PUEO nad Antarktídou: nový nástroj NASA hľadal signály z najextrémnejšieho vesmíru
Nad ľadovým štítom Antarktídy sa odohral experiment, ktorý mal zachytiť jedny z najvzácnejších častíc vo vesmíre. NASA oznámila, že misia PUEO letela na stratosférickom balóne nad Antarktídou a využila antarktický ľad ako obrovský detektor na pátranie po rádiových signáloch z ultravysoce energetických neutrín a po ďalších signáloch súvisiacich s extrémne energetickými kozmickými javmi.
Snímka zobrazuje: New Instrument Used Antarctic Ice Sheet to Probe Extreme Universe.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
PUEO, skratka pre Payload for Ultrahigh Energy Observations, patrí do programu NASA Astrophysics Pioneers a jeho cieľom je zachytiť najenergetickejšie častice v prírode. Podľa NASA letel na Long Duration Balloon z Long Duration Balloon Facility pri McMurdo Station, pričom po 23 dňoch pristál približne 120 míľ, teda asi 200 kilometrov, od South Pole. Celý náklad bol získaný späť vrátane dátových diskov a tím teraz údaje spracúva. Tento krok môže trvať až rok, keďže analýza je zložitá.
Pre vedu je dôležité najmä to, že takéto častice nesú informáciu z najextrémnejších miest vesmíru. NASA uvádza, že ide napríklad o supermasívne čierne diery v centrách galaxií, zrážky neutrónových hviezd a ďalšie silné kozmické urýchľovače. Neutrína pritom môžu prechádzať veľké vzdialenosti po priamych dráhach bez toho, aby boli pohltené, takže predstavujú jedinečný spôsob, ako nahliadnuť do vzdialeného a veľmi energetického vesmíru.
Čo PUEO vlastne hľadal
PUEO nepozoroval vesmír priamo očami, ale počúval rádiové signály, ktoré vznikajú pri interakciách vysokoenergetických častíc s antarktickým ľadom alebo atmosférou. V prípade neutrín mal sledovať signály vznikajúce v ľadovom štíte, ktorý slúžil ako obrovský detekčný objem. Pri kozmických lúčoch mohol zachytiť aj rádiové stopy z tzv. vzdušných spŕch v zemskej atmosfére, a to buď priamo, alebo po odraze od ľadu.
Snímka zobrazuje: New Instrument Used Antarctic Ice Sheet to Probe Extreme Universe.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
Takýto princíp je v astročasticovej fyzike známy už dlhšie: čím väčší objem má detektor pod kontrolou, tým väčšia je šanca zachytiť mimoriadne zriedkavý signál. V tomto prípade NASA využila obrovský prírodný terč, akým je antarktický ľad, a k nemu pripojila citlivý rádiový systém v balóne vo veľkej výške.
Prečo práve Antarktída
Antarktída je pre podobné experimenty mimoriadne vhodná, pretože ponúka rozsiahlu, studenú a relatívne tichú výskumnú oblasť s minimom rušivého rádiového šumu. Z balónu letiacého vo výške približne 120 000 stôp môže prístroj monitorovať veľmi veľký objem ľadu a zároveň zostať nad väčšinou atmosférických a pozemských zdrojov rušenia.
Snímka zobrazuje: A white balloon with a long tether hovering above the icy ground.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
Všeobecne platí, že pri hľadaní extrémne slabých signálov je kľúčová kombinácia veľkého pozorovacieho objemu a veľmi citlivej elektroniky. Práve tento prístup umožňuje skúmať javy, ktoré by sa v menšom alebo hlučnejšom prostredí stratili v šume.
Ako PUEO zvýšil citlivosť
Podľa NASA bola vyššia citlivosť PUEO výsledkom technických vylepšení a starostlivej optimalizácie dizajnu, aby sa celý systém zmestil do obmedzeného štartovacieho objemu balónovej platformy. Kľúčovou novinkou bol interferometrický phased array trigger, ktorý v reálnom čase koherentne sčítaval signály z viacerých antén. Vďaka tomu mohol prístroj zachytiť slabšie signály než predchádzajúce experimenty.
Snímka zobrazuje: Two rows of people in front of a tall structure consisting of rows of white components placed in a circle, topped by metallic containers and an.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
Misia zároveň zdvojnásobila zbernú plochu antén pre frekvencie nad 300 MHz oproti ANITA a pritom upravila antény tak, aby boli menšie. To pomohlo udržať celý náklad v povolenom štartovacom objeme. PUEO tiež obsahoval nový nízkofrekvenčný prístroj, ktorý sa rozvinul až vo výške letu a pracoval s anténami citlivými až do 50 MHz. Tým sa rozšírila schopnosť sledovať aj vzdušné sprchy súvisiace s kozmickými lúčmi.
Prečo na tom záleží aj mimo jednej misie
PUEO nadväzuje na odkaz misie ANITA, ktorú NASA podporovala a ktorá mala štyri úspešné lety medzi rokmi 2006 a 2016. Podobne ako ANITA, aj PUEO používal sústavu rádiofrekvenčných antén, palubný systém zberu dát spúšťaný signálmi podobnými neutrínovým a navigačný i riadiaci systém. Ide teda o postupné zdokonaľovanie overeného prístupu, nie o úplne nový typ experimentu.
Snímka zobrazuje: A rectangular structure containing components attached with wires on top of a workbench.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
Význam týchto pozorovaní presahuje samotné hľadanie neutrín. Dáta môžu pomôcť odhaliť pôvod a zloženie najenergetickejších kozmických lúčov a zároveň testovať základnú fyziku pri energiách, ktoré ďaleko presahujú možnosti pozemských urýchľovačov častíc. V širšom pohľade ide o jednu z ciest, ako skúmať prírodu v režime, ktorý sa na Zemi nedá bezpečne a efektívne napodobniť.
Čo sa ešte len ukáže v dátach
NASA zatiaľ neoznámila vedecké výsledky z meraní PUEO; tím údaje iba analyzuje. Práve pri takýchto experimentoch býva spracovanie náročné, pretože treba oddeliť potenciálny signál od šumu a overiť, či ide naozaj o stopu po častici z vesmíru. V tomto prípade môže trvať analýza až rok.
Snímka zobrazuje: New Instrument Used Antarctic Ice Sheet to Probe Extreme Universe.
Zdroj: https://science.nasa.gov/science-research/science-enabling-technology/technology-highlights/new-instrument-used-antarctic-ice-sheet-to-probe-extreme-universe/
Zatiaľ je isté, že celý payload bol po pristátí v poriadku získaný späť a že technická časť misie splnila základný cieľ. Neisté zostáva, či sa v dátach objaví hľadaný extrémne energetický signál a čo presne o najextrémnejších zdrojoch vo vesmíre prezradí. Aj keby výsledok nebol okamžitý, skúsenosti s PUEO môžu mať širší význam: NASA uvádza, že viaceré technológie z tejto misie môžu byť využiteľné aj pri budúcich koncepciách, ktoré by používali mesačný regolit ako detektor pre ultravysoce energetické kozmické lúče.
Zdroj: NASA Breaking News


