Analýzy pohrebu pri jazere Kitka naznačujú zložitejší životný príbeh muža spájaného so sámskym dedičstvom

Jeden hrob objavený už v 70. rokoch dnes ponúka oveľa širší pohľad na minulosť severnej Európy, než sa kedysi zdalo. Výskumníci z University of Turku analyzovali pozostatky asi 40-ročného muža pochovaného pri východofínskom jazere Kitka na prelome 16. a 17. storočia. Výsledky naznačujú väzby na sámske obyvateľstvo, ale zároveň aj životnú dráhu, ktorá zrejme zahŕňala pohyb medzi odlišnými prostrediami.

Podľa vyhlásenia University of Turku sa na výskume podieľali aj Sanni Peltola a Ulla Nordfors. Hrob, ktorý bol odkrytý v 70. rokoch, sa spája so sámskym kultúrnym dedičstvom. Sámi žijú v severných častiach Nórska, Švédska a Fínska a tradične sa venujú pobrežnému rybolovu, lovu kožušinovej zveri, chovu oviec aj chovu sobov.

DNA získaná zo zubov ukázala, že muž je príbuzný so súčasnými aj historickými Sámi. Krátke úseky DNA z jeho vzorky sa však nachádzajú aj v širšej populácii Fínska, čo podľa Peltola odráža historické kontakty a miešanie medzi sámskym a fínskym obyvateľstvom.

Izotopová analýza zubov zároveň ukázala, že v oblasti, kde bol pochovaný, žil pred smrťou iba krátky čas. Počas detstva sa jeho strava skladala zo suchozemských živočíchov, sladkovodných rýb a morských zdrojov. Analýza tiež naznačuje, že ako tínedžer pil vodu z oblasti sopečného podložia, akou je napríklad Island, uviedla Nordfors. Neskôr v živote jedol viac morských potravín a len málo sladkovodných rýb, ktoré boli v okolí jazera Kitka bežnou súčasťou stravy.

Nordfors dodala, že výsledky ukazujú, že historické sámske komunity a ich sociálne roly nezodpovedajú obrazom prezentovaným v staršej odbornej literatúre. Výskum tak neponúka len identifikáciu pôvodu jedného človeka, ale aj korekciu jednoduchších predstáv o živote severných komunít v minulosti.

Čo presne odhalili DNA a izotopy

Zdroj opisuje kombináciu dvoch typov analýz.

Illustration showing the location of artifacts in the Sámi man's grave

Snímka zobrazuje: Illustration showing the location of artifacts in the Sámi man's grave.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/28/scientists-evaluate-sami-burial-in-finland

DNA zo zubov pomáha sledovať biologickú príbuznosť, kým izotopy v zuboch môžu naznačiť, aké prostredie človek v rôznych obdobiach života obýval a aké zdroje potravy využíval. V tomto prípade sa tieto dve línie dôkazov dopĺňajú: genetické dáta ukazujú väzby na historických a dnešných Sámi, zatiaľ čo izotopy naznačujú, že muž zrejme neprežil celý život v mieste svojho pochovania.

Všeobecne platí, že zuby sú pre takýto výskum mimoriadne cenné, pretože si počas života ukladajú chemické stopy prostredia a stravy. Práve preto môžu vedcom pomôcť rozlíšiť, či človek vyrastal v jednej oblasti a zomrel v inej, alebo či menil svoje stravovacie návyky v priebehu života.

Prečo je dôležitý sámsky kontext

Sámi predstavujú pôvodné obyvateľstvo severných častí Nórska, Švédska a Fínska.

Landscape view of ruins at Paquimé, Chihuahua, Mexico

Snímka zobrazuje: Landscape view of ruins at Paquimé, Chihuahua, Mexico.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/28/scientists-evaluate-sami-burial-in-finland

Zdroj pripomína, že ich obživa zahŕňala pobrežný rybolov, lov kožušinovej zveri, chov oviec aj sobov. Už samotná táto rozmanitosť naznačuje, že nešlo o jednotný spôsob života ani o jednu nemennú sociálnu rolu.

Práve preto má nový výskum širší význam. Ak sa konkrétny muž spájaný so sámskym dedičstvom pohyboval medzi rôznymi oblasťami a menil spôsob stravovania, zapadá to do obrazu spoločností, ktoré boli prepojenejšie a pohyblivejšie, než sa niekedy predpokladalo. To je v súlade s poznámkou Nordfors, že staršia literatúra mohla historické sámske komunity zobrazovať príliš zjednodušene.

Čo nález naznačuje o mobilite v minulosti

Jedným z najzaujímavejších zistení je, že muž pri jazere Kitka pravdepodobne žil len krátko pred smrťou.

To samo osebe naznačuje presun v neskoršej fáze života. Ešte výraznejšia je informácia, že v tínedžerskom veku mohol piť vodu z oblasti sopečného podložia, akou je napríklad Island.

Zdroj tým nehovorí s istotou, že muž pochádzal práve z Islandu. Skôr upozorňuje na geochemický signál, ktorý zodpovedá prostrediu sopečného podložia. Takéto výsledky bývajú dôležité najmä preto, že pripomínajú rozsah kontaktov a pohybu ľudí v minulosti. V severnej Európe mohli byť väzby medzi komunitami komplikovanejšie, než by naznačovalo samotné miesto pohrebu.

Prečo sa menila strava počas života

Podľa analýz sa mužova strava v priebehu života menila.

A monument called the Founders of the Bulgarian State in the eastern Bulgarian city of Shumen

Snímka zobrazuje: A monument called the Founders of the Bulgarian State in the eastern Bulgarian city of Shumen.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/28/scientists-evaluate-sami-burial-in-finland

V detstve zahŕňala suchozemské živočíchy, sladkovodné ryby aj morské zdroje. Neskôr sa zvýšil podiel morských potravín a klesol podiel sladkovodných rýb, ktoré boli pri jazere Kitka bežné.

Vo všeobecnom kontexte môže zmena stravy súvisieť s presunom medzi regiónmi, sezónnym spôsobom života, sociálnou rolou alebo zapojením do iných hospodárskych činností. V tomto prípade však zdroj tieto dôvody presne neurčuje. Isté je len to, že chemické stopy v zuboch ukazujú odlišné životné etapy a odlišné potravinové zdroje.

Čo zostáva otvorené a čo môže priniesť ďalší výskum

Aj keď výsledky prinášajú výrazne bohatší obraz, mnohé otázky zostávajú otvorené.

Mortuary and memorial poles

Snímka zobrazuje: Mortuary and memorial poles.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/28/scientists-evaluate-sami-burial-in-finland

Nie je napríklad jasné, akou trasou sa muž pohyboval, kde presne vyrastal ani aké konkrétne spoločenské postavenie zastával. Rovnako platí, že geochemické údaje môžu ukazovať na typ prostredia, no nemusia samy osebe určiť jedno jediné miesto.

Práve v tom je význam podobných štúdií. Namiesto jednoduchých odpovedí skladajú z minulosti presnejší, ale zároveň zložitejší obraz. V tomto prípade výskum publikovaný v BMC Genomics naznačuje, že identita, mobilita a každodenný život historických sámskych komunít sa nedajú zužovať na staršie stereotypné predstavy.


Zdroj: Archaeology Magazine

Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/05/28/scientists-evaluate-sami-burial-in-finland


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *