V hlbinách pri Austrálii objavili rozsiahly cintorín veľrýb s kosťami starými milióny rokov
Vedci pri západnej Austrálii objavili na dne hlbokého oceánu mimoriadne rozsiahle pohrebisko veľrýb: zdokumentovali takmer 500 miest s fosílnymi kosťami a medzi nimi aj niekoľko novších tiel, ktoré dnes hostia bohaté spoločenstvá hlbokomorských živočíchov. Podľa štúdie v časopise Nature sa tieto pozostatky ukladali približne posledných päť miliónov rokov a mnohé organizmy žijúce na kostiach sú pre vedu zrejme nové.
Snímka zobrazuje: iceberg, antarctica, ice, water, glacier, iceland, ocean, nature, winter, cold, landscape, snow, sea, arctic, frozen, climate.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-antarctica-ice-water-9729315/
Tím vedený Xiaotong Peng z Institute of Deep-Sea Science and Engineering pri Chinese Academy of Sciences skúmal medzi februárom a marcom 2023 oblasť Diamantina Fracture Zone v juhovýchodnej časti Indického oceánu. Ide o takmer 750 míľ dlhý úsek morského dna pretkaný priekopami a chrbtami, ktorý miestami klesá takmer 4,5 míle pod hladinu. Práve tam výskumníci s pomocou hlbokomorského ponorného plavidla HOV Fendouzhe narazili na roztrúsené kostry veľrýb vo výnimočných hĺbkach.
Počas viac než 30 ponorov tím zaznamenal 485 samostatných lokalít s fosilizovanými veľrybími kosťami. Chemické prvky zachované v časti vzoriek ukázali, že najstaršie kosti môžu mať približne 5,3 milióna rokov. Miesto je nezvyčajné aj tým, že nejde len o dávno ukončené fosílne pohrebisko: medzi starými kosťami ležalo aj päť moderných whale falls, teda tiel veľrýb, ktoré sa po smrti usadili na dne a stali sa zdrojom potravy pre celý rad hlbokomorských druhov.
Praktický význam objavu je dvojitý. Na jednej strane ide o jedinečný fosílny archív, ktorý môže pomôcť vysvetliť vývoj veľrýb, najmä menej známej skupiny zobatých veľrýb. Na druhej strane vedci získali vzácny pohľad na to, ako v extrémnych hĺbkach fungujú spoločenstvá organizmov závislých od tiel veľkých morských cicavcov. Takéto oázy života sa totiž objavujú na inak chudobnom morskom dne len zriedka.
Na novších kostrách tím pozoroval 35 typov živočíchov vrátane medúz, krehkých hviezdíc a hlbokomorských lastúrnikov so symbiotickými baktériami, ktoré premieňajú zlúčeniny síry z rozkladajúceho sa tela na energiu. Bežnými obyvateľmi boli aj červy požierajúce kosti. Tie pomocou kyseliny narúšajú kostné tkanivo a organický materiál následne využívajú ich vlastné symbiotické baktérie. Jedna z kostier zaberala plochu menšiu než 11 štvorcových stôp, no žilo na nej 2 840 jednotlivých živočíchov.
Výskumníci odobrali DNA vzorky z 21 živočíchov zozbieraných z kostí pokrytých bielymi mikrobiálnymi povlakmi. Iba jediný sa im podarilo jednoznačne priradiť k už opísanému druhu. To naznačuje, že hlboké priekopy v tejto časti oceánu ukrývajú mimoriadne osobité ekosystémy, ktoré sa od známych whale falls v menších hĺbkach výrazne líšia.
Kosti patrili moderným aj vyhynutým veľrybám. Medzi väčšími pozostatkami boli aj kostry kosticovcov, konkrétne sei whale a Antarctic minke whale. Väčšina nájdených kostier však patrila zobatým veľrybám, teda skupine hlboko sa potápajúcich kytovcov, ktoré vedci v živote pozorujú len zriedka. Na lokalite sa našli aj lebky dvoch dnešných druhov: Andrews’ beaked whale a strap-toothed whale.
Práve zobaté veľryby sú pre toto nálezisko kľúčové. Ich pretiahnutý rypák obsahuje veľmi husté kosti, takže niektoré lebky sa na dne zachovali v pozoruhodne dobrom stave. Mnohé z nich navyše počas dlhého pobytu pokryla čierna feromangánová kôra vyzrážaná z morskej vody, ktorá ich chránila podobne ako schránka. Medzi vyhynutými zástupcami vedci rozpoznali a pomenovali aj nový druh: Pterocetus diamantinae, ktorý žil už najmenej pred 5,3 milióna rokov.
Autori sa domnievajú, že nahromadenie kostí súvisí s polohou aj hĺbkou Diamantina Fracture Zone. Oblasť leží na migračných trasách viacerých druhov kosticových veľrýb a hlboké vody zároveň lákajú zobaté veľryby za rybami a hlavonožcami. Časť zvierat mohla zahynúť počas lovu v priekopách, ktoré siahajú hlbšie, než je ich maximálna potápačská hranica. Vedci predpokladajú, že po vyčerpaní alebo po dekompresnej chorobe ich kostry klesli ku dnu a počas miliónov rokov sa sústreďovali vo V-tvarovaných priekopách. Tento scenár však zostáva odbornou interpretáciou, nie priamym pozorovaním.
Objav zároveň naznačuje, že podobné cintoríny veľrýb môžu existovať aj inde, najmä v oblastiach, kde sa zobaté veľryby pravidelne vyskytujú. Ako možné príklady štúdia spomína hlbokomorské prostredie pri južnej Afrike a pri Iberskom polostrove. Ak sa tam podobné miesta potvrdia, mohli by výrazne rozšíriť poznatky o evolúcii veľrýb aj o biodiverzite najhlbších častí oceánu.
Čo je whale fall a prečo priťahuje život
Whale fall je označenie pre telo veľryby, ktoré po smrti klesne na morské dno.
Snímka zobrazuje: iceberg, melts, climate, ocean, nature, cold, sea, climate change, change, iceland, earth day, climate, climate change, climate change, climate.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-melts-climate-ocean-nature-6779681/
V bežnom chápaní ide o vzácnu potravinovú zásielku do prostredia, kde je energie málo a veľké zdroje organickej hmoty sa objavujú len sporadicky. Na jednom mieste sa tak môžu sústrediť mrchožrúti, mikroorganizmy aj druhy, ktoré sa špecializujú priamo na rozklad kostí a tkanív.
Práve preto vedci považujú whale falls za dôležité ostrovy života uprostred inak riedko osídleného dna. Zdrojový text ukazuje, že v Diamantina Fracture Zone tento jav nepredstavuje jednu či dve izolované kostry, ale celé dlhodobo sa dopĺňajúce pole pozostatkov. To výrazne mení mierku, v akej sa dá tento proces skúmať.
Prečo je nález z Diamantina Fracture Zone výnimočný
Podľa vedcov ide o dosiaľ najväčšie známe nahromadenie fosílnych pozostatkov veľrýb v hlbokom mori.
Snímka zobrazuje: glacier, morteratsch glacier, mountains, summit, alps, mountain landscape, bernina, graubünden, nature, switzerland, pxclimate protection,.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/glacier-morteratsch-glacier-7125359/
Mimoriadna je aj samotná hĺbka nálezov. Niektoré ležia viac než štyri míle pod hladinou, teda takmer dvojnásobne hlbšie než akýkoľvek iný známy whale fall spomenutý v zdrojovom texte.
Dôležité je aj to, že na jednom mieste sa spájajú dva svety: dávne fosílne kosti a súčasné whale falls osídlené živými spoločenstvami. V paleontológii aj morskej biológii je takáto kombinácia cenná, pretože umožňuje porovnávať dlhodobý záznam s tým, čo sa v ekosystéme deje dnes.
Čo kosti prezradili o veľrybách
Nálezisko je zaujímavé aj tým, aké skupiny veľrýb na ňom prevládajú.
Snímka zobrazuje: sky, clouds, cloudy sky, weather, light, space, cloudscape, sunlight, environment, climate, outdoors, lilac, nature, space, space, space, space, space.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/sky-clouds-cloudy-sky-weather-2815020/
Väčšina kostier patrila zobatým veľrybám, ktoré sú v súčasnosti známe skôr zriedkavými pozorovaniami než bohatým fosílnym materiálom. Zachované lebky preto môžu priniesť dôležité údaje o tom, ako sa táto skupina prispôsobila hlbokému potápaniu a špecifickému spôsobu života.
Novoopísaný druh Pterocetus diamantinae rozširuje známy obraz minulosti tejto línie. Zdroj zároveň pripomína, že husté kosti v prednej časti lebky pomohli zachovať viaceré exempláre vo veľmi dobrom stave. Pre výskum evolúcie je to podstatné, pretože práve lebka často nesie znaky potrebné na rozlíšenie druhov a ich príbuzenských vzťahov.
Hlbokomorské spoločenstvá, ktoré môžu byť nové pre vedu
Osobitnú pozornosť si zaslúžia živočíchy žijúce priamo na kostiach.
Snímka zobrazuje: heat, dryness, cracks, earth, drought, floor, environment, texture, surface.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/heat-dryness-cracks-earth-drought-9534673/
Tím odobral DNA z 21 vzoriek a len pri jednej sa podarilo s istotou potvrdiť, že ide o už opísaný druh. To ešte automaticky neznamená, že všetky ostatné sú nové, ale veľmi jasne to ukazuje, aké málo poznáme život v takýchto hĺbkach.
V širšom kontexte ide o pripomienku, že biodiverzita oceánskych priekop zostáva slabo preskúmaná. Ak sa spoločenstvá pri extrémne hlbokých whale falls skutočne výrazne odlišujú od plytších lokalít, hĺbka môže mať zásadný vplyv na to, ktoré organizmy sa na rozklad tiel podieľajú a aké ekologické vzťahy tam vznikajú.
Čo zostáva neisté a kam môže smerovať ďalší výskum
Autori ponúkajú vysvetlenie, prečo sa kosti hromadili práve v tejto oblasti, no časť obrazu stále chýba.
Snímka zobrazuje: polar bear, arctic, wildlife, snow, winter, animal, nature, conservation, earthdaycontest.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/polar-bear-arctic-wildlife-snow-8703907/
Predstava, že niektoré veľryby uhynuli pri love v príliš hlbokých priekopách a ich pozostatky sa následne sústreďovali v terénnych depresiách, je podľa zdroja pracovná hypotéza založená na polohe lokality, jej hĺbke a správaní týchto živočíchov.
Ďalší výskum môže ukázať, či podobné nahromadenia existujú aj v iných oceánskych priekopách a aké druhy sa na nich nachádzajú. Rovnako dôležité bude podrobnejšie opísať zozbierané organizmy a určiť, koľko z nich skutočne predstavuje nové druhy. Tento objav preto neuzatvára tému, ale skôr otvára veľký priestor pre ďalšie expedície do málo preskúmaných hlbín.
Zdroj: National Geographic Science
Pôvodný článok: https://www.nationalgeographic.com/science/article/whale-graveyard-deep-sea-bones-fossils


