Egypt odhalil v západnej púšti byzantské sídlo aj nové hrobky pri Stredozemnom mori
Egypt oznámil dva významné archeologické objavy: v oáze Dakhla archeológovia odkryli dobre zachované obytné sídlo z byzantského obdobia zo 4. storočia a v lokalite Marina el-Alamein pri Alexandrii našli ďalších 18 starovekých hrobiek. Nálezy prinášajú konkrétnejší obraz o každodennom živote, urbanizme aj hospodárskych aktivitách vtedajších obyvateľov a zároveň rozširujú poznanie o pohrebných zvykoch na severe Egypta.
Egypt uncovers lost Byzantine-era city in the western desert.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
Egyptské ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok uviedlo, že objav v oáze Dakhla odhaľuje podobu štvrte z čias, keď bol Egypt súčasťou Byzantskej ríše. Odkryté ulice v smere sever – juh pretínali komunikácie vedúce východ – západ, čím vznikali otvorené námestia a verejné priestory. Na čele osady stála baziliková cirkev z polovice 4. storočia, orientovaná na hlavné ulice.
Vedúci misie Mahmoud Massoud dodal, že na okrajoch sídla sa zachovali pozostatky dvoch strážnych veží a tiež silno opevnená stavba s hrubými obrannými múrmi. Archeológovia tam našli viacero domov s prijímacími miestnosťami a klenutými strechami. Medzi nimi vynikol dom Tisousa, ktorého identifikovali ako diakona cirkvi. Pochádza z druhej polovice 4. storočia a podľa archeológov mohol slúžiť ako domáci kostol ešte pred výstavbou hlavnej baziliky.
Nález dopĺňajú pece na chlieb, kuchyne a kamenné mlecie nástroje, ktoré zrejme slúžili na prípravu potravín. To je dôležité najmä preto, že nejde len o monumentálnu architektúru, ale aj o priame stopy bežného fungovania komunity. Objavené bronzové mince s portrétmi byzantských cisárov, latinskými nápismi a kresťanskými symbolmi, spolu so zlatými mincami z čias rímskeho cisára Constantius II., pomáhajú presnejšie zaradiť osadu do historického rámca.
Ďalšiu cennú vrstvu informácií priniesla zbierka približne 200 keramických črepov, ktoré sa používali ako písací materiál. Diaa Zahran z oddelenia islamských, koptských a židovských pamiatok uviedol, že nápisy na týchto ostrakách zachytávajú obchodné transakcie, korešpondenciu aj ďalšie detaily každodenného života. Práve takéto drobné záznamy bývajú pre archeológov mimoriadne cenné, pretože ukazujú, ako mesto fungovalo v praxi.
Samostatný objav prišiel z Marina el-Alamein, asi 100 kilometrov západne od Alexandrie. Archeológovia tam odhalili 18 starovekých hrobiek, z toho 11 skalných hrobov s priemernou hĺbkou 8 metrov a sedem nadzemných hrobiek postavených z vápenca. Celkový počet známych hrobiek v tejto lokalite tak stúpol na 48.
V hrobkách našli keramické nádoby, amfory, lampy, taniere, oltáre aj vápencové nádrže. Vedúca misie Eman Abdel-Khaliq oznámila aj objav 2,5 metra dlhého žulového sarkofágu so zachovanými kostrovými pozostatkami, ktoré teraz skúmajú odborníci. V jeho blízkosti ležali zvyšky omietkovej sochy sfingy.
Osobitnú pozornosť vzbudili štyri zlaté kúsky vložené do úst niektorých zosnulých. Tento zvyk, označovaný ako „zlatý jazyk“, súvisel s pohrebnými predstavami danej doby. Aj takýto detail ukazuje, že lokalita môže priniesť dôležité údaje nielen o architektúre a predmetoch, ale aj o viere a rituáloch.
Marina el-Alamein je archeologická lokalita na severnom pobreží Egypta pri meste Alamein. Odkryli ju v roku 1986 a archeológovia sa domnievajú, že ide o staroveké grécko-rímske prístavné mesto Leukaspis pri Stredozemnom mori. Podľa ministerstva vzniklo v 2. storočí a prosperovalo do 4. storočia.
Egyptská vláda tieto nálezy predstavila aj v širšom kontexte cestovného ruchu. Turizmus spolu so Suezským prieplavom patrí v krajine k hlavným zdrojom devíz. Po rokoch politických otrasov, násilia po povstaní v roku 2011 a následkoch pandémie sa egyptský turizmus podľa oficiálnych údajov zotavuje. Vlani krajinu navštívilo rekordných 19 miliónov turistov, čo bolo o 21 percent viac než v roku 2024. Za prvé štyri mesiace roka 2026 prišlo 6,1 milióna návštevníkov, oproti 5,7 milióna v rovnakom období roka 2025.
Čo presne odhalila oáza Dakhla
Objav v oáze Dakhla je dôležitý tým, že nejde o izolovanú stavbu, ale o časť uceleného sídla. Rozvrhnutie ulíc, otvorené priestory, cirkevná stavba aj obranné prvky spolu vytvárajú obraz organizovanej komunity v 4. storočí. Z hľadiska archeológie je cenné, keď sa podarí zachytiť nielen jednotlivé predmety, ale aj vzťahy medzi domami, verejným priestorom a náboženským centrom.
