Prvýkrát v medzihviezdnom priestore: objav plne deuterovaného metanolu


Keď sa v 90. rokoch minulého storočia začali objavovať prvé stopované organické molekuly v medzihviezdnych oblakoch, astronómovia tušili, že nejde o náhodné anomálie, ale o súčasť oveľa širšieho procesu. Postupne sa potvrdilo, že metanol (CH₃OH), najjednoduchší organický alkohol, zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku komplexných organických zlúčenín v priestore. Dnes je známy mechanizmus, ktorý sa odohráva na povrchu ľadových zŕn prachu v extrémne chladnom prostredí: metanol tam reaguje s atómami uhlíka, kyslíka a vodíka a vytvára čoraz väčšie molekuly. Tie sa uvoľňujú ako plyn, keď sa v okolí začne rozpaľovať mladá hviezda, a je možné ich pozorovať ďalekohľadmi, napríklad sústavou ALMA v Čile. Až doteraz však chýbal priamy dôkaz o jednej špecifickej forme metanolu – tej, v ktorej sú všetky atómy vodíka nahradené ťažkým vodíkom (deutériom). Táto forma sa označuje ako plne deuterovaný metanol (CD₃OD).

Vedci z Max Planckovho inštitútu pre rádioastronómiu pod vedením Arnauda Bellochea teraz túto molekulu po prvý raz detegovali v medzihviezdnom priestore. Objav sa podaril v rámci programu COMPASS (Complex Organic Molecules in Protostars with ALMA Spectral Surveys), v ktorom výskumný tím pozoroval jedenásť mladých hviezdnych systémov pomocou poľa rádioteleskopov ALMA. Jedným z nich je protohviezda IRAS4A2 v molekulovom mraku Perseus, vzdialená približne 1 000 svetelných rokov od Zeme. Práve tam tím zaznamenal jednoznačný spektrálny podpis plne deuterovaného metanolu. Ide o vôbec prvú detekciu štvorito deuterovanej medzihviezdnej molekuly.

Výskum nadväzuje na predchádzajúce pozorovania, ktoré postupne odhaľovali rôzne stupne deuterácie metanolu – od bežnej formy s ľahkým vodíkom cez zriedkavejšie jednoducho a viacnásobne deuterované varianty. Úplne deuterovaná forma však zostávala nepozorovaná. Teraz sa podarilo nielen potvrdiť jej prítomnosť, ale aj určiť početnosti jednotlivých foriem metanolu v okolí IRAS4A2. Výsledok priniesol prekvapenie: plne deuterovaná forma je približne stokrát hojnejšia, než predpovedajú teoretické chemické modely. Ako uviedol Arnaud Belloche, vo všetkých dostupných modeloch zjavne chýba kľúčový proces, ktorý by takúto vysokú koncentráciu CD₃OD vysvetlil.

Na pochopenie chemických ciest, ktoré vedú k vzniku komplexných organických molekúl, je potrebný čo najúplnejší súpis zlúčenín v okolí mladých hviezd. Deuterované molekuly sú v tomto smere obzvlášť cenné, pretože vznikajú len za extrémne nízkych teplôt, aké panujú v raných fázach formovania hviezd. Ich prítomnosť preto slúži ako sonda do chemického vývoja počas vzniku hviezd a planét. Ako vysvetľuje Silvia Spezzano z Max Planckovho inštitútu pre mimozemskú fyziku, deuterácia umožňuje sledovať, ako sa chemická zložitosť prenáša z medzihviezdnych oblakov do planetárnych systémov.

Čo prezrádza svetlo hviezdnych škôl
Spektrálne čiary sú akési čiarové kódy molekúl. Každá molekula pohlcuje alebo vyžaruje elektromagnetické žiarenie na presne určených vlnových dĺžkach, ktoré závisia od jej zloženia a geometrie. Rádioteleskopy ako ALMA zachytávajú tieto signály z medzihviezdneho priestoru a podľa ich polohy a intenzity astronómovia určujú, o akú molekulu ide a aké je jej zastúpenie. Pri plne deuterovanom metanole je podpis o to zložitejší, že deutérium mení hmotnosť atómov a tým aj vibračné a rotačné vlastnosti molekuly. Na jeho jednoznačné rozpoznanie preto bolo potrebné mať k dispozícii presné laboratórne spektrá, ktoré sa získavajú v pozemských podmienkach.

