Vedci z Institute of Culture of Barcelona preskúmali 25 kostier z ôsmich hrobov v barcelonskom Royal Monastery of Santa Maria Pedralbes a medzi nimi aj pozostatky kráľovnej Elisendy of Montcada, zakladateľky kláštora zo 14. storočia. Analýza naznačuje, že pri smrti mala asi 70 rokov. Výskum zároveň odkryl zložitejší obraz ďalších hrobiek, ktoré sa spájali s prvými abatyšami kláštora: v jednej sa objavili stopy násilia, v inej pozostatky viacerých ľudí pochovaných v rôznych obdobiach vrátane mumifikovaného trupu tehotnej ženy.
Royal Monastery of Santa Maria Pedralbes vznikol v 14. storočí z iniciatívy kráľovnej Elisendy of Montcada. Po smrti svojho manžela, Jamesa II., sa presťahovala do malého paláca pri kláštore. Keď roku 1364 zomrela, uložili ju do úzkej drevenej rakvy v mníšskom habite, spolu so zlatom vyšívanou hodvábnou textíliou a aromatickými bylinami.
Tím skúmal aj hrobky pripisované prvým dvom abatyšiam kláštora. Pozostatky ženy, ktoré by mohli patriť Sobirana Olzet, prvej abatyši, nesú známky poranenia tváre nožom krátko pred smrťou. V hrobke Francesca Saportella, druhej abatyše a kráľovninej neteri, výskumníci našli ostatky deviatich ľudí uložených v rôznom čase. Boli medzi nimi štyri mužské lebky s bodnými poraneniami aj mumifikovaný trup tehotnej ženy.
Prekvapenie priniesla aj tretia hrobka, o ktorej sa predpokladalo, že patrila rytierovi. Namiesto jedného človeka v nej ležali kosti dvoch žien a troch detí. Jednej zo žien zostal na lebke zachovaný dlhý cop.
Výskumný tím teraz sekvenuje vzorky DNA z pozostatkov. Cieľom je zistiť príbuzenské väzby medzi pochovanými a prípadne odhaliť aj stopy patogénov. Práve tieto analýzy môžu ukázať, či označenie jednotlivých hrobiek zodpovedá skutočným identitám zosnulých, alebo sa miestna tradícia a realita rozchádzajú.
Nález je dôležitý aj preto, že spája archeológiu s dejinami konkrétnych ľudí. V prípade kráľovnej Elisendy nejde len o potvrdenie veku pri úmrtí, ale aj o pohľad na spôsob pochovávania ženy, ktorá stála pri vzniku významnej náboženskej inštitúcie. Ostatné hrobky zasa ukazujú, že kláštorné pohrebiská mohli mať zložitejšiu históriu, než naznačujú neskoršie označenia a tradované mená.
Kto bola kráľovná Elisenda of Montcada
Elisenda of Montcada je s kláštorom v Pedralbes úzko spätá, pretože ho založila v 14. storočí. Podľa zdroja po smrti Jamesa II. žila v malom paláci vedľa kláštora a po vlastnej smrti bola pochovaná spôsobom, ktorý spájal panovnícke postavenie s náboženským prostredím. Už samotná kombinácia mníšskeho habitu, drevenej rakvy, luxusnej textílie a aromatických bylín veľa napovedá o tom, ako sa v stredoveku prepájali dvorské, náboženské a pohrebné zvyklosti.
V širšom historickom kontexte bývajú podobné ženské postavy cenné aj preto, že po sebe zanechali hmatateľnú stopu v architektúre, náboženskom živote aj politických väzbách. V tomto prípade však treba odlišovať všeobecné dejinné súvislosti od toho, čo potvrdil samotný výskum: ten sa opiera predovšetkým o analýzu kostier a hrobiek.
Čo odhalili jednotlivé hrobky
Najistejší výsledok sa týka samotnej kráľovnej, pri ktorej analýza kostí naznačuje vek okolo 70 rokov. Pri ďalších hrobkách je obraz oveľa komplikovanejší. Pozostatky pripisované Sobirana Olzet ukazujú poranenie tváre nožom krátko pred smrťou. To ešte samo osebe nevysvetľuje okolnosti jej konca, ale jasne naznačuje násilie alebo konflikt.
Hrobka Francesca Saportella je ešte zložitejšia. Namiesto jednej identifikovateľnej osoby v nej ležali pozostatky deviatich ľudí pochovaných v rôznom čase. Štyri mužské lebky niesli bodné poranenia a medzi ostatkami bol aj mumifikovaný trup tehotnej ženy. Takéto zistenia ukazujú, že dnešné pomenovanie hrobky nemusí jednoducho zodpovedať jednému telu a jednej osobe.
Aj tretia skúmaná hrobka spochybnila pôvodný predpoklad. Mala patriť rytierovi, no obsahovala kosti dvoch žien a troch detí. Archeologický výskum tak opäť pripomína, že nápisy, tradícia alebo staršie označenia hrobov nemusia presne opisovať ich skutočný obsah.
Prečo sú stopy násilia a zvláštne pohreby dôležité
Poranenia na kostiach a nezvyčajné zloženie hrobiek pomáhajú archeológom rekonštruovať udalosti, ktoré sa v písomných prameňoch často vôbec nezachovali. Rana nožom na tvári, bodné poranenia na lebkách či prítomnosť viacerých tiel v jednej hrobke môžu upozorniť na epizódy násilia, neskoršie presuny ostatkov alebo na zložitejšie pohrebné praktiky.
Snímka zobrazuje: Medieval Queen’s Remains Exhumed in Spain.
Všeobecne platí, že pri stredovekých pohrebiskách býva dôležité skúmať nielen to, kto bol kde pochovaný, ale aj či sa hrobka používala opakovane, či došlo k neskorším zásahom a ako sa menil jej význam. Presne tieto otázky vyvolávajú aj nálezy z Pedralbes. Samotný zdroj však neposkytuje konečné vysvetlenie, prečo sa v niektorých hrobkách ocitli viacerí ľudia alebo čo presne viedlo k zraneniam.
Ďalším krokom je sekvenovanie DNA zo získaných vzoriek. Výskumníci chcú zistiť, či medzi pochovanými existovali príbuzenské väzby, a zároveň preveriť možné stopy patogénov. To je dôležité najmä tam, kde sa v jednej hrobke našli ostatky viacerých ľudí alebo kde tradičné priradenie mena nemusí byť isté.
Snímka zobrazuje: Medieval Queen’s Remains Exhumed in Spain.
Vo všeobecnosti môže DNA analýza v archeológii pomôcť potvrdiť rodinné línie, odhaliť, že v jednej hrobke skončili nepríbuzní ľudia, alebo ukázať, či niektoré úmrtia súviseli s infekčnými chorobami. V tomto prípade však na výsledky ešte treba počkať. Kým nebudú známe, otázka identity viacerých pochovaných zostáva otvorená.
Čo zatiaľ zostáva nejasné
Výskum priniesol niekoľko pevných bodov, ale aj veľa neistôt. Vedci síce preskúmali 25 kostier z ôsmich hrobov a pri niektorých pozostatkoch identifikovali konkrétne znaky, no stále nie je jasné, ako presne spolu jednotliví zosnulí súviseli a či tradičné pripísanie hrobiek konkrétnym osobám obstojí.
Snímka zobrazuje: Medieval Queen’s Remains Exhumed in Spain.
Nejasné zostávajú aj okolnosti násilných poranení, dôvody viacnásobných pohrebov v jednej hrobke a identita viacerých ľudí, najmä v prípade zmesí ostatkov z rôznych období. Práve preto bude rozhodujúce pokračovanie analýz. Až spojenie kostrových nálezov, archeologického kontextu a genetických dát môže ukázať, koho v Pedralbes naozaj pochovali a aký príbeh sa za jednotlivými hrobkami skrýva.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
