Rozdiel v pozornosti medzi chlapcami a dievčatkami je viditeľný už po narodení, zistila štúdia z Cambridge
V roku 2000 výskumníci z University of Cambridge zverejnili štúdiu, podľa ktorej novorodené dievčatká v priemere dlhšie hľadeli na tváre a novorodenci chlapci na predmety. Zistenie vtedy vyvolalo výzvy na nezávislé overenie. Trvalo však štvrťstoročie, kým sa ho niekto odvážil zopakovať. Dôvodom je, že výskum novorodencov je mimoriadne náročný – vyžaduje nemocničné prostredie, súhlas rodičov a techniku, ktorá zvládne sledovať pohľad dieťaťa v prvých hodinách života. Až teraz tím z Autism Research Centre pri University of Cambridge priniesol výsledky, ktoré pôvodné zistenie potvrdzujú a zároveň ho spresňujú.
Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/sex-differences-in-attention-are-present-at-birth-study-finds
Nová štúdia, publikovaná v časopise Biology of Sex Differences, testovala 130 novorodencov len niekoľko hodín po pôrode. Dočítame sa v nej, že hoci všetky deti celkovo uprednostňovali sociálny podnet, medzi pohlaviami sa objavil priemerný rozdiel. Dievčatká trávili väčšiu časť času pohľadom na sociálny podnet, kým chlapci sa častejšie pozerali na nesociálny objekt. Keďže ide o hodiny po narodení, teda pred výraznejším vplyvom prostredia a kultúrnych očakávaní, vedci usudzujú, že na týchto priemerných rozdieloch sa pravdepodobne podieľajú faktory pôsobiace už pred pôrodom – napríklad hladiny hormónov a genetické vplyvy.
„Naše nedávne výskumy ukázali, že priemerné rozdiely medzi pohlaviami existujú aj v štruktúre mozgu pri narodení a objavujú sa už pred pôrodom,“ uviedla Yumnah Khan, doktorandka v Autism Research Centre a hlavná autorka štúdie. „Táto nová štúdia hovorí, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú len v mozgu, ale aj v pozornosti a správaní.“
Profesor Sir Simon Baron-Cohen, ktorý štúdiu viedol, dodal: „Štúdia sa zaoberá odvekú otázku, či príroda zohráva vôbec nejakú úlohu pri formovaní rozdielov medzi pohlaviami v ľudskej mysli a mozgu. To, že tieto rozdiely pozorujeme v priebehu hodín po narodení, pred rozsiahlymi skúsenosťami, naznačuje, že určitú úlohu zohrávajú faktory pred pôrodom – pohlavné hormóny a/alebo gény – a že tieto faktory neskôr interagujú so skúsenosťami po narodení. Inými slovami, je to príroda a výchova, nie príroda alebo výchova.“
Ako presne výskum prebiehal? Dojčatám premietali vedľa seba dve videá. Na jednom bol sociálny podnet – ľudská tvár s prirodzeným pohybom. Na druhom nesociálny objekt – kovové gule na Newtonovom kolese, ktoré sa hýbu vplyvom gravitácie a mechanických vlastností. Odborníci, ktorí neskôr analyzovali záznamy očných pohybov, nevedeli, aké pohlavie dieťa má, ani na ktorý podnet sa práve pozerá. Toto zaslepenie malo zabrániť tomu, aby ich očakávania ovplyvnili výsledky. Štúdia zároveň použila kontrolovanejšie podmienky a spoľahlivejšiu metódu sledovania pohľadu než pôvodná práca z roku 2000.
Nové zistenie však neznamená, že sa všetky dievčatá alebo všetci chlapci správajú rovnako. „Rozdiely, ktoré vidíme, neplatia pre všetkých chlapcov ani pre všetky dievčatá. Vidíme ich len vtedