Vedci našli pravekú ľudskú DNA na stenách jaskýň na Pyrenejskom polostrove
Medzinárodný tím vedcov zachytil pravekú ľudskú DNA na stenách jaskýň s pravekým umením na Pyrenejskom polostrove. Vzorky odobrali z 24 panelov skalného umenia v 11 jaskyniach a genetický materiál sa podarilo identifikovať v piatich z nich. Výsledok naznačuje, že stopy po ľuďoch sa môžu zachovať aj tam, kde sa nenašli kostrové pozostatky ani predmety každodennej potreby.
Human DNA Detected on Cave Walls.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
Podľa správy, na ktorú upozornil The Portugal News, odobrali výskumníci viac než 50 vzoriek. Na výskume sa podieľala aj Sara Garcês z Institute of Earth and Memory a Polytechnic Institute of Tomar. Tri z piatich pozitívnych vzoriek pochádzali z Escoural Cave, paleolitickej lokality so skalným umením v južnej časti stredného Portugalska.
Ľudský genetický materiál sa objavil v pigmentovanej kalcitovej kruste. To podľa výskumníkov naznačuje, že človek mohol naniesť pigment priamym dotykom, prípadne ho na povrch aplikoval pľuvaním. Nejde teda len o stopu „v priestore jaskyne“, ale o materiál priamo spojený s výtvarnou vrstvou na stene.
Praktický význam je zrejmý: DNA na jaskynných stenách by mohla pomôcť skúmať využívanie jaskýň aj v prípadoch, keď archeológovia nemajú k dispozícii ľudské pozostatky ani artefakty. Práve to robí z tejto metódy zaujímavý nástroj pre výskum miest, ktoré doteraz poskytovali najmä obrazové a geologické stopy, nie biologický materiál.
Sara Garcês uviedla, že tím chce pokračovať v tejto technologickej zmene a ukázať, že skúmanie umeleckých prejavov našich predkov môže priniesť nové biologické údaje. Odborný článok o výskume vyšiel v Nature Communications.
Čo presne vedci skúmali
Výskum sa zameral na jaskynné steny so skalným umením, nie na klasické nálezy, akými sú kosti alebo nástroje. Vedci odobrali viac než 50 vzoriek z 24 panelov v 11 jaskyniach na Pyrenejskom polostrove. V piatich vzorkách sa podarilo zachytiť DNA. Samotný zdroj neuvádza podrobnejšie technické parametre analýzy, no už tento výsledok ukazuje, že aj povrch jaskynných malieb a ich minerálnych vrstiev môže niesť biologickú informáciu.
Snímka zobrazuje: A researcher samples pigment sampling from rock art in a cave in Tebellín, Spain.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
Dôležité je aj rozloženie pozitívnych nálezov. Tri vzorky pochádzali z Escoural Cave v Portugalsku, čo z tejto lokality robí v rámci správy najvýraznejšie miesto nálezu. Zdroj však netvrdí, že by išlo o jedinú jaskyňu s takýmto potenciálom, iba opisuje konkrétne výsledky testovaných vzoriek.
Prečo je nález DNA na stenách nezvyčajný
V archeológii sa ľudská DNA zvyčajne spája s kosťami, zubami alebo so sedimentmi, v ktorých sa zachovali stopy po dávnej prítomnosti ľudí. Nález genetického materiálu priamo na stenách jaskýň je preto nezvyčajný najmä tým, že spája biologickú stopu s vizuálnym prejavom pravekej činnosti.
Snímka zobrazuje: Human DNA Detected on Cave Walls.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
V tomto prípade sa DNA našla v pigmentovanej kalcitovej kruste. To je dôležitý detail, pretože takýto materiál môže byť bližšie k samotnému procesu tvorby alebo úpravy maľby než bežný prach na povrchu. Zdroj pritom zachováva opatrnosť: výsledok naznačuje možný priamy kontakt človeka s pigmentom, nie úplne uzavretý dôkaz konkrétneho postupu.
Čo to môže povedať o tvorbe jaskynného umenia
Autori výskumu pripúšťajú, že pigment mohol niekto naniesť dotykom alebo pľuvaním. Obe možnosti sú významné, lebo ukazujú, že biologická stopa mohla vzniknúť priamo pri tvorbe či úprave obrazov na stene. Ak sa takýto prístup potvrdí aj inde, jaskynné umenie by sa dalo skúmať nielen ako obraz alebo symbol, ale aj ako nosič biologických údajov o ľuďoch, ktorí s ním pracovali.
Snímka zobrazuje: Human DNA Detected on Cave Walls.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
V širšom zmysle ide o posun v tom, aké otázky možno klásť pravekým maľbám. Doteraz sa výskum často sústreďoval na vek diel, použitý pigment, štýl zobrazenia alebo kultúrny kontext. Biologické stopy by k tomu mohli pridať ďalšiu vrstvu informácií, hoci konkrétny rozsah takýchto možností bude závisieť od ďalších analýz.
Prečo je to dôležité pre archeológiu
Mnohé jaskyne neobsahujú zachované ľudské pozostatky ani predmety, ktoré by sa dali jednoznačne spojiť s konkrétnymi návštevníkmi alebo tvorcami umenia. Práve preto môže byť DNA zo stien cenná. Mohla by pomôcť zistiť, či ľudia jaskyňu využívali, aj keď po sebe nezanechali typické archeologické nálezy.
Snímka zobrazuje: Human DNA Detected on Cave Walls.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
To je praktický prínos tejto metódy: rozširuje súbor dôkazov, s ktorými môžu archeológovia pracovať. Namiesto čakania na výnimočne zachované kostry alebo predmety by sa v niektorých prípadoch dali skúmať aj veľmi jemné biologické stopy viazané na samotné miesto ľudskej činnosti.
Čo zatiaľ zostáva otvorené
Zdroj informuje o zachytení DNA v piatich vzorkách, neponúka však širšie závery o tom, ako často sa takýto materiál v jaskyniach zachováva alebo ako univerzálne sa dá metóda použiť. Zatiaľ preto ide o sľubný výsledok, nie o hotový návod pre každú lokalitu so skalným umením.
Snímka zobrazuje: Human DNA Detected on Cave Walls.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls
Otvorené zostáva aj to, do akej miery bude možné z takýchto stôp získať podrobnejšie informácie o ľuďoch, ktorí s pigmentom pracovali. Isté je zatiaľ najmä to, že jaskynné steny môžu niesť viac údajov, než sa doteraz predpokladalo. Ďalší výskum ukáže, kde sú hranice tejto metódy a pri akých typoch lokalít bude najužitočnejšia.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/07/01/human-dna-detected-on-cave-walls


