Na palube ISS prebieha výskum ľudského zdravia, mikróbov aj 3D biotlače

Na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) prebiehal v stredu program zameraný na ľudské zdravie, mikrobiálnu analýzu a 3D biotlač, ktoré majú pomôcť zlepšiť medicínu v kozme aj na Zemi. Členovia expedície 74 popri tom pracovali aj na údržbe skafandrov a na úlohách spojených s nákladnými kozmickými loďami.

Human Research, Biotechnology for Advanced Health Fill Station Research Schedule

Snímka zobrazuje: Human Research, Biotechnology for Advanced Health Fill Station Research Schedule.

Zdroj: https://www.nasa.gov/blogs/spacestation/2026/06/03/human-research-biotechnology-for-advanced-health-fill-station-research-schedule/

NASA uvádza, že zemskí lekári astronautov priebežne sledujú pomocou rôznych nástrojov, aby mali prehľad o ich zdravotnom stave a zároveň lepšie porozumeli tomu, ako beztiažový stav vplýva na ľudské telo. Jednou z prebiehajúcich aktivít je súbor 14 štúdií CIPHER, ktorý skúma zmeny fyzického aj mentálneho stavu astronautov spôsobené pobytom vo vesmíre.

NASA letový inžinier Chris Williams sa do experimentu zapojil odberom vzoriek krvi a moču, ktoré sa ďalej spracujú a analyzujú. Potom absolvoval sériu testov zameraných na myslenie a na to, ako v mikrogravitácii odhaduje vzdialenosť, smer a pohyb. Výsledky sa porovnávajú s meraniami iných astronautov aj s údajmi pred letom a po lete, aby vznikol širší obraz o tom, čo pobyt na orbite robí s telom a mysľou.

Pozornosť smerovala aj k mikroorganizmom a k 3D biotlači. NASA letový inžinier Jack Hathaway najprv zbieral vzorky mikróbov po celej stanici. Vzorky sa majú niekoľko dní inkubovať a potom sa z nich bude sekvenovať DNA, aby vedci lepšie pochopili, ako baktérie vo vesmíre prežívajú a aké génové znaky spojené s odolnosťou voči antibiotikám nesú.

V ďalšej časti dňa Hathaway rozmrazil a očistil chrupavkové bunky zmiešané s bioatramentom a pomohol NASA letovej inžinierke Jessica Meirovej pri plnení 3D biotlačiarne. Cieľom bolo vytlačiť tkanivo chrupavky priamo na obežnej dráhe. V prostredí mikrogravitácie môže takýto výskum podporiť regeneratívnu medicínu a časom aj vývoj personalizovaných implantátov vyrobených z vlastných buniek pacienta.

ESA astronautka Sophie Adenot sa počas väčšiny svojej služby venovala údržbe a nákladným činnostiam. Zapla prístroj Echo ultrasound v laboratórnom module Columbus, aby inžinieri na Zemi mohli skontrolovať jeho funkčnosť, potom odobrala vzorky vody zo zariadenia Exploration Potable Water Dispenser a nakoniec balila náklad do lode SpaceX Dragon pred jej plánovaným návratom na Zem.

Roscosmos kozmonauti Sergey Kud-Sverchkov a Sergei Mikaev pracovali v nákladnej lodi Progress 95 pripojenej k servisnému modulu Zvezda. Kud-Sverchkov odstránil vzduchové potrubia medzi Progress 95 a stanicou, Mikaev prečerpával vodu z lode do palubných nádrží. Roscosmos kozmonaut Andrey Fedyaev medzitým obnovil činnosť ventilačných systémov prepájajúcich americkú a ruskú časť stanice a venoval sa aj potrubným prácam na obežnej dráhe.

Prečo sa zdravie astronautov sleduje tak podrobne

Dlhodobý pobyt vo vesmíre mení človeku organizmus spôsobom, ktorý sa na Zemi nedá napodobniť úplne presne. Preto sa zdravotné dáta astronautov porovnávajú medzi sebou aj s ich vlastnými výsledkami pred letom a po ňom. Takýto prístup pomáha odhaliť, ktoré zmeny sú len dočasné a ktoré môžu mať dlhodobejší význam.

