Nová analýza tvrdí, že Mohendžo-daro, jedno z hlavných miest civilizácie v údolí Indu, sa počas svojho rastu mohlo stať skôr rovnostárskejším než hierarchickejším. Výskumníci to odvodzujú z archeologických údajov o veľkosti domov, rozložení mesta aj z dlhodobo nápadnej neprítomnosti palácov, kráľovských hrobiek či monumentov spojených s elitami. Odborníci sa však nezhodujú, či to naozaj znamená spoločnosť bez výraznej vládnucej vrstvy.
Mohendžo-daro patrí k najznámejším centrám harappskej, teda indskej civilizácie. Mesto bolo starostlivo plánované: malo organizovanú sieť ulíc, odvodnenie a stavby zo štandardizovaných tehál. Domy boli podobnej veľkosti a viaceré mali aj rané formy vnútorného vodného hospodárstva. Napriek tomu zostáva veľa otázok otvorených, od písma až po samotné spoločenské usporiadanie.
Práve to je jadrom novej štúdie v časopise Antiquity. Archeológ Adam Green z University of York nadväzuje na svoj skorší argument, že po približne sto rokoch výskumu už nemožno neprítomnosť dôkazov o elitách automaticky vysvetľovať len tým, že sa ich zatiaľ nepodarilo odkryť. Podľa neho by sa panovníci či úzka vládnuca vrstva v archeologickom zázname už nejako prejavili.
Green a jeho kolegovia upozorňujú aj na ďalšie indície. Predmety spájané s majetkom, napríklad koráliky a náramky, sa našli v mnohých domácnostiach v mestách ako Mohendžo-daro a Harappa, nie iba na jednom zjavne privilegovanom mieste. Tisíce jemne vyrezávaných kamenných pečatí, ktoré slúžili na ochranu tovaru a podporu obchodu, sa takisto objavili v obytných zónach. V iných dobových spoločnostiach, napríklad v Mezopotámii, sa podobné pečate častejšie sústreďovali vo veľkých budovách, akými boli chrámy a paláce.
Dôležitú úlohu zohrala aj architektúra. Niektoré budovy v Mohendžo-dare nemali prvky typické pre domy, ako ohniská či vnútorné nádvoria, a stáli na výrazných križovatkách s viacerými vstupmi. Green ich interpretuje ako verejné priestory, kde sa ľudia mohli stretávať, rokovať a koordinovať spoločné záležitosti. Aj to podľa neho skôr naznačuje kolektívne formy správy než moc sústredenú v rukách úzkej elity.
Najviac pozornosti však vyvolala kvantitatívna časť výskumu. Green sa zapojil do projektu Global Dynamics of Inequality (GINI), ktorý sleduje rozdelenie bohatstva v tisícoch sídiel po celom svete a priraďuje im Giniho koeficient. Hodnota 0 znamená úplnú rovnosť, hodnota 1 maximálnu nerovnosť. Pri starých spoločnostiach sa bohatstvo často odhaduje nepriamo; v tomto prípade vedci použili veľkosť domov ako zástupný ukazovateľ majetku.
Keď tím vyhodnotil domy odkryté pri starších vykopávkach v Mohendžo-dare, celkové číslo pre široký časový úsek od 2500 do 1900 pred n. l. vyšlo 0,44. To bolo stále nižšie než v iných západoázijských mestách tej doby, ako Ur s hodnotou 0,71 a Ugarit s 0,67. Green však predpokladal, že takto široko poskladané dáta skresľujú vývoj v čase.
V novej štúdii sa preto autori zamerali na jedinú štvrť, kde bolo možné domy rozdeliť podľa veku. Výsledok ukázal pokles nerovnosti: približne z 0,39 okolo roku 2500 pred n. l. na 0,32 v strednej fáze civilizácie okolo roku 2300 pred n. l. a napokon na 0,23 okolo roku 2100 pred n. l., teda v období najväčšieho rastu mesta. To je hodnota porovnateľná aj s menšími a oveľa menej zložitými neolitickými komunitami. Podľa Greena to naznačuje, že s rastom Mohendžo-dara rástla aj miera rovnosti.
