Dvaja vedci z Cambridge získali Kavliho cenu za astrofyziku a neurovedu
Profesor Vasily Belokurov a profesorka Christine Holt z University of Cambridge patria medzi desiatku vedcov, ktorí získali Kavli Prize 2026, jednu z najväčších vedeckých cien na svete. Ocenenie sa týka astrofyziky, nanovedy a neurovedy a laureátov oznámila The Norwegian Academy of Science and Letters. Každý tím v príslušnej oblasti si rozdelí 1 milión USD a cenu im odovzdajú v Osle v septembri.
Snímka zobrazuje: Two Cambridge researchers awarded the Kavli Prize.
Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/two-cambridge-researchers-awarded-the-kavli-prize
Belokurov z Cambridge’s Institute of Astronomy získal cenu v astrofyzike spolu s Aminou Helmi z University of Groningen a Rodrigom Ibatom z University of Strasbourg za odhalenie „fosílnych dôkazov“ dávnych zrážok, ktoré ukazujú, že Mliečna cesta vznikala hierarchickým pribúdaním hmoty. Christine Holt, emeritná profesorka na Department of Physiology, Development and Neuroscience a členka Gonville and Caius College, si cenu v neurovede delí s Kelsey Martin, Erin Schuman a Oswaldom Stewardom. Ocenenie dostali za objav lokálnej prekladu proteínov v neurónoch a za vysvetlenie jeho významu pre vývoj mozgu a jeho plasticitu.
V prípade astrofyziky vedci využili presné merania pohybu hviezd, aby zmapovali vývoj našej Galaxie. Z údajov zo zemských aj vesmírnych teleskopov sledovali, ktoré hviezdy sa pohybujú spolu, a ich pohyb potom vrátili späť v čase. Takto dokázali určiť, odkiaľ hviezdy pochádzajú a či patria k galaxiám, ktoré sa s Mliečnou cestou zlúčili alebo boli pohltené.
V neurovede išlo o dlhodobú otázku, ako môže mozog fungovať tak rýchlo a efektívne. Kľúčové proteíny potrebné pri prenose signálov boli dlhý čas považované za niečo, čo sa vyrába v tele neurónu a potom putuje na miesto, kde sa odohráva komunikácia medzi bunkami. Laureáti však ukázali, že sa môžu vytvárať priamo tam, kde ich neurón potrebuje — v dendritoch a axónoch, teda v jeho výbežkoch blízko synapsií.
Ocenenie tak nevyzdvihuje len dva konkrétne výsledky, ale aj spôsob, akým sa dnes posúva základný výskum: presnými pozorovaniami, dlhodobou spoluprácou a postupným skladaním dôkazov. V praxi to znamená lepšie chápanie toho, ako rastú galaxie a ako funguje mozog, čo môže byť dôležité aj pre budúci výskum chorôb nervového systému.
Čo znamená hierarchické rastutie galaxií
Hierarchické pribúdanie hmoty je jednoduchý, ale silný obraz vývoja galaxií. Galaxie sa nezačnú v konečnej podobe. Najprv vznikajú v menších celkoch a časom rastú tým, že pohlcujú ďalšie galaxie alebo z nich získavajú hviezdy. V prípade Mliečnej cesty práve tento model podporujú údaje, ktoré Belokurov, Helmi a Ibata zostavili z pozorovaní pohybu hviezd.
Snímka zobrazuje: Vasily Belokurov and Christine Holt.
Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/two-cambridge-researchers-awarded-the-kavli-prize
Takýto prístup je v astronómii dôležitý preto, že galaxie nemožno sledovať „v priamom prenose“ počas miliárd rokov. Vedci preto čítajú ich históriu z pohybu hviezd, ich rozloženia a chemických stôp. V tomto prípade im poslúžili aj detailné merania zo zeme a z vesmíru.
Prečo sú pohyby hviezd tak dôležité
Hviezdy nesú stopu svojej minulosti. Ak sa skupina hviezd pohybuje podobne, môže ísť o pozostatok pôvodnej galaxie, ktorú Mliečna cesta kedysi pohltila. Keď astronómovia tieto dráhy spätne rekonštruujú, získavajú mapu dávnych zrážok, ktorá by inak zostala skrytá.
Pre vedu je to cenné najmä preto, že vznik galaxií je jednou zo základných otázok kozmológie. Každý presnejší dôkaz pomáha spresniť, ako sa budoval vesmír v mierke miliárd rokov.
Ako vzniká proteín priamo v neuróne
V neurovede je objav lokálnej prekladu proteínov dôležitý preto, že mení predstavu o tom, ako sa nervové bunky prispôsobujú. Synapsy, teda drobné spojenia medzi neurónmi, potrebujú proteíny presne vtedy a tam, kde sa odohráva signál. Ak by sa mali všetky vyrábať iba v tele bunky, bolo by to pomalé a neefektívne.
Preto dáva zmysel, že neurón si časť potrebných proteínov vytvára priamo v dendritoch a axónoch. Tento mechanizmus pomáha vysvetliť, ako sa mozog učí, mení a prispôsobuje novým podnetom.
Čo tento objav znamená pre mozog a choroby
Source text spája tento objav s plasticitou mozgu, teda schopnosťou meniť sa podľa skúsenosti. To je jadro učenia aj pamäti. Ak bunky vyrábajú proteíny priamo pri synapsiách, môžu reagovať presnejšie a rýchlejšie.
Všeobecne platí, že keď sa odhalí základný mechanizmus fungovania nervovej bunky, otvára to cestu k lepšiemu chápaniu porúch, pri ktorých sa tento mechanizmus naruší. Presný význam pre jednotlivé ochorenia však závisí od ďalšieho výskumu.
Čo zostáva otvorené
Kavliho cena oceňuje už hotové vedecké výsledky, no samotná veda sa nimi nekončí. V astrofyzike zostáva priestor na spresňovanie obrazu toho, ako presne Mliečna cesta rástla v rôznych etapách svojej histórie. V neurovede zas ide najmä o to, ako sa lokálna tvorba proteínov zapája do konkrétnych funkcií mozgu a čo sa s ňou deje pri poruchách nervového systému.
Práve preto majú podobné ocenenia význam aj za hranicami samotnej slávnosti v Osle. Upozorňujú na výskum, ktorý pomáha vysvetľovať, odkiaľ sa vzali galaxie aj to, ako neuróny dokážu fungovať s takou presnosťou.
Zdroj: University of Cambridge Research News
Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/two-cambridge-researchers-awarded-the-kavli-prize