Prečo je deuterium také vzácne
Väčšina vodíka vo vesmíre je vo forme ľahkého izotopu s jedným protónom. Deutérium má navyše neutrón, a hoci je chemicky takmer identické, je približne dvakrát ťažšie. V medzihviezdnych oblakoch sa deutérium v molekulách objavuje len pri veľmi nízkych teplotách, pretože práve chlad umožňuje, aby sa energeticky výhodnejšie vytvárali väzby s deutériom namiesto s ľahkým vodíkom. Akonáhle sa prostredie začne ohrievať, napríklad v dôsledku žiarenia mladej hviezdy, deuterované formy sa postupne strácajú alebo sa ich signál stáva slabším. Prítomnosť vysoko deuterovaných molekúl je preto spoľahlivým ukazovateľom, že pozorované oblasti zostávajú extrémne studené a nachádzajú sa v skorej fáze vývoja.

Od medzihviezdneho prachu k planétam
Hoci metanol sám o sebe nie je biologická molekula, patrí medzi základné stavebné kamene komplexnejších organických zlúčenín. Na povrchu ľadových zŕn prachu sa z neho môžu postupnými reakciami vytvárať ďalšie molekuly, napríklad izopropanol, ktoré už boli v mladých hviezdnych systémoch pozorované. Tieto procesy sa odohrávajú skôr, než sa hviezda rozžiari. Keď sa tak stane, teplo uvoľní molekuly do plynnej fázy a tie sa stanú viditeľnými pre rádioteleskopy. Pochopenie toho, ktoré chemické cesty prevažujú, je nevyhnutné na to, aby sme dokázali modelovať, aké molekuly – a v akom množstve – sa napokon dostanú do vznikajúcich planetárnych systémov.

Čo ukazujú merania a prečo nesedia s modelmi
Astronómovia z projektu COMPASS nielenže detegovali CD₃OD, ale zároveň zmerali aj pomery rôznych foriem metanolu v okolí protohviezdy IRAS4A2. Výsledok je v rozpore s očakávaniami: plne deuterovaná forma je približne stokrát hojnejšia, než predpovedajú všetky súčasné chemické modely. Tento nesúlad naznačuje, že vo výpočtoch chýba dôležitý mechanizmus, ktorý by dokázal takúto koncentráciu vytvoriť. Podľa Arnauda Bellochea ide o kľúčový proces, ktorý zatiaľ nebol zahrnutý do žiadneho z modelov. Zároveň sa v dátach z IRAS4A2 objavili neidentifikované spektrálne čiary. Vzhľadom na prítomnosť CD₃OD sa vedci domnievajú, že by mohli pochádzať z ďalších čiastočne deuterovaných foriem metanolu, konkrétne CH₂DOD a CHD₂OD. Na ich potvrdenie však ešte chýbajú laboratórne údaje, na ktorých sa už pracuje v Centre pre astrochemické štúdie na MPE. Silvia Spezzano dodáva, že tím vedie systematický laboratórny program na štúdium spektroskopie deuterovaných komplexných organických molekúl, čo podčiarkuje dôležitosť vzájomnej súhry medzi pozorovaním, experimentom a modelovaním.

Význam pre vedu a spoločnosť
Objav plne deuterovaného metanolu je dôležitým dielikom do skladačky porozumenia tomu, ako v medzihviezdnom priestore vzniká chemická zložitosť. Nešlo by oň bez presných laboratórnych meraní, bez citlivých rádioteleskopov, akým je ALMA, a bez teoretických modelov, ktoré sa teraz musia prispôsobiť realite. Hoci zostáva mnoho otázok – napríklad aký proces stojí za vysokou hojnosťou CD₃OD –, už samotná detekcia posúva hranice toho, čo dokážeme o vesmíre zistiť. Pochopenie chemických ciest v raných fázach vzniku hviezd a planét totiž nie je len akademickou otázkou. Môže nám pomôcť lepšie porozumieť tomu, z akých látok sa formujú budúce svety a aké podmienky tam vládnu. Takýto výskum spája astrofyziku, planetárne vedy a hľadanie životných podmienok mimo Zeme – a pripomína, že kľúč k veľkým otázkam často leží v tých najmenších časticiach.


Zdroj: Max Planck Society News

Pôvodný článok: https://www.mpg.de/26834976/first-detection-of-heavy-methanol-in-space?c=2249


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *