Pandemická známka pomohla súkromným školám aj znevýhodneným študentom, ukazuje štúdia z Cambridge
Študentom so známkami pridelenými učiteľmi počas pandémie COVID-19 sa zlepšili vyhliadky na univerzitu, pričom najviac získali žiaci zo súkromných škôl, no nečakaný prínos pocítili aj znevýhodnení uchádzači. Nová štúdia University of Cambridge v časopise Oxford Economic Papers prináša prvý empirický dôkaz o tom, ako chaotický prechod na teacher-assigned A-Level grades v roku 2020 ovplyvnil cestu mladých ľudí do vysokoškolského vzdelávania.
Snímka zobrazuje: Pandemic grade inflation strengthened university prospects for both private school and disadvantaged students.
Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/pandemic-grade-inflation-strengthened-university-prospects-for-both-private-school-and-disadvantaged
Výskum zároveň podporuje obavy, ktoré sa objavili už počas pandémie: že mimoriadny systém hodnotenia mohol zvýhodniť niektoré skupiny viac než iné a že súkromné školy vedeli z nových pravidiel vyťažiť viac. Zistenia však príbeh neuzatvárajú len v jednej rovine. Ukazujú aj to, že u časti študentov z menej zvýhodneného prostredia pôsobila vyššia známka ako vyrovnávací mechanizmus a otvorila im cestu na selektívnejšie odbory, než by sa im za bežných okolností podarilo získať.
Ako pandémia zmenila hodnotenie A-Level
Pred pandémiou sa A-Level skúšky hodnotili štandardne. V roku 2020 ich však nahradili Centre-Assessed Grades, teda známky určené učiteľmi. Po zrušení skúšok v marci sa vláda najprv pokúsila tieto známky upraviť pomocou historických dát, neskôr však po ostrej kritike ustúpila a študentom napokon priznala vyššiu z dvoch možností: učiteľom navrhnutú známku alebo štandardizovanú známku. Vo väčšine prípadov rozhodla tá prvá.
Snímka zobrazuje: Students finding out their exam results.
Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/pandemic-grade-inflation-strengthened-university-prospects-for-both-private-school-and-disadvantaged
Pre výskumníkov je tento rok dôležitý najmä preto, že predpandemické predikcie známok už školy odovzdali univerzitám v januári, teda mesiace pred vypuknutím krízy. To im umožnilo porovnať rozdiel medzi očakávanou a konečnou známkou v roku 2020 s rovnakým rozdielom v predchádzajúcich rokoch a oddeliť tak samotnú mieru inflácie známok.
Čo ukázali údaje o 941 708 uchádzačoch
Tím analyzoval údaje o 941 708 uchádzačoch na univerzity v rokoch 2017 až 2020. Zameral sa na 10 hlavných predmetov: Biology, Chemistry, Economics, English Literature, Geography, History, Maths, Physics, Psychology a Sociology.
Výsledok bol jasný: známky v roku 2020 vzrástli v priemere približne o tretinu stupňa. Nárast sa pohyboval od 0,186 bodu v Economics až po 0,412 bodu v English Literature. V mnohých prípadoch to stačilo na posun cez hranicu medzi známkami, a teda aj na zmenu šance dostať sa na vysnívaný odbor.
Efekt pretrval aj po zohľadnení faktorov, ako sú pohlavie, povolanie rodičov a predchádzajúce študijné výsledky. To je dôležité, pretože naznačuje, že nejde len o rozdiely v zložení skupín, ale o reálny vplyv nového systému hodnotenia.
Prečo získali viac súkromné školy aj znevýhodnené skupiny
Inflácia známok bola naprieč predmetmi vždy vyššia v súkromných školách, často výrazne vyššia. V Psychology bol napríklad priemerný nárast 0,253 bodu u uchádzačov zo štátnych škôl, kým pri súkromných školách 0,414 bodu.
