Ľudia sa do Británie vrátili o stovky rokov skôr, než si vedci mysleli

Británia sa po poslednej dobe ľadovej zrejme znovu osídlila skôr, než ukazovali staršie odhady. Nový výskum naznačuje, že ľudia sa na Britské ostrovy vracali už približne pred 15 200 rokmi, teda asi o 500 rokov skôr, než sa predtým predpokladalo. Podľa štúdie to súviselo s rýchlym oteplením, ktoré otvorilo krajinu pre zver aj pre ľudí.

Humans returned to Britain 500 years earlier than scientists thought after the last ice age.

Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/05/260511213158.htm

V čase, keď sa ľudia vracali, bola Británia ešte spojená s pevninskou Európou. To umožňovalo pohyb zvierat aj ľudských skupín cez územie, ktoré sa menilo z ľadovej pustatiny na prostredie s viac trávnatými plochami. Vedci sa domnievajú, že prví osadníci mohli nasledovať stáda sobov a koní smerom na sever, kde sa objavovali vhodnejšie podmienky na lov aj prežitie.

Výskum zároveň zapadá do širšieho obrazu klimatických zmien po poslednej dobe ľadovej. V severozápadnej Európe sa vtedy odohrali najmenej dve výrazné zmeny z chladnejšieho na teplejšie podnebie a podľa vedcov mohli prebehnúť veľmi rýchlo, možno len v priebehu niekoľkých desaťročí. Práve takéto skoky v klíme zrejme rozhodovali o tom, kde sa ľudia mohli zdržiavať a kde už nie.

Čo ukázalo nové datovanie

Autori štúdie prepočítali rádiouhlíkové dátumy spojené s ľudskými pozostatkami a artefaktmi. Upravená analýza potvrdila prítomnosť ľudí na Britských ostrovoch medzi približne 15 200 až 15 000 rokmi. To posunulo návrat ľudí do Británie do skoršieho obdobia, než naznačovali staršie odhady.

Dôležité bolo aj to, že staršie predstavy o klíme v tom čase nemuseli byť presné. Predchádzajúce rekonštrukcie naznačovali, že severozápadná Európa sa výraznejšie oteplila až okolo 14 700 rokov dozadu. Nové výsledky však ukazujú, že v Británii sa letné teploty mohli zvýšiť skôr, než sa doteraz myslelo.

Prečo bol rozhodujúci Llangorse Lake

Kľúčové stopy priniesli sedimenty z Llangorse Lake, známeho aj ako Lake Syffadan, v južnom Walese. V sedimentoch sa zachoval podrobný environmentálny záznam za posledných približne 19 000 rokov. Lokalita je navyše blízko jaskyne vo Wye Valley, kde sa našli jedny z najstarších dôkazov o ľuďoch v Británii po dobe ľadovej.

Vedci skúmali peľ, larvy pakomárov a chemické signály zachované v sedimentoch. Najmä pakomáre pomohli odhadnúť dávne letné teploty. Výsledky naznačili, že Británia sa otepľovala inak než iné časti severozápadnej Európy a Grónska.

Podľa štúdie sa letné teploty mohli v Británii zvýšiť z približne 5 až 7 °C na 10 až 14 °C okolo 15 200 rokov dozadu. To je asi o 500 rokov skôr, než sa predtým predpokladalo.

Prečo na tom záleží pre archeológiu

Pre archeológov je tento posun dôležitý, pretože mení časovú os návratu ľudí do krajiny, ktorá bola ešte nedávno nehostinná. Ak sa ľudia vrátili skôr, znamená to, že dokázali reagovať na menšie, ale rozhodujúce zmeny v prostredí rýchlejšie, než sa predpokladalo.

V širšom zmysle ide aj o príklad toho, ako sa archeológia a paleoklimatológia navzájom dopĺňajú. Samotné nálezy ľudských pozostatkov alebo nástrojov nestačia, ak nepoznáme presné podmienky, v ktorých vznikli. A naopak, klimatické záznamy dávajú zmysel až vtedy, keď ich vieme prepojiť s ľudskou prítomnosťou.

Ako sa menila krajina po ľadovej dobe

V období po poslednej dobe ľadovej sa severná Európa menila veľmi dynamicky. Ľad ustupoval, krajina sa zazelenala a na uvoľnených plochách sa začali šíriť druhy, ktoré využívali nové pastviny. V takom prostredí sa mohli rýchlo presúvať aj ľudia, ktorí boli závislí od lovu.

V tomto type prostredia býva rozhodujúce, či sa objavia vhodné zdroje potravy. Ak sa vracajú stáda sobov a koní, môžu ich nasledovať aj lovci. To je všeobecný princíp, ktorý sa v pravekých migráciách opakuje na viacerých miestach Európy.

Čo zostáva neisté a čo môže prísť ďalej

Aj keď nové údaje posúvajú návrat ľudí do Británie skôr, stále ide o rekonštrukciu založenú na kombinácii archeologických a environmentálnych dôkazov. Presné správanie ľudských skupín, ich počet aj rozsah pohybu zostávajú otvorené.

Výskum však ukazuje, že aj relatívne malé zvýšenie letných teplôt mohlo spustiť veľké populačné presuny. To je dôležité aj pre dnešok ako všeobecný rámec na premýšľanie o tom, ako ľudia reagujú na meniace sa podmienky. Vedci pripomínajú, že štúdium dávnych klimatických zmien môže pomôcť lepšie pochopiť aj to, ako sa moderné populácie prispôsobujú environmentálnym zmenám.

V čase, keď sa polárne oblasti ďalej otepľujú a ľadovce ustupujú, zostáva táto otázka aktuálna aj mimo archeológie. Minulosť totiž ukazuje, že hranice obývateľnosti sa môžu meniť rýchlejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Zdroj: ScienceDaily Archaeology

Pôvodný článok: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/05/260511213158.htm