ESA (European Space Agency) astronaut and Expedition 74 flight engineer Sophie Adenot shows off new scientific hardware recently delivered to the International Space Station aboard a SpaceX Dragon cargo spacecraft. The new research equipment aims to grow human bone cells on a specially treated rattan‑wood scaffold to simulate osteoporosis in microgravity. Insights from the investigation may lead to advanced treatments for osteoporosis and improved bone‑healing therapies for patients.

Snímka zobrazuje: ESA (European Space Agency) astronaut and Expedition 74 flight engineer Sophie Adenot shows off new scientific hardware recently delivered to the.

Zdroj: https://www.nasa.gov/blogs/spacestation/2026/06/03/human-research-biotechnology-for-advanced-health-fill-station-research-schedule/

Pri výskume na ISS nejde len o ochranu posádky počas konkrétnej misie. Získané poznatky sa môžu vrátiť späť do bežnej medicíny, najmä tam, kde treba lepšie rozumieť pohybu, rovnováhe, svalom, kostiam či regenerácii po zranení.

Čo môže odhaliť výskum mikróbov na obežnej dráhe

Mikróby sa v uzavretom prostredí stanice správajú inak než na povrchu Zeme. Vedci preto sledujú ich výskyt, prežitie aj genetickú výbavu. Sekvenovanie DNA po inkubácii vzoriek ukáže, aké druhy sa na palube udržia a či nesú gény spojené s odolnosťou voči antibiotikám.

Human Research, Biotechnology for Advanced Health Fill Station Research Schedule

Snímka zobrazuje: Human Research, Biotechnology for Advanced Health Fill Station Research Schedule.

Zdroj: https://www.nasa.gov/blogs/spacestation/2026/06/03/human-research-biotechnology-for-advanced-health-fill-station-research-schedule/

Aj to je dôležité pre bezpečnosť posádky. Vo vesmíre musí byť jasné, ako sa mikroorganizmy šíria, či sa menia a aké riziko môžu predstavovať pre ľudí aj techniku.

Prečo je 3D biotlač tkanív zaujímavá pre medicínu

3D biotlač kombinuje bunky, bioatrament a presné riadenie vrstiev tak, aby vznikla štruktúra podobná ľudskému tkanivu. V bežných podmienkach je to náročné, no mikrogravitácia niekedy uľahčuje prácu s jemnými biologickými materiálmi. Práve preto sa vesmír využíva ako testovacie prostredie pre nové medicínske prístupy.

Ak by sa takéto postupy ďalej osvedčili, mohli by v budúcnosti podporiť výrobu implantátov alebo náhrad tkanív na mieru. V tomto prípade ide o dlhší vývoj, nie o okamžitý klinický výsledok.

Čo znamenajú práce na skafandroch, lodiach a systémoch stanice

Na stanici sa vedľa výskumu neustále robí aj údržba. Výmena dielov skafandra, kontrola ventilácie, manipulácia s vodou či práca s nákladnými loďami sú nevyhnutné pre chod celej misie. Bez týchto úloh by nebolo možné udržať bezpečné prostredie pre posádku ani podporiť ďalšie experimenty.

Aj preto je denný program astronautov kombináciou vedy a prevádzky. Stanica musí fungovať ako laboratórium aj ako uzavretý technický systém zároveň.

Čo zostáva otvorené a kam môže výskum pokračovať

Samotný materiál NASA opisuje konkrétne úlohy posádky, no neponúka výsledky týchto experimentov za stredu. To znamená, že k záverom o zdraví astronautov, mikrobiológii či 3D biotlači treba počkať na ďalšie spracovanie dát a na vyhodnotenie na Zemi.

Práve v tom je sila podobných dní na ISS: každý odber, meranie a test pridáva ďalší diel do obrazu o tom, ako sa človek, mikroorganizmy aj technológie správajú mimo Zeme. Z týchto drobných krokov sa potom skladá praktické poznanie, ktoré môže pomôcť budúcim misiám aj medicíne na planéte.


Zdroj: NASA Science

Pôvodný článok: https://www.nasa.gov/blogs/spacestation/2026/06/03/human-research-biotechnology-for-advanced-health-fill-station-research-schedule/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *