WHO a prezident Brazílie vyzvali lídrov sveta, aby dokončili kľúčovú prílohu pandemickej dohody
Svetová zdravotnícka organizácia a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyzvali lídrov krajín G7, G20, BRICS aj ostatných štátov, aby urýchlene dokončili prílohu WHO Pandemic Agreement o prístupe k patogénom a zdieľaní prínosov. Práve táto časť má určiť, ako budú krajiny pri budúcich hrozbách rýchlo zdieľať nebezpečné patogény, ich genetické údaje a materiál tak, aby sa čo najskôr dali vyvíjať testy, liečba a vakcíny. Bez dokončenia tejto prílohy dohoda nemôže vstúpiť do platnosti.
Snímka zobrazuje: Open letter to leaders of G7, G20, BRICS and all nations on finalizing the WHO Pandemic Agreement’s Pathogen Access and Benefit Sharing annex.
Zdroj: https://www.who.int/news/item/15-06-2026-open-letter-to-leaders-of-g7-g20-brics-and-all-nations-on-finalizing-the-who-pandemic-agreement-s-pathogen-access-and-benefit-sharing-annex
Otvorený list, zverejnený z Ženevy a Brazílie, pripomína skúsenosť z pandémie COVID-19 aj vysokú cenu nepripravenosti. Podľa odhadov WHO a ďalších inštitúcií si posledná pandémia vyžiadala až 20 miliónov životov. Autori listu tvrdia, že svet už urobil prvý krok, keď štáty po najsmrteľnejšej pandémii za celé storočie prijali WHO Pandemic Agreement ako rámec pre prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémie. Kým však nebude hotová príloha Pathogen Access and Benefit-Sharing, tento sľub podľa nich zostáva nedokončený.
List sa sústreďuje na tri výzvy. Prvou je politická vôľa na najvyššej úrovni. Podľa autorov už nestačí len technické vyjednávanie, pretože zostávajúce sporné otázky si vyžadujú jasný signál od hláv štátov a vlád, že uzavretie prílohy je prioritou. Vyjednávači sa majú opäť stretnúť od 6. do 17. júla a WHO spolu s brazílskym prezidentom žiadajú, aby dostali mandát uzavrieť dohodu práve počas tohto kola.
Druhou témou je rovnosť medzi krajinami. Navrhovaný systém PABS stojí na princípe, že štáty, ktoré rýchlo poskytnú údaje o nebezpečných patogénoch alebo ich vzorky, musia mať istotu, že sa k ich obyvateľom dostanú aj výsledné vakcíny a liečba. List zdôrazňuje, že nejde o charitu, ale o praktickú podmienku fungovania celého systému. Ak krajiny nebudú veriť, že zo zdieľania budú mať reálny úžitok, ochota konať rýchlo môže slabnúť práve vo chvíli, keď rozhodujú dni.
Autori zároveň pripomínajú, že dnešné pravidlá prístupu k patogénom a delenia prínosov sa často riešia improvizovane, prípad od prípadu a často až počas krízy. Príloha PABS má tento stav nahradiť vopred známym rámcom. Podľa listu by tak vznikli stabilnejšie pravidlá pre laboratóriá, vlády aj partnerov v zdravotníctve, ktorí počas vypuknutia nákazy potrebujú konať rýchlo.
Treťou výzvou je naliehavosť. Autori listu upozorňujú, že ďalšia pandémia nebude čakať na pomalé diplomatické tempo. Pripomínajú odhad vedcov, podľa ktorého je v priebehu nasledujúceho desaťročia pravdepodobnosť ďalšej pandémie blízka jednej ku štyrom. Zároveň poukazujú na to, že mapu rizika mení klimatická zmena, zmeny vo využívaní krajiny aj vývoj poľnohospodárstva. K tomu sa pridáva pokrok v biotechnológiách, ktorý pri nerovnomernej úrovni biologickej bezpečnosti zvyšuje riziko náhodného aj úmyselného úniku.
List reaguje aj na obavu, že pandemická dohoda môže zasahovať do suverenity štátov. WHO a brazílsky prezident tvrdia, že to tak nie je. Odkazujú pritom na článok 22, odsek 2, podľa ktorého dohoda nedáva WHO právomoc riadiť alebo meniť zákony a politiky jednotlivých krajín ani im nariaďovať lockdowny, cestovné obmedzenia či povinné očkovanie. Takéto rozhodnutia podľa textu zostávajú v rukách štátov.
Autori svoju výzvu podkladajú aj ekonomickým argumentom. Medzinárodný menový fond podľa listu odhaduje, že posledná pandémia pripravila svetové hospodárstvo o viac než 13 biliónov dolárov vo forme strateného výkonu. V porovnaní s tým je investícia do systému, ktorý umožní zachytiť nové ohnisko nákazy skôr, podľa autorov malá. V čase zverejnenia listu navyše prebieha boj s epidémiou eboly v dvoch krajinách, bez schválenej vakcíny a bez lieku, čo má podľa textu ukazovať, že nejde o vzdialenú teoretickú debatu, ale o aktuálny problém.
V praktickej rovine teda list hovorí jedno: ak sa má pri budúcej hrozbe reagovať rýchlejšie než počas COVID-19, svet potrebuje vopred dohodnuté pravidlá pre to, kto a ako poskytne patogénne vzorky, genetické údaje a aké protihodnoty za to dostane. Bez takejto dôvery a právnej istoty môže byť medzinárodná reakcia pomalšia, neprehľadnejšia a menej spravodlivá.
Čo je príloha PABS
Príloha Pathogen Access and Benefit-Sharing je podľa zverejneného listu mechanizmus, ktorý má spojiť dve veci: rýchly prístup k patogénom s pandemickým potenciálom a spravodlivé delenie prínosov, ktoré zo zdieľania vzniknú. V praxi ide najmä o to, aby vedci a zdravotnícke inštitúcie vedeli včas pracovať s genetickými informáciami a materiálom potrebným na vývoj diagnostiky, liečby a vakcín. Zároveň má systém riešiť, ako sa výsledky tejto spolupráce dostanú aj k tým, ktorí na začiatku poskytli údaje alebo vzorky.
Všeobecne platí, že práve pri rýchlo sa šíriacich infekciách býva čas rozhodujúci. Ak sa prístup k údajom a materiálu oneskorí alebo ak medzi krajinami chýba dôvera, spomaľuje sa celý reťazec reakcie. List preto označuje PABS za posledný diel skladačky, bez ktorého širšia pandemická dohoda zostáva neúplná.
Prečo sa rokovania zasekli na najťažších bodoch
Podľa autorov listu sa členské štáty na poslednom zasadnutí, ktoré sa skončilo 1. mája, posunuli dopredu, no uznali, že potrebujú viac času. Sporné zostávajú najmä otázky, ako presne definovať a deliť prínosy zo zdieľaných patogénov, ako má byť systém spravovaný a ako v ňom zaručiť rovnosť na rovnakej úrovni pre všetky krajiny.
To nie sú technické detaily na okraji. Práve na takýchto bodoch závisí, či bude systém fungovať aj v okamihu krízy. Ak sú pravidlá nejasné, môže nastať spor o prístup, zodpovednosť alebo o to, kto bude mať k výsledným zdravotníckym nástrojom prednostný prístup. List pripomína, že ide o otázky, ktoré ostali nevyriešené aj v minulosti, a práve preto majú dnes takú váhu.
Prečo WHO zdôrazňuje rovnosť a predvídateľnosť
V liste zaznieva argument, že rovnosť nie je len morálny dodatok k dohode, ale podmienka jej reálneho fungovania. Krajiny, ktoré rýchlo upozornia na nový patogén, potrebujú dôverovať tomu, že neostanú bokom, keď sa začnú rozdeľovať vakcíny, lieky či ďalšie zdravotnícke nástroje. Bez tejto istoty by celý systém mohol narážať na nedôveru.
Autori zároveň hovoria o predvídateľnosti. Ako všeobecné pozadie možno dodať, že pri medzinárodných zdravotných krízach býva problémom aj právna a organizačná neistota. Ak sa podmienky dohadujú až počas vypuknutia nákazy, stráca sa čas. Vopred nastavené pravidlá preto nemajú stáť proti spravodlivosti, ale majú ju urobiť vykonateľnou aj v praxi.
Čo to znamená pre budúce pandémie
Jadro argumentu je jednoduché: skoré zdieľanie informácií a materiálu môže urýchliť vývoj nástrojov, ktoré rozhodujú o tom, ako rýchlo sa podarí ohnisko nákazy zachytiť. To môže mať priamy vplyv na rozsah šírenia aj na tlak na nemocnice a ekonomiku. List preto spája dokončenie prílohy s pripravenosťou na budúce pandémie, nie s abstraktnou reformou medzinárodnej politiky.
Ako širší kontext možno povedať, že pri nových infekčných hrozbách sa prvé dni a týždne často ukážu ako rozhodujúce. Ak štáty, laboratóriá a medzinárodné organizácie vedia, podľa akých pravidiel postupovať, koordinácia býva jednoduchšia. Samotný list však zároveň neprisudzuje prílohe zázračnú schopnosť zabrániť každej budúcej pandémii; tvrdí skôr to, že bez nej bude svet horšie pripravený, než by mohol byť.
Čo zostáva neisté a čo bude nasledovať
Napriek výzve WHO a Brazílie nie je isté, či sa rokovania od 6. do 17. júla naozaj skončia dohodou. Samotný list priznáva, že zostávajúce otázky sú ťažké a politicky citlivé. Práve preto autori žiadajú, aby lídri dali svojim vyjednávačom jasný mandát aj dostatočnú flexibilitu na uzavretie kompromisu.
Neisté zostáva najmä to, v akej podobe sa podarí zakotviť spravodlivé delenie prínosov a aký konkrétny model správy systému nakoniec členské štáty prijmú. Jasné však je, že bez finalizácie tejto prílohy WHO Pandemic Agreement nevstúpi do platnosti. Najbližšie rokovacie kolo tak bude rozhodovať nielen o texte jednej prílohy, ale aj o tom, či sa medzinárodná pandémická dohoda posunie z politického sľubu do záväzného rámca.
Zdroj: WHO News


