Častice, ktoré sa odierajú z pneumatík počas bežnej jazdy, sa dostávajú do potokov, riek a ústí riek, kde ich požierajú ryby a krevety. Nová práca ukazuje, že tieto drobné úlomky môžu meniť správanie vodných živočíchov a spomaľovať ich rast, hoci v skúmaných podmienkach nespôsobili výrazný úhyn. Dôležité je aj to, že silnejší vplyv mali v mnohých prípadoch častice, ktoré už prešli zvetrávaním v prostredí, teda stav bližší reálnym podmienkam mimo laboratória.
What Tires Leave Behind Can Become Toxic Fish Food.
Keď sa pneumatiky počas jazdy opotrebúvajú, z ich povrchu sa uvoľňujú mikroskopické kúsky gumy. Dážd ich potom splachuje z ciest do kanalizácie a vodných tokov. Hoci si ľudia pri mikroplastoch často predstavia skôr obaly alebo mikroguličky, práve opotrebovanie pneumatík patrí podľa niektorých štúdií k hlavným zdrojom plastového znečistenia v mori aj na súši. V niektorých prípadoch môže tvoriť takmer polovicu mikroplastov v suchozemských a vodných systémoch.
Pneumatiky pritom nie sú len guma. Obsahujú zmes prírodného a syntetického kaučuku, ale aj ďalšie chemikálie, prísady a kovy. Keď sa ich drobné úlomky dostanú do prostredia, môžu sa stať súčasťou potravy rýb a ďalších vodných organizmov. Mnohé doterajšie výskumy sa však sústredili skôr na nové, nepoužité pneumatiky alebo na ich jednotlivé chemické zložky. Aktuálna štúdia sa preto snažila priblížiť skutočným podmienkam.
Výskumníci vystavili dva estuárové druhy zmesi zvetraných aj „čistých“ častíc z pneumatík. Skúmali inland silverside fish (Menidia beryllina) a mysid shrimp (Americamysis bahia) v raných štádiách života. Okrem samotných častíc sledovali aj látky, ktoré sa z nich uvoľňujú do vody, teda výluh. Cieľom bolo zistiť, ako tento typ znečistenia ovplyvňuje prijímanie potravy, rast a správanie živočíchov v podmienkach, ktoré viac pripomínajú reálne znečistenie.
Autori použili štandardnú zmes typov pneumatík, aká sa môže vyskytovať na cestách v USA: 14 % z ľahkých nákladných vozidiel, 41 % z osobných áut a 45 % z nákladných vozidiel a autobusov. Častice následne nechali zvetrávať vo vode s organickou hmotou a ďalej ich mechanicky spracovali. Tak získali mikročastice s priemerom 1 až 20 mikrometrov aj ešte menšie nanočastice pod 1 mikrometer. Osobitne pripravili aj výluh predstavujúci chemické látky uvoľnené z týchto častíc.
Výsledok bol v jednej veci jasný: oba druhy prijímali viac zvetraných častíc než nezvetraných. Ani ryby, ani krevety síce nevykazovali výrazne vyššiu úmrtnosť, no zvetrané častice znižovali rast oboch druhov. Pri krevetách sa účinok prejavil už pri nižších množstvách. Zároveň ich prijali celkovo viac, pravdepodobne aj preto, že sa živia pri dne.
Znečistenie z pneumatík zasiahlo aj správanie skúmaných živočíchov, no nie u oboch druhov rovnako. Ryby boli viac ovplyvnené nezvetranými časticami, zatiaľ čo krevety reagovali silnejšie na zvetrané. Niektoré expozície viedli k hyperaktivite a slabšej stresovej reakcii, iné naopak k nižšej aktivite. Takéto zmeny môžu vo voľnej prírode zvýšiť riziko predácie alebo narušiť kŕmenie a rozmnožovanie. V dôsledku sa účinok nemusí zastaviť pri jednotlivých druhoch, ale môže sa šíriť potravovou sieťou.
To je praktický rozmer celej témy. Mysid shrimp sú významnou potravou pre iné živočíchy a predstavujú cestu, ktorou sa dôsledky znečistenia môžu prenášať na väčšie druhy vrátane tých, ktoré ľudia lovia ako potravu. Štúdia tak neprináša len ďalší údaj o mikroplastoch, ale upozorňuje na konkrétny mechanizmus, ako môže doprava meniť fungovanie pobrežných a estuárových ekosystémov.
Prečo sú častice z pneumatík prehliadaným problémom
Verejná debata o mikroplastoch sa často sústreďuje na obaly, textílie alebo kozmetické mikročastice.
Snímka zobrazuje: What Tires Leave Behind Can Become Toxic Fish Food.
Častice z pneumatík sú menej nápadné, pretože vznikajú priebežne počas každodennej dopravy a voľným okom ich nevidno. Aj preto mohli byť podľa zdroja dlhší čas podhodnotené. Len relatívne nedávno ich viaceré environmentálne štúdie začali výslovne zaraďovať medzi nano- a mikroplasty.
Problém nespočíva iba v samotnej veľkosti týchto častíc. Dôležité je aj to, že sa ľahko presúvajú prostredím. Časť sa šíri vzduchom pri samotnom vzniku, ďalšiu časť odnáša voda. To vysvetľuje, prečo sa objavujú nielen pri cestách, ale aj vo vodných tokoch a ústiach riek, kde sa potom stretávajú s citlivými ranými štádiami vodných organizmov.
Ako sa z ciest dostanú do vody a potravy živočíchov
Mechanizmus je v zásade jednoduchý.
Snímka zobrazuje: Britta Baechler, director of ocean plastics research at the Ocean Conservancy, collects tire particles from a road in Portland, Ore. Credit: Britta.
Pneumatika sa trie o vozovku, uvoľnia sa drobné úlomky a dážď ich spláchne do dažďovej kanalizácie, odkiaľ môžu pokračovať do sladkých vôd a ďalej do pobrežných oblastí. Zdroj zároveň pripomína, že najmenšie častice sa môžu šíriť aj vzduchom, takže kontaminácia sa nekončí na okraji cesty.
Keď sa tieto častice dostanú do vody, môžu ich prijať drobné organizmy pri bežnom filtrovaní alebo zbere potravy. Pri druhoch, ktoré sa živia pri dne, môže byť kontakt ešte častejší. Práve preto sú podobné organizmy dôležité pre výskum: predstavujú vstupný bod, cez ktorý sa znečistenie môže dostať ďalej v potravovom reťazci.
Čo robí z pneumatík chemicky rizikový materiál
Pneumatiky sú zložitý materiálový mix.
Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.
Popri prírodnom a syntetickom kaučuku obsahujú aj množstvo prísad, chemických látok a kovov. Zdroj výslovne uvádza, že takýchto potenciálne toxických zložiek sú tisíce. To znamená, že riziko nepredstavuje len samotná fyzická prítomnosť mikročastíc, ale aj látky, ktoré sa z nich môžu uvoľňovať do vody.
Ako príklad sa spomína 6PPD, prísada používaná na ochranu gumy pred praskaním. Už malé koncentrácie môžu byť veľmi toxické pre lososy. Hoci táto konkrétna štúdia nesledovala iba jednu látku, upozorňuje na širší problém: pri hodnotení znečistenia z pneumatík treba počítať súčasne s časticami aj s ich chemickým „odtlačkom“ vo vode.
Prečo výskumníci testovali zvetrané aj nezvetrané častice
Jedným z hlavných prínosov tejto práce je pokus priblížiť laboratórny experiment podmienkam, ktoré sú bližšie skutočnému svetu. V prírode sa totiž organizmy nestretávajú iba s čerstvo uvoľneným materiálom. Častice sa menia pôsobením vody, organickej hmoty a ďalších vplyvov. Práve zvetrávanie môže zmeniť ich vlastnosti aj to, ako na ne organizmy reagujú.
Výsledky naznačili, že na raste a prijímaní potravy sa zvetrávanie prejavilo výrazne. Zároveň sa však ukázalo, že reakcia nebola pri všetkých sledovaných ukazovateľoch rovnaká u oboch druhov. To je dôležité upozornenie pre interpretáciu podobných pokusov: nestačí povedať, že „častice z pneumatík škodia“ všeobecne rovnako. Zraniteľnosť sa môže líšiť podľa druhu aj podľa typu účinku.
Čo sa dá robiť a čo ešte zostáva nejasné
Zdroj spomína viacero ciest, ako znížiť množstvo týchto častíc v prostredí. Jednou možnosťou je zmena chemického zloženia pneumatík tak, aby pri používaní uvoľňovali menej škodlivých mikročastíc. Ďalší smer predstavujú zachytávacie systémy v odtoku dažďovej vody, ktoré majú častice zastaviť skôr, než sa dostanú do morského prostredia. Skúšajú sa aj zariadenia priamo na vozidlách, ktoré by zachytávali prach z pneumatík ešte predtým, ako dopadne na cestu.
Otvorených otázok je však stále dosť. Štúdia ukazuje účinky na dva konkrétne estuárové druhy v raných životných štádiách, no reakcie iných organizmov sa môžu líšiť. Rovnako platí, že ekologické následky v prírode bývajú zložitejšie než v laboratórnom pokuse. Práve preto autori a komentujúci odborníci zdôrazňujú význam realistickejších experimentov: bez nich sa ťažko odhaduje skutočné riziko a ešte ťažšie sa navrhujú účinné opatrenia.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