Praktický význam takejto interpretácie je veľký. Dlho totiž prevažovala predstava, že veľké mesto, obchod, plánovanie ulíc a koordinovaná výstavba si nevyhnutne vyžadujú silných vládcov alebo centralizovanú moc. Ak by mal Green pravdu, civilizácia v údolí Indu by bola dôležitým príkladom toho, že zložitá mestská spoločnosť mohla fungovať aj inak.
To však zďaleka nie je uzavretá vec. Niektorí vedci považujú výsledky skôr za zaujímavý údaj než za rozhodujúci dôkaz. Archeologička Danika Parikh z University of Sussex hovorí, že ak prijmeme veľkosť domov ako ukazovateľ bohatstva, dáta skutočne ukazujú zmenu v čase spolu s rastúcou obchodnou aktivitou v uliciach. Zároveň však upozorňuje, že Mohendžo-daro je výnimočná lokalita a bolo by dôležité porovnať ju s ďalšími mestami civilizácie Indu.
Také porovnanie môže byť kľúčové aj preto, že z Harappy, mesta vzdialeného asi 400 míľ, pochádzajú náznaky násilia a zdravotných rozdielov, ktoré môžu ukazovať na vyššiu mieru nerovnosti než v Mohendžo-dare. Indská civilizácia bola rozsiahla a jedna lokalita nemusí hovoriť za celok.
Uzma Rizvi z Pratt Institute, ktorá sa na štúdii nepodieľala, oceňuje, že podobné práce rozširujú počet spôsobov, akými možno túto civilizáciu skúmať. Zároveň spochybňuje, či sa dá bohatstvo spoľahlivo odhadovať iba z veľkosti domov bez širšieho kontextu ich využitia. Neodmieta však samotný prístup a pripúšťa, že skúmanie domácností môže priniesť dôležité stopy o fungovaní tejto spoločnosti.
Ešte ostrejší nesúhlas prichádza od Massima Vidaleho z University of Padua. Podľa neho môžu byť predmestia indských miest, ktoré neležali na vyvýšených pahorkoch a dnes ich prekrývajú hrubé vrstvy usadenín, stále hlboko pochované. Ak je to tak, doteraz odkryté štvrte nemusia predstavovať bežné obyvateľstvo, ale práve elity. V takom prípade by súčasný obraz mohol byť výrazne skreslený.
Do debaty vstupujú aj porovnania mimo údolia Indu. Archeológ Gary Feinman z Field Museum of Chicago, ktorý s Greenom spolupracuje, ale na tejto štúdii sa nepodieľal, skúma Monte Albán v dnešnom južnom Mexiku. Aj tam sú dôkazy o vládcoch obmedzené a Giniho koeficient dosahuje 0,38. Feinman dlhodobo odmieta predstavu, že budovanie ulíc či koordinovaná spolupráca musia nutne vychádzať z autoritárskej moci. Vo svojom výskume vidí v staroveku celé spektrum politických usporiadaní, od kolektívnej správy po autokratickú vládu, pričom kolektívnejšie systémy podľa neho spravidla súvisia s nižšou nerovnosťou.
Čo robí Mohendžo-daro takým výnimočným
Mohendžo-daro patrí medzi najdôležitejšie mestské lokality staroveku práve preto, že spája vysoký stupeň organizácie s prekvapivo nejasným obrazom moci. Archeológovia tam už dávno zaznamenali pravidelnú zástavbu, technicky premyslené odvádzanie vody a široké používanie štandardizovaných tehál. V mnohých iných civilizáciách by podobná miera koordinácie prirodzene viedla k hľadaniu paláca, kráľovských hrobiek alebo monumentálnych stavieb spojených s panovníkom. V prípade civilizácie Indu však takéto jednoznačné znaky stále chýbajú.
Práve tento nesúlad robí lokalitu takou dôležitou. Na jednej strane ide o veľké mesto s obchodom a infraštruktúrou, na druhej strane nevidíme typické symboly koncentrovanej moci. To neznamená, že elity určite neexistovali, ale je to dostatočne nezvyčajné na to, aby sa otázka spoločenského usporiadania stále vracala.
Ako vedci odhadujú nerovnosť v dávnych mestách
Pri spoločnostiach, ktoré po sebe nezanechali čitateľné písomné záznamy o majetku, daniach či vlastníctve, musia výskumníci pracovať s nepriamymi ukazovateľmi. Jedným z najbežnejších je veľkosť obydlí. Predpoklad je jednoduchý: väčšie domy môžu naznačovať väčší prístup k zdrojom, a teda aj vyššie postavenie alebo bohatstvo.
Takýto postup má svoje výhody aj slabiny. Umožňuje porovnávať veľa lokalít a sledovať trendy v čase, no zároveň nemusí zachytiť všetky formy majetku či moci. Dom mohol slúžiť aj na remeslo, skladovanie alebo spoločné bývanie viacerých skupín. Aj preto kritici upozorňujú, že Giniho koeficient založený iba na rozmeroch domov nemožno brať ako konečný verdikt. Je to nástroj na porovnanie, nie úplný opis spoločnosti.
Prečo sa vedci nezhodujú na úlohe elít
Spor okolo civilizácie Indu sa netýka len jedného čísla, ale aj širšej predstavy o tom, ako sa v minulosti vyvíjali zložité spoločnosti. V 20. storočí bol v archeológii silný model, podľa ktorého mali všetky spoločnosti postupovať podobnou cestou od menších skupín k štátom s vládnucou vrstvou. Z tohto pohľadu sa existencia elít javila takmer ako nevyhnutnosť.
Novšie prístupy sú opatrnejšie. Pripúšťajú, že centralizovaná moc nemusela byť jedinou cestou k urbanizácii, obchodu a koordinovanej výstavbe. Preto dnes časť bádateľov vníma chýbajúce dôkazy o panovníkoch ako podstatný údaj, zatiaľ čo iní ich stále považujú len za dôsledok neúplného výskumu. Rozhodujúce môže byť, ktoré časti miest sa podarí odkryť v budúcnosti.
Čo by rovnostárske mesto znamenalo pre dejiny
Ak by sa ukázalo, že Mohendžo-daro naozaj fungovalo bez výraznej vládnucej elity, malo by to širší význam než len pre dejiny južnej Ázie. Oslabilo by to predstavu, že veľké mestá vznikajú iba pod dohľadom panovníkov, úradníkov a donucovacej moci. Znamenalo by to, že aspoň niektoré staroveké komunity dokázali organizovať obchod, verejné priestory a technickú infraštruktúru kolektívnejšie.
Takéto porovnania zaujímajú vedcov aj preto, že nerovnosť sa neskúma iba v dávnej minulosti. Výskum starých spoločností môže ukázať, že vysoká miera nerovnosti nie je automatickým dôsledkom rastu miest, obchodu či technickej zložitosti. Minulosť síce neposkytuje jednoduché návody pre súčasnosť, ale rozširuje predstavu o tom, aké typy spoločenského usporiadania sú vôbec možné.
Čo zatiaľ zostáva otvorené
Najväčšou otvorenou otázkou je, nakoľko doterajší archeologický obraz reprezentuje celé mesto a celú civilizáciu. Ak sú niektoré štvrte stále hlboko pochované alebo sa skúmali predovšetkým tie časti, ktoré nie sú typické pre všetkých obyvateľov, dnešné závery sa môžu zmeniť. Rovnako dôležité bude porovnávanie Mohendžo-dara s ďalšími indskými lokalitami, najmä tam, kde sa zachovali odlišné stopy sociálnych rozdielov.
Neistota sa týka aj samotného významu rovnosti. Nízka majetková nerovnosť ešte automaticky neznamená úplne spravodlivú spoločnosť vo všetkých ohľadoch. Archeológia často zachytí len časť reality. Nová štúdia preto neposkytuje posledné slovo, skôr presnejšie formuluje otázku: či mohla jedna z prvých veľkých mestských civilizácií fungovať s menšou koncentráciou moci, než sme dlho predpokladali.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
