rovine to ukazuje, že nejde len o problém vzdialených lesov, ale o krízu, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť obyvateľov, bývanie aj miestne samosprávy.

Požiare prichádzajú po mimoriadne slabej snehovej sezóne na americkom Západe. Snehová pokrývka v Colorade bola najnižšia za 40 rokov a v Utahu najnižšia od roku 1930. Podľa U.S. Drought Monitor je viac ako 90 % amerického Západu v suchu a 70 % územia čelí silnému suchu.

Vedec Philip Dennison z University of Utah v univerzitnom otázkovom a odpovednom formáte upozornil, že vyhliadky sú nepriaznivé. Nízke zrážky počas uplynulej zimy spolu s vyššími teplotami na jar a v lete podľa neho vytvárajú podmienky pre náročnú požiarnu sezónu na Západe. Zdroj zároveň pripomína širší obraz: pri antropogénnej zmene klímy a meniacom sa manažmente krajiny sú požiare vo svete čoraz extrémnejšie a častejšie.

Súčasná situácia sa odohráva aj na pozadí výrazných zásahov do U.S. Forest Service. Administratíva Donalda Trumpa vlani prepustila 3 400 zamestnancov agentúry a v apríli oznámila reorganizáciu, ktorá by uzavrela viac než 50 výskumných pracovísk, teda asi tri štvrtiny celej siete. Analýza organizácie Grassroots Wildland Firefighters navyše uviedla, že USFS v roku 2025 vykonal o 38 % menej prác na zmierňovaní požiarneho rizika než v predchádzajúcich sezónach.

Zmeny sa týkajú aj U.S. Wildland Fire Service, ktorú minister vnútra Doug Burgum vytvoril v januári. Podľa aprílového memoranda, ktoré získal POLITICO, dostala agentúra pokyn uplatňovať stratégiu „full suppression“, teda hasiť každý požiar vzniknutý na verejných pozemkoch. Zdroj však upozorňuje, že dôkazy takúto stratégiu nepodporujú ako účinné riešenie. Nedávna odborná práca o prínosoch predpísaného vypaľovania pripomína takzvaný požiarny paradox: ak dnes uhasíme všetko, v budúcnosti si môžeme pripraviť podmienky pre ešte väčšie požiare.

Kevin Hood, výkonný riaditeľ Forest Service Employees for Environmental Ethics a bývalý zamestnanec USFS, povedal, že dnešné požiare nemožno priamo pripísať prepúšťaniu či plánovanému zatváraniu laboratórií. Zmeny v agentúre ho však znepokojujú. Pripomenul, že výskum USFS je jedinečný aj preto, že mnohé lesné stanice fungujú celé desaťročia, takže umožňujú sledovať dlhodobý vývoj lesov a ich reakciu na oheň. Miestne pracoviská podľa neho prinášajú aj detailné poznanie konkrétnej klímy, vegetácie a terénu. Ich zánik by preto znamenal výraznú stratu poznania aj schopnosti účinne spravovať krajinu.

V širšom zmysle ide o spojenie dvoch problémov: čoraz náročnejších podmienok pre vznik a šírenie požiarov a sporov o to, ako má štát pripraviť krajinu aj inštitúcie na sezóny, ktoré môžu byť dlhšie a ničivejšie. Práve preto má dianie v Utahu a Colorade význam aj mimo týchto dvoch štátov.

Prečo sa požiarom teraz tak darí

Zdroj spája terajšiu vlnu požiarov s veľmi nízkym množstvom snehu a rozsiahlym suchom.

Snímka zobrazuje: Amid USFS Upheaval, Utah and Colorado Are Burning.

Zdroj: https://eos.org/research-and-developments/amid-usfs-upheaval-utah-and-colorado-are-burning

To je dôležité, pretože snehová pokrývka na americkom Západe funguje ako zásobáreň vody pre teplejšie mesiace. Keď je jej málo, pôda aj vegetácia vysychajú skôr a oheň má priaznivejšie podmienky na rýchle šírenie.

Vo všeobecnosti platí, že vyššie teploty a slabšie zrážky skracujú obdobie, keď je krajina prirodzene vlhšia. Takéto prostredie nezaručuje vznik požiarov samo osebe, ale zvyšuje riziko, že sa z lokálneho ohniska stane rozsiahla udalosť s ťažkou kontrolou.

Čo znamená stratégia úplného hasenia

Pokyn hasiť každý požiar na verejných pozemkoch môže znieť na prvé počutie logicky.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/research-and-developments/amid-usfs-upheaval-utah-and-colorado-are-burning

Zdroj však upozorňuje, že odborné poznatky takýto prístup nepovažujú za jednoznačne účinný. Dôvodom je takzvaný požiarny paradox: dlhodobé potláčanie všetkého ohňa môže viesť k hromadeniu paliva v krajine, a tým pripraviť podmienky pre väčšie a intenzívnejšie požiare neskôr.

Ako všeobecný kontext treba dodať, že časť ekosystémov je na pravidelný oheň evolučne prispôsobená. To neznamená, že každý požiar je prospešný alebo že zásahy nie sú potrebné. Znamená to však, že rozdiel medzi nekontrolovaným požiarom a premysleným manažmentom ohňa je z pohľadu krajiny zásadný.

Prečo je výskum USFS dôležitý

Výskumné pracoviská USFS majú podľa zdroja výnimočnú hodnotu najmä preto, že mnohé fungujú veľmi dlho. Vďaka tomu možno sledovať, ako sa lesy menia v priebehu desaťročí a ako reagujú na opakované požiare či zmeny klímy. Takéto dlhodobé rady údajov sa získavajú ťažko a po prerušení sa obnovujú len veľmi pomaly.

Dôležitý je aj miestny rozmer. Lesy sa správajú odlišne podľa nadmorskej výšky, zloženia porastov, vlhkosti aj tvaru terénu. Práve regionálne stanice dokážu zhromaždiť poznatky, ktoré sú použiteľné priamo pre konkrétne oblasti a rozhodovanie v teréne.

Čo tieto požiare znamenajú pre obyvateľov

Najviditeľnejšie následky sú zničené domy, evakuácie, obmedzenia a smrteľné riziko pre zasahujúcich hasičov. Zrušené ohňostroje a obmedzenie pyrotechniky ukazujú, že počas suchej a nebezpečnej sezóny sa menia aj bežné verejné podujatia a každodenné návyky.

V širšom kontexte takéto požiare zaťažujú miestne komunity dlhodobo. Okrem bezprostredných škôd prinášajú aj tlak na obnovu bývania, správu krajiny a plánovanie ďalších sezón. To je všeobecný dôvod, prečo sa diskusia o požiaroch nevedie len o hasení, ale aj o prevencii a pripravenosti.

Čo zatiaľ nevieme a čo bude nasledovať

Zdroj jasne rozlišuje medzi tým, čo sa deje teraz, a tým, čo nemožno priamo dokázať. Kevin Hood výslovne povedal, že prebiehajúce požiare nemožno priamo pripísať prepúšťaniu v USFS ani plánovanému zatváraniu výskumných staníc. To je dôležité upozornenie proti zjednodušeným záverom.

Otvorené však zostáva, ako sa zmeny vo federálnych inštitúciách prejavia v ďalších rokoch. Rovnako bude záležať na tom, ako dlho potrvá sucho, aké budú teploty a či sa podarí znížiť množstvo horľavého materiálu v rizikových oblastiach. Budúci vývoj preto nebude závisieť od jedného faktora, ale od kombinácie počasia, stavu krajiny a rozhodnutí o jej správe.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/research-and-developments/amid-usfs-upheaval-utah-and-colorado-are-burning