Snímka zobrazuje: Egypt uncovers lost Byzantine-era city in the western desert.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
Oáza leží v egyptskej provincii New Valley v západnej púšti a nachádza sa na Tentative List organizácie UNESCO. To znamená, že ide o lokalitu, ktorú štát považuje za potenciálne vhodnú na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, hoci tento krok ešte nenastal.
Prečo sú dôležité mince, pece a písané črepy
Pri archeologických objavoch často pútajú najväčšiu pozornosť chrámy, hrobky alebo sochy. Rovnako dôležité však bývajú predmety spojené s bežným životom. Pece na chlieb, kuchyne a mlecie nástroje ukazujú, ako si obyvatelia zabezpečovali jedlo. Mince pomáhajú datovať vrstvy osídlenia a zároveň naznačujú hospodárske väzby či politické prostredie.
Snímka zobrazuje: In this photo provided Saturday, July 4, 2026, by Ministery of Tourism and Antiquities, some of seven surface limestone-built tombs, discovered in.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
Ostraky, teda keramické črepy používané na písanie, patria v takýchto lokalitách k najcennejším zdrojom. Na rozdiel od monumentálnych pamiatok zachytávajú každodennosť: nákupy, účty, odkazy či administratívu. V tomto prípade podľa egyptských odborníkov hovoria o obchodných transakciách, korešpondencii a ďalších praktických stránkach života.
Marina el-Alamein a obraz severoegyptských pohrebísk
Objav 18 nových hrobiek rozširuje poznanie o lokalite Marina el-Alamein, ktorú archeológovia spájajú so starovekým mestom Leukaspis. Kombinácia skalných a nadzemných hrobiek naznačuje rozmanité pohrebné riešenia v jednej oblasti. Nálezy nádob, lámp či oltárov zas pripomínajú, že pohrebiská často odrážajú aj náboženské predstavy a spoločenské zvyklosti.
Snímka zobrazuje: Ghana goalkeeper Lawrence Ati-Zigi (1) is comforted by teammate Kojo Peprah Oppong (21) after the World Cup round of 32 soccer match between Colombia.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
Sarkofág, kostrové pozostatky a zvyšky sfingy môžu po ďalšom výskume priniesť podrobnejší obraz o postavení pochovaných osôb alebo o pohrebnej výbave. Samotná správa však zatiaľ neuvádza výsledky týchto analýz, iba to, že kostrové pozostatky odborníci skúmajú.
Čo znamená zvyk „zlatého jazyka“
Štyri zlaté kúsky vložené do úst niektorých zosnulých patria k najzaujímavejším detailom nálezu z Marina el-Alamein. Ministerstvo tento zvyk označilo ako „zlatý jazyk“ a spojilo ho s pohrebnými predstavami danej éry. Takéto predmety archeológom pripomínajú, že staroveké pohrebiská neboli len miestom uloženia tela, ale aj priestorom symbolických úkonov súvisiacich s posmrtným životom.
Snímka zobrazuje: Australia's Lucas Herrington (25) reacts to missing a penalty during a shootout in the World Cup round of 32 soccer match between Australia and Egypt.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
Vo všeobecnom kontexte podobné nálezy pomáhajú sledovať, ako sa v rôznych obdobiach prelínali miestne tradície, náboženské predstavy a kultúrne vplyvy. V tomto prípade však treba zostať pri tom, čo potvrdila samotná egyptská strana: išlo o praktiku spojenú s dobovými pohrebnými vierami.
Prečo Egypt takéto objavy zdôrazňuje práve teraz
Archeologické nálezy majú v Egypte vedecký aj hospodársky rozmer. Krajina sa dlhodobo opiera o záujem návštevníkov o pamiatky a staroveké dejiny, preto nové objavy prirodzene priťahujú pozornosť doma aj v zahraničí. Vláda ich zároveň predstavuje v čase, keď sa cestovný ruch po predchádzajúcich krízach znovu posilňuje.
Snímka zobrazuje: Egypt goalkeeper Mostafa Shoubir (23) looks at the ball as Egypt's Mohamed Hany, left, scores an own goal during the World Cup round of 32 soccer.
Zdroj: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619
To však nemení vedeckú hodnotu samotných nálezov. Obytné štvrte v oáze Dakhla aj hrobky v Marina el-Alamein sú dôležité najmä preto, že dopĺňajú konkrétne údaje o tom, ako ľudia v Egypte v neskoršej antike bývali, obchodovali, uctievali a pochovávali svojich mŕtvych. Ďalší výskum môže tieto súvislosti ešte spresniť, no už teraz je jasné, že obe lokality rozšírili mapu známych pamiatok z byzantského a grécko-rímskeho obdobia.
Zdroj: AP Science
Pôvodný článok: https://apnews.com/article/egypt-antiquities-tourism-desert-oasis-byzantine-3fe1e9fbea2261e372db5ca4e90ea619


