Zlá skúsenosť so školiteľom alebo nadriadeným patrí podľa prieskumu medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré mladí výskumníci odchádzajú z akademického prostredia. Predtlač zverejnená na bioRxiv, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním, vychádza z odpovedí viac než 2 600 ľudí v raných fázach vedeckej kariéry a ukazuje, že spôsob vedenia má výrazný dosah nielen na pracovné fungovanie, ale aj na duševné zdravie.
Poor supervision is pushing young researchers out of academia.
Autori z University of the Basque Country v Leioa a ich spolupracovníci oslovili doktorandov, postdoktorandov aj ľudí, ktorí už výskum opustili. V dotazníku sa pýtali na viac než 40 aspektov pozitívnych aj negatívnych skúseností so supervízormi. Respondenti pochádzali zo 65 krajín, hoci približne 80 % z nich pôsobilo v Európe.
Takmer 40 % opýtaných uviedlo, že ich nadriadený bol dezorganizovaný a zle komunikoval. Aspoň 30 % respondentov hlásilo aspoň jeden z týchto problémov: náhle zmeny správania, nedostatok podpory, nedostatok empatie alebo kontaktovanie mimo pracovného času. Keď mali posúdiť, ako prístup školiteľa vplýval na ich psychiku, asi 31 % označilo tento vplyv za stredne silný a 45 % za výrazný.
Výsledky zároveň ukazujú, čo mladí vedci od vedenia očakávajú. Viac než polovica uprednostnila podporujúceho školiteľa pred autoritatívnym „šéfom“. Takmer 47 % respondentov chcelo pravidelné stretnutia a otvorenú komunikáciu. Medzi dôležité vlastnosti patrili aj rešpekt k osobnému času a nastavovanie realistických cieľov.
Praktický význam týchto zistení je priamy: kvalita supervízie neovplyvňuje len atmosféru na pracovisku, ale aj to, či si mladý výskumník dokáže v akadémii predstaviť budúcnosť. Ak vedenie zlyháva v základných veciach, ako sú komunikácia, podpora či predvídateľnosť, problém sa môže premietnuť do duševnej záťaže aj do rozhodnutia z odboru odísť.
Medzi respondentmi bolo 206 bývalých výskumníkov, teda asi 8 % vzorky. Keď sa ich autori pýtali na hlavné dôvody odchodu z akademického výskumu, takmer polovica spomenula ako jeden z faktorov negatívne skúsenosti so školiteľmi. Ďalšími dôvodmi boli obmedzené možnosti stabilného zamestnania, finančná neistota a slabá rovnováha medzi prácou a súkromím. Sedemdesiatštyri ľudí uviedlo, že odišli najmä preto, lebo chceli sledovať iné profesijné ciele.
Podľa autorov to naznačuje, že za odchodom z akadémie častejšie stoja zlé pracovné podmienky než samotná túžba po zmene kariéry. Spoluautor Xabier Simón Martínez-Goñi z University of Essex vysvetľuje, že cieľom prieskumu bolo lepšie pochopiť, čo robí z človeka dobrého akademického školiteľa. Z odpovedí podľa neho vychádza, že pozitívna skúsenosť s mentoringom úzko súvisí s empatiou. Empatický školiteľ podľa neho pristupuje k mladým výskumníkom ako ku kolegom, nie iba ako k jednotkám na produkciu výsledkov a správ.
To je dôležité, pretože spája každodenné fungovanie v laboratóriu či na pracovisku s dlhodobejšími rozhodnutiami o tom, či v systéme zostať. Keďže ide o predtlač, výsledky ešte neprešli štandardným recenzným posúdením a treba ich čítať s primeranou opatrnosťou. Aj tak však vzorka s viac než 2 600 respondentmi ponúka pomerne výrazný obraz o tom, čo mladí vedci pri vedení zažívajú.
Samotný dotazník nerozpráva celý príbeh každej inštitúcie alebo odboru. Skôr ukazuje opakujúce sa vzorce správania, ktoré sa objavujú naprieč krajinami a pracovnými skupinami. Práve to robí zistenia dôležitými pre univerzity aj výskumné ústavy.
Prečo je supervízia v akadémii taká dôležitá
V akademickom prostredí má školiteľ alebo vedúci často veľký vplyv na prácu, tempo aj budúce možnosti mladšieho kolegu. Môže rozhodovať o prioritách projektu, o tom, ako často sa tím stretáva, ako sa riešia problémy a do akej miery má mladý výskumník priestor na samostatnosť. Ak tento vzťah funguje dobre, môže pomôcť s rozvojom odbornosti aj sebavedomia. Ak nefunguje, následky bývajú oveľa širšie než len slabšia organizácia práce.
Všeobecne platí, že práve doktorandi a postdoktorandi sú často v zraniteľnej pozícii. Závisia od odporúčaní, publikácií, grantových príležitostí aj každodennej spätnej väzby. Preto môže mať štýl vedenia neprimerane veľký dopad na ich pohodu a ďalšie kariérne rozhodnutia.
Aké vlastnosti mladí výskumníci od školiteľov chcú
Výsledky prieskumu ukazujú pomerne jasnú predstavu o tom, čo respondenti považujú za dobré vedenie. Nežiadajú nevyhnutne silnejšiu kontrolu ani tvrdší manažment, ale skôr podporu, pravidelný kontakt a zrozumiteľnú komunikáciu. Dôležitý je aj rešpekt k času mimo práce a realistické očakávania.
To zapadá do širšieho obrazu akademickej práce, kde sa od mladých ľudí často očakáva vysoký výkon v prostredí s neistou budúcnosťou. Práve preto môže byť predvídateľný, vecný a empatický školiteľ jedným z hlavných faktorov, ktoré pomáhajú zvládať tlak bez zbytočného vyhorenia.
Autori naznačujú širší problém: do vedúcich pozícií sa výskumníci často dostávajú najmä vďaka úspechu pri získavaní financií a vedeckým výsledkom, nie preto, že by prešli systematickou prípravou na vedenie ľudí. To je podstatné rozlíšenie. Schopnosť robiť kvalitný výskum totiž automaticky neznamená schopnosť viesť tím, komunikovať citlivo alebo budovať zdravé pracovné prostredie.
Ako všeobecné pozadie možno dodať, že na univerzitách sa supervízia často považuje za prirodzenú súčasť akademickej dráhy, hoci v praxi ide aj o manažérsku a mentorskú rolu. Ak inštitúcie tieto zručnosti cielene nerozvíjajú, problémy sa môžu opakovane prenášať na ďalšie generácie výskumníkov.
Čo zostáva otvorené a čo môže nasledovať
Keďže ide o nerecenzovanú predtlač, ďalšie hodnotenie môže spresniť, ako silno sa dajú závery zovšeobecniť. Opatrnosť si pýta aj zloženie vzorky, v ktorej prevládali respondenti z Európy. To však nemení hlavný odkaz prieskumu: skúsenosť so školiteľom nie je okrajová téma, ale jeden z faktorov, ktoré môžu formovať duševné zdravie aj zotrvanie v akademickom svete.
Ďalším krokom môže byť snaha univerzít a výskumných organizácií venovať väčšiu pozornosť tomu, ako sa vedúci pracovníci pripravujú na mentorské a riadiace úlohy. Samotný prieskum neponúka podrobný návod na reformu, ale jasne ukazuje, že kvalitu vedeckého prostredia neurčujú len granty a publikácie. Rovnako dôležité je aj to, ako sa v ňom pracuje s ľuďmi.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