Autori to vykladajú ako znak toho, že súkromné školy vedeli systém lepšie využiť. Zároveň však zistili, že v rámci štátnych škôl mali najväčší nárast tie, v ktorých bolo viac znevýhodnených žiakov. Výskumníci hovoria o efekte „stropu a podlahy“: študenti so slabším východiskom mali jednoducho väčší priestor na zlepšenie.
Práve tu sa ukazuje, prečo je výsledok zložitejší, než sa zdalo počas pandémie. Znevýhodnení študenti bývajú v bežnom systéme často poškodení už na úrovni prístupu k príležitostiam. V roku 2020 sa časť tejto nevýhody dočasne zmenšila.
Čo to znamená pre prijímacie konanie na univerzity
Štúdia ukazuje aj priame dopady na prijatie. Každé ďalšie zvýšenie inflácie známok zvýšilo šancu, že uchádzač získa miesto na svojom prvom preferovanom odbore, o dva až 4,2 percentuálneho bodu. Súčasne klesla pravdepodobnosť, že skončí v clearingu alebo sa na štúdium nedostane.
V praktickom zmysle to znamená, že viacerí študenti sa dostali na selektívnejšie programy, než by im bežné skúšky pravdepodobne otvorili. To vyvoláva otázky o pripravenosti na štúdium aj o tom, čo sa stane, keď systém výberu prestane fungovať ako filter založený na skúške.
Autori však pripomínajú, že iný výskum už skôr ukázal, že znevýhodnení študenti, ktorí sa dostanú na náročnejšiu univerzitu, často nemajú v zárobkoch horšie výsledky než rovesníci s „lepším“ pôvodným zladením medzi školou a študentom. Inými slovami, selektívnejšia univerzita nemusí byť pre nich len riskom, ale aj príležitosťou.
Čo si z toho môže odniesť ďalší výskum a politika
Vedúca autorka Dr Konstantina Maragkou z Cambridge’s Faculty of Education hovorí, že nie je správne vnímať učiteľom pridelené známky len ako systém, ktorý zväčšil nerovnosti. Podľa nej realita vyzerá komplikovanejšie: pre študentov zo súkromných škôl posilnil výhody, ale pre iných otvoril dvere, ktoré by inak zostali zatvorené.
Výskumníci nazývajú rok 2020 „accidental experiment“. Keď už táto kohorta vstupuje na trh práce, môže podľa nich priniesť cenné poznatky o tom, čo sa stane, keď sa odstránia prekážky pri prijímaní na vysokú školu pre znevýhodnených študentov.
To je podstatné aj v širšom kontexte. Ak sa ukáže, že časť študentov z menej zvýhodneného prostredia si napriek počiatočnému handicapu vedie dobre aj v náročnejšom prostredí, môže to pomôcť pri hľadaní spôsobov, ako zmenšiť prijímaciu priepasť medzi sociálnymi skupinami.
Čo zostáva otvorené
Samotná štúdia ešte nevie povedať, či lepšie univerzitné vyhliadky prinesú aj dlhodobý úspech na trhu práce. To bude možné posúdiť až neskôr, keď sa dá sledovať ďalší profesijný vývoj celej kohorty.
Autori upozorňujú aj na jednu dôležitú neistotu: v roku 2020 sa do vysokoselektívnych odborov dostali aj študenti, ktorí by sa tam za normálnych okolností možno nedostali. Nie je preto isté, ako sa tento posun prejavil na ich skúsenosti počas štúdia.
Napriek tomu výskum prináša zriedkavý pohľad na to, ako mimoriadna krízová situácia zmenila vstup do vysokoškolského vzdelávania. A ukazuje, že rovnaké pravidlo môže v jednej chvíli posilniť privilegovaných, no zároveň nečakane pomôcť aj tým, ktorí bývajú z univerzitných dverí vytláčaní najčastejšie.
Zdroj: University of Cambridge Research News
Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/pandemic-grade-inflation-strengthened-university-prospects-for-both-private-school-and-disadvantaged


