SAPIENS uzatvára desaťročie: antropológia sa lúči výberom textov o návratoch, rodičovstve aj hraniciach


Keď sa v roku 2025 uzatváralo posledné číslo časopisu SAPIENS, jeho redakcia namiesto rozlúčkového bilancovania zvolila niečo, čorobila celé roky: vrátila sa k textom. Desať výrazných príspevkov, ktoré tím vybral, nie je prehliadkou najčítanejších článkov. Je to skôr prierez témami, ktoré antropológiu spájajú s každodenným životom – repatriácia, materstvo, vojnové koristi na univerzitných pôdach, sezónnosť spoločností alebo zvuky na hranici Kašmíru.

Podľa úvodníka editora Chipa Colwella magazín počas svojej poslednej sezóny publikovania oslovil viac ako tri milióny čitateľov. Za číslami však stojí redakčný tím – Bridget Alex, Amanda Lichtenstein, Ben Schacht, Emily Sekine, Christine Weeber a samotný Colwell – ktorý sa rozhodol ponúknuť desať textov zachytávajúcich „ducha toho, čo sa magazín vždy usiloval robiť: osvetľovať, čo znamená byť človekom“. Samotný výber je teda redakčným gestom, nie vedeckou správou o novom objave.

Medzi vybranými textami figuruje esej Jenny L. Davis o repatriácii do Vanuatu, ktorá sa pripravovala celé storočie, texty o materstve a rodičovstve od Moniky J. Casper a Gül Deniz Salalı, úvaha archeologičky Petry M. Creamer o vojnových koristiach z Iraku na univerzitných pracoviskách, pohľad evolučnej antropologičky Cecilie Padilla-Iglesias na sezónne vzorce u lovecko-zberačských komunít, text o lastovičkách na kórejskej demilitarizovanej zóne, osobná esej o matkinom prízvuku, zamyslenie paleoantropologičky Jessicy Thompson o vzťahoch výskumníkov s komunitami v miestach ľudského vývoja, vizuálna sonda o opustenom býkovi v Nepále a básnické počúvanie hranice v Kašmíre.

Antropológia ako most medzi vedeckým textom a životom

SAPIENS nebol odborný časopis v klasickom zmysle.

Jeho priestor stál na prieniku akademickej práce a eseje, poézie či reportáže. Práve preto sa vo výbere ocitli texty, ktoré by sa v úzko špecializovanom žurnále ťažko hľadali. Antropológia totiž skúma človeka v jeho konkrétnosti – nielen to, čo si spoločnosti myslia, ale aj to, ako sa ich každodenné praktiky prejavujú v konkrétnych situáciách.

Z hľadiska histórie odboru je tento formát dôležitý. Antropológia si po celé 20. storočie niesla bremeno koloniálnej minulosti; mnohé výskumy vznikali na miestach, kde miestni obyvatelia nemali takmer žiadny hlas. Texty ako spomínaná repatriácia do Vanuatu preto nie sú len cestopisom. Ukazujú snahu o nápravu vzťahov, o návrat predmetov aj dôstojnosti. To je historický kontext, ktorý sa v samotnom výbere nespomína priamo, no je súčasťou širšieho rámca odboru.

Podobne dôležité je aj to, že SAPIENS ukončil publikačnú činnosť v čase, keď sa mnohé vedecké médiá ocitajú pod tlakom – tak ekonomickým, ako aj politickým. Antropológia pritom zostáva jedným z mála odborov, ktorý systematicky skúma, ako sa politické rozhodnutia prejavujú v rodinách, v prístupe k pôde, v odchode z domova alebo v spôsobe, akým sa rodičia starajú o deti.

Ako sa rodí antropologický text a prečo nie je len o cudzích krajinách

Antropologický výskum sa tradične opiera o dlhodobý pobyt v teréne.

Výskumník sa zúčastňuje každodenného života, pozoruje, rozpráva sa, zapisuje si postrehy. Výsledkom nie je len súbor dát, ale aj vzťah. Práve preto môže antropológ písať o matkinom prízvuku, o vlastnej maternici, o opustenom býkovi v Káthmandu alebo o smiechu na hraniciach, a pritom zostať pri vedeckej práci.

Tento prístup nie je nový. Už zakladatelia odboru ako Bronisław Malinowski zdôrazňovali, že pochopenie inej kultúry si vyžaduje žiť s jej ľuďmi. Neskoršie generácie však pridali otázku moci: Kto má právo rozprávať príbeh? Komu patria predmety a poznatky? A čo sa stane, keď výskumník odíde?

Texty vybrané v roku 2025 na tieto otázky odpovedajú rôzne. Niekde je odpoveďou návrat, inde úprimný opis vlastného rozpoloženia, inde zase úvaha o tom, čo znamená učiť sa z predmetov, ktoré boli získané násilím. Práve táto rôznosť je dôkazom, že antropológia nie je jednoliaty odbor, ale skôr debata o tom, akým spôsobom sa dá poznanie získať a ako sa má používať.

Praktický dosah: čo si z výberu odnesie čitateľ

Pre bežného čitateľa môže byť zoznam desiatich textov jednoduchým odporúčaním na čítanie.

Pre študenta antropológie alebo spoločenských vied je to však aj učebnica metódy. Ukazuje, že výskum sa začína v teréne, pokračuje v archívoch a neraz končí v rodine alebo v miestnej komunite. Každý z textov pracuje s iným typom zdroja: s osobnou skúsenosťou, s rozhovormi, s vizuálnym materiálom, s historickými dokumentmi.

V širšom meradle môže mať takéto publikovanie vplyv na to, ako sa hovorí o vede. Ak sa odborné poznatky dostanú do esejistickej a prístupnej formy, môžu vstúpiť do verejnej debaty o repatriácii, o právach žien, o ochrane kultúrneho dedičstva alebo o klimatických zmenách. Antropológia tu vystupuje ako spoločenská veda, ktorá pomenúva dôsledky politických a ekonomických rozhodnutí na konkrétnych ľudí.

Pre slovenského čitateľa je prínos výberu v tom, že pripomína univerzálnosť otázok, ktoré si odbor kladie. Aj u nás sa diskutuje o tom, komu patria archeologické nálezy, ako sa má hovoriť o vlastnej histórii alebo ako sa mení rodina v čase. Antropologický pohľad na tieto témy nie je moralizovaním. Je snahou vidieť ich v kontexte, s dôrazom na to, ako ich prežívajú samotní ľudia.

Význam pre vedu a spoločnosť

Ukončenie vydávania SAPIENS neznamená koniec antropologického písania. Znamená skôr presun ťažiska inam – do kníh, univerzitných časopisov, podcastov či blogov. Desať textov, ktoré redakcia vybrala, však zostáva ako vizitka toho, čo sa dá dosiahnuť, keď sa vedecká práca spojí s literárnou formou. Nie je to oslava objavov v zmysle laboratórnych výsledkov, ale oslava spôsobu myslenia, ktorý si všíma drobnosti a hľadá v nich súvislosti.

Práve preto má tento výber význam aj pre spoločnosť. Pripomína, že za každým číslom, za každou migračnou trasou alebo za každou hranicou stoja ľudské príbehy. Antropológia ich nezbiera ako kuriozity. Pokúša sa im porozumieť a ukázať, že to, čo sa na prvý pohľad javí ako vzdialené, často súvisí s tým, čo prežívame doma.


Zdroj: SAPIENS Anthropology

Pôvodný článok: https://www.sapiens.org/culture/best-of-sapiens-2025


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *