Arktická záhada spojená s Franklinovou expedíciou sa po desaťročiach posunula o krok ďalej. Nová analýza DNA potvrdila identitu muža, ktorého kostru našli v roku 1859 na King William Island spolu s predmetmi vrátane peňaženky s papiermi, medzi nimi aj seaman’s certificate Henryho Peglara. Ukázalo sa, že pozostatky patria práve Peglarovi, hoci oblečenie pri tele skôr zodpovedalo nižšej hodnosti, než akú mal on sám.
This Sailor From the Franklin Expedition Died in the Arctic in a Uniform That Didn’t Belong to Him. Now, DNA Has Revealed His Identity.
Výsledok uzatvára dlhoročnú diskusiu o tom, komu kostra patrila. Vedci aj historici sa predtým prikláňali k tomu, že išlo o niekoho z nižšieho postavenia, prípadne o muža, ktorý niesol Peglarove veci po jeho smrti. Nové zistenie však tento obraz mení. Peglar je podľa autorov štúdie už šiestym členom Franklinovej expedície, ktorého identitu sa podarilo potvrdiť pomocou DNA.
Franklinova výprava vyplávala v máji 1845 s dvoma loďami, Terror a HMS Erebus, s cieľom nájsť Severozápadný priechod. Na palube bolo 129 mužov a zásoby na tri roky, prípadne dlhšie pri prísnom šetrení. Nikto z nich neprežil. Písomných správ o osude expedície je málo, no kombinácia Inuit testimony, archeologických nálezov a niekoľkých dokumentov umožnila historikom skladať posledné mesiace výpravy aspoň čiastočne dohromady.
Čo presne ukázala nová analýza
Štúdia publikovaná v časopise Polar Record potvrdila, že kostra nájdená v roku 1859 patrí Henrymu Peglarovi, captain of the foretop na HMS Terror.
Snímka zobrazuje: This Sailor From the Franklin Expedition Died in the Arctic in a Uniform That Didn’t Belong to Him. Now, DNA Has Revealed His Identity.
Výskumníci porovnávali DNA z kostí so vzorkami od potomkov členov expedície. Podľa vedúceho autora Douglasa Stentona z University of Waterloo išlo o výsledok, ktorý po viac než 160 rokoch uzavrel jednu z najzvláštnejších identifikačných hádaniek spojených s Franklinovou výpravou.
Zvláštnosť prípadu zvyšoval aj nález pri tele: kefa na šaty, hrebeň a peňaženka s papiermi. Medzi nimi bol aj dokument patriaci Peglarovi, no texty v peňaženke boli písané odzadu a ich význam zostáva do veľkej miery nejasný. Práve tento detail dlhé roky živili špekulácie o tom, kto bol mŕtvy muž a ako sa k predmetom dostal.
Snímka zobrazuje: A 19th-century painting of HMS Erebus , one of two ships involved in John Franklin's 1845 expedition to the Arctic Public domain via Wikimedia Commons.
Oblečenie pri kostre skôr pripomínalo výstroj lodného stewarda alebo sluhu dôstojníka, teda nižšiu hodnosť, než mal Peglar. Aj preto sa odborníci prikláňali k tomu, že pozostatky patria Thomasovi Armitageovi, ktorý s Peglarom slúžil už na predchádzajúcej výprave.
Nové potvrdenie identity však ukazuje, že vzhľad a hodnosť nemusia v posledných dňoch expedície nič znamenať. Ako pripomínajú autori a komentátori citovaní v zdroji, v extrémnych podmienkach sa mohli predmety, oblečenie aj úloha jednotlivých mužov meniť. V praxi to znamená, že archeologický nález nemusí odrážať pôvodné spoločenské postavenie človeka tak, ako by sme čakali v bežných okolnostiach.
Čo dnes vieme o posledných mesiacoch expedície
Základný rámec príbehu zostáva tragický a stále len čiastočne známy.
Expedícia prezimovala na Beechey Island, kde medzi januárom a aprílom 1846 zomreli traja muži. Podľa Victory Point Note, jediného kľúčového písomného záznamu nájdeného v roku 1859, zomrel Franklin v júni 1847. Do apríla 1848 už výprava stratila 9 dôstojníkov a 15 členov posádky.
Ďalší osud mužov sa skladá z úlomkov. Tradičný výklad dlho tvrdil, že sa vydali na peší pochod na juh a ťahali ťažké sane so zásobami, no novšie výskumy túto predstavu spochybňujú. Na základe Inuit oral histories a polohy vrakov lodí, ktoré boli objavené v rokoch 2014 a 2016, niektorí bádatelia navrhujú, že opustenie lodí mohlo byť len dočasné a časť mužov sa na ne mohla vrátiť. Isté však nie je, ako presne sa jednotlivé skupiny rozdelili ani kde presne zomreli.
Prečo na identifikácii záleží aj dnes
Takéto identifikácie nie sú len menom priradeným ku kostre.
Snímka zobrazuje: A map of the Franklin expedition's approximate route, as well as the wreck sites of HMS Erebus and HMS Terror / Illustration by Meilan Solly.
Pomáhajú spresniť mapu posledných dní expedície a ukazujú, kde sa jednotliví muži pohybovali. To môže byť dôležité pri rekonštrukcii toho, čo sa stalo po opustení lodí, a pri porovnávaní archeologických nálezov s Inuit testimony a historickými dokumentmi.
V prípade Peglara je význam ešte väčší aj preto, že jeho telo bolo nájdené s takmer jedinými písomnými dokumentmi, ktoré sa z expedície zachovali. Ako upozornil antropológ Robert W. Park, práve spojenie kostrových pozostatkov a papierov z peňaženky robí tento nález mimoriadne cenným pre historikov aj archeológov. Zároveň však platí, že samotné papiere veľa nevysvetlili. Podľa Russella A. Pottera sa čitateľné časti skôr vracajú k spomienkam na teplejšie miesta, než aby objasňovali posledné dni výpravy.
Čo zostáva otvorené a kam sa výskum môže posunúť
Aj po novom potvrdení zostáva veľa otázok bez odpovede.
Snímka zobrazuje: A forensic facial reconstruction of David Young, boy first class on HMS Erebus Diana Trepkov.
Nie je jasné, prečo mal Peglar pri sebe oblečenie, ktoré nezodpovedalo jeho hodnosti, ani ako presne sa jeho osobné veci dostali k telu nájdenému v roku 1859. Rovnako nepoznáme presnú sekvenciu udalostí, ktoré viedli k smrti väčšiny mužov z expedície.
Z pohľadu širšieho výskumu je však dôležité, že DNA analýza sa ukazuje ako účinný nástroj aj pri veľmi starých a fragmentárnych nálezoch. V kombinácii s archeológiou, historickými záznamami a Inuit testimony dokáže posúvať interpretáciu príbehu, ktorý bol dlho zahalený mýtom. Franklinova expedícia tak zostáva jedným z najznámejších príkladov toho, ako sa história skladá z kostí, dokumentov a opatrne čítaných stôp v krajine, kde prežitie nebolo samozrejmosťou.
Nové identifikácie zároveň pripomínajú, že aj po viac než 160 rokoch sa dá z jedného nálezu vyčítať viac, než sa kedysi zdalo. Nie však všetko. V prípade Franklinovej expedície sa istota týka najmä mien a pozostatkov. O posledných dňoch mužov stále hovorí viac otázok než odpovedí.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
