Cambridge získal financovanie od ARIA: proteíny ako výrobné nástroje pre magnety bez vzácnych zemín


Ešte pred priemyselnou revolúciou vyrábali ľudia kovy v malých dielňach pomocou ohňa a kladiva. Dnes je výroba magnetov a batérií závislá od vzácnych zemín, ktorých ťažba je čoraz nákladnejšia a environmentálne problematická. Cambridgeská univerzita teraz získala financovanie od agentúry Advanced Research + Invention Agency (ARIA), aby tento model zmenila. Vedci chcú použiť proteíny ako výrobné nástroje na zostavovanie pokročilých materiálov – vrátane vysoko výkonných magnetov, ktoré nepotrebujú vzácne zeminy.

Financovanie je súčasťou programu Universal Fabricators Programme agentúry ARIA. Ide o trojročný program v hodnote 50 miliónov libier, ktorý podporí 11 rôznych výskumných tímov. Ústrednou myšlienkou programu je, že proteíny môžu fungovať ako „univerzálny výrobca“ – teda že ich možno naprogramovať tak, aby riadili vznik materiálov s požadovanými vlastnosťami.

Profesor Ronan Daly z Cambridgeského inštitútu pre výrobu (Institute for Manufacturing) vedie projekt s názvom Protein SPARK. Jeho tím chce využívať proteíny ako malé lego kocky na pestovanie magnetov bez vzácnych zemín a pokročilých elektród pre batérie, ktoré udržia viac náboja a vydržia dlhšie. Metóda, ktorú nazývajú „Droplet Lego“, sa inšpiruje tým, ako proteíny riadia biomineralizáciu – proces, ktorým živé organizmy vytvárajú tvrdé materiály, napríklad kosti alebo zuby. Tento prírodný proces sa snažia preniesť na nepretržitú výrobnú linku.

Mikroskopické kvapôčky nesúce navrhnuté proteíny a prvky sa nastriekajú a vytlačia na miesto, podobne ako atramentová tlač. Proteíny potom rastú, usmerňujú a formujú základný materiál do nanokryštálov, filmov a trojrozmerných štruktúr. Tím tak získava kontrolu nad tvarom aj funkciou materiálu už počas jeho vzniku.

„Magnety sú všade okolo nás, od slúchadiel a mobilných telefónov až po motory a veterné turbíny,“ povedal Daly. „Takmer všetky magnety obsahujú vzácne zeminy, ktorých ťažba je nákladná, ide o ubúdajúci zdroj a prináša značné environmentálne problémy. Náš projekt je v podstate výrobný – namiesto vzácnych zemín použijeme proteíny na riadenie rastu užitočných magnetických materiálov. Potom sa pozrieme na to, ako to aplikovať na ďalšie produkty, napríklad na nové batérie, ktoré sa rýchlo nabíjajú a dlho vydržia.“

Okrem Dalyho je v tíme profesor Michael De Volder, profesor John Durrell a doktor Sebastian Pattinson z Katedry inžinierstva, profesorka Ljiljana Fruk z Katedry chemického inžinierstva a biotechnológie a profesor Tuomas Knowles z Yusuf Hamied Department of Chemistry. Spolupracujú aj výskumníci z University of Amsterdam a University of Liverpool.

Cambridgeskí vedci sú zapojení aj do dvoch ďalších projektov v rámci Universal Fabricators Programme. Doktorka Shijing Sun a doktor Zuyang Ye z Katedry materiálových vied a metalurgie a profesor Tuomas Knowles, Josie Forsythe, Hannah Han a Max Gao z Yusuf Hamied Department of Chemistry sú súčasťou projektu Protein Organised Engineered Materials (POEM), ktorý vedie University of Washington a na ktorom sa podieľajú aj kolegovia z University of Leeds. Tím POEM vyvíja nový spôsob výroby vysoko výkonných magnetov pomocou špeciálne navrhnutých proteínov, ktoré riadia, ako magnetické kryštály rastú a usporadúvajú sa. Tento prístup by mohol viesť k výkonnejším a spoľahlivejším magnetom pre budúce technológie tým, že vedcom dá presnú kontrolu nad veľkosťou, tvarom a rozstupom kryštálov.

„Použitie proteínov ako šablón na zostavovanie anorganických materiálov by mohlo otvoriť nové postupy na výrobu ďalšej generácie magnetov bez vzácnych zemín,“ povedala Sun. „Náš tím v Cambridgei prináša do tohto hľadania vysokokapacitné metódy, aby dizajn proteínov, materiálová chémia a automatizované experimentovanie fungovali ako jeden celok.“

Profesor Erwin Reisner z Yusuf Hamied Department of Chemistry je súčasťou projektu S-LATTICE, ktorý vedie University of Edinburgh. Tím S-LATTICE vyvíja nové materiály kombináciou prirodzene sa samozostavujúcich proteínov s kovmi. Vznikajú veľké, vysoko usporiadané plochy, ktoré možno prispôsobiť vlastnosťami, aké sa v prírode nevyskytujú. Tieto materiály by sa dali využiť na presnú filtráciu, premenu oxidu uhličitého na užitočné produkty, čistejšiu katalýzu a technológie interagujúce so svetlom – to všetko v rámci jednej platformy.

Program Universal Fabricators Programme vedie Ivan Jayapurna.

Prečo sú vzácne zeminy problematické

Vzácne zeminy sú skupina 17 chemických prvkov, ktoré sa používajú v mnohých moderných technológiách – od magnetov v motoroch a veterných turbínach až po elektroniku. Hoci ich názov naznačuje vzácnosť, v zemskej kôre ich je pomerne dosť. Problém je v tom, že sa nachádzajú rozptýlené a ich ťažba a spracovanie sú náročné na energiu, vodu a chemikálie. Často vznikajú toxické odpady a ťažba má výrazný vplyv na krajinu. Navyše, ložiská sú geograficky koncentrované, čo vyvoláva obavy o dodávateľskú bezpečnosť. Snaha nahradiť vzácne zeminy inými materiálmi alebo výrobnými postupmi je preto dlhodobým cieľom materiálového výskumu.

Cambridge získal financovanie od ARIA: proteíny ako výrobné nástroje pre magnety bez vzácnych zemín

Cambridge researchers awarded ARIA funding.

Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-antarctica-ice-water-9729315/

Ako funguje biomineralizácia a jej priemyselné využitie

Biomineralizácia je proces, pri ktorom živé organizmy vytvárajú tvrdé minerálne štruktúry. Robia to napríklad mäkkýše, ktoré stavajú lastúry, alebo stavovce, ktoré tvoria kosti a zuby. Proteíny v tomto procese pôsobia ako šablóny a katalyzátory: určujú, kde a ako sa minerálne častice ukladajú, aký majú tvar a aké usporiadanie. Projekt Protein SPARK sa inšpiruje touto prirodzenou schopnosťou a prenáša ju do priemyselného prostredia. Namiesto pomalého biologického rastu sa používa trysková tlač mikroskopických kvapôčok s proteínmi a prvkami. Tie sa ukladajú presne na určené miesta a proteíny následne riadia rast nanokryštálov. Výsledkom je materiál, ktorého vlastnosti sa dajú ovládať už počas vzniku.

Metodika: Droplet Lego a vysoko-kapacitné skríningy

Metóda Droplet Lego kombinuje prvky atramentovej tlače a biotechnológie. Kvapôčky s priemerom niekoľkých mikrometrov sa nastriekajú na povrch, kde sa z nich stanú mikroreaktory. Proteíny v nich interagujú s iónmi kovov a usmerňujú ich vyzrážanie do kryštalických foriem. Keďže ide o kontinuálny proces, dá sa ľahko zrýchliť a automatizovať. Pri projekte POEM sa zase využívajú vysokokapacitné metódy, ktoré umožňujú rýchlo testovať veľké množstvo kombinácií proteínov a podmienok. Automatizované experimentovanie pomáha nájsť najvhodnejšie proteínové šablóny a optimalizovať vlastnosti magnetických kryštálov, ako je ich veľkosť, tvar a rozstup.

Cambridge získal financovanie od ARIA: proteíny ako výrobné nástroje pre magnety bez vzácnych zemín

Cambridge researchers awarded ARIA funding.

Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-melts-climate-ocean-nature-6779681/

Limity výskumu a čo zatiaľ nevieme

Hoci sú prvé výsledky sľubné, výskum je stále v ranom štádiu. Správa neuvádza, aké konkrétne magnety sa už podarilo vyrobiť, ani aké sú ich magnetické vlastnosti v porovnaní s konvenčnými magnetmi. Nie je jasné, či sa metóda dá preniesť z laboratórnych podmienok do veľkovýroby, aká bude jej energetická náročnosť a či bude cenovo konkurencieschopná. Otvorená zostáva aj otázka, ako presne proteíny riadia nukleáciu a rast kryštálov a či sa dajú navrhnúť tak, aby fungovali pre širokú škálu materiálov. Tieto neznáme budú predmetom ďalšieho výskumu v rámci trojročného programu.

Cambridge získal financovanie od ARIA: proteíny ako výrobné nástroje pre magnety bez vzácnych zemín

Cambridge researchers awarded ARIA funding.

Zdroj: https://pixabay.com/photos/glacier-morteratsch-glacier-7125359/

Význam pre vedu a spoločnosť

Ak sa podarí vyvinúť magnety bez vzácnych zemín, mohlo by to znamenať zníženie environmentálnej záťaže spojenej s ťažbou a spracovaním týchto kovov. Zároveň by sa zvýšila dostupnosť a cenová stabilita kľúčových komponentov pre elektromobily, veterné turbíny, elektroniku a ďalšie odvetvia. Nové elektródy pre batérie, ktoré by vydržali viac nabíjacích cyklov a rýchlejšie sa nabíjali, by zase podporili prechod na obnoviteľné zdroje energie a elektrickú mobilitu. Program ARIA tak nepodporuje len jeden izolovaný objav, ale celú platformu, ktorá prepája proteínové inžinierstvo, materiálovú chémiu a automatizáciu. Ak sa tento prístup osvedčí, mohol by zmeniť spôsob, akým vyrábame pokročilé materiály – od magnetov až po katalyzátory a filtračné membrány.


Zdroj: University of Cambridge Research News

Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/cambridge-researchers-awarded-aria-funding


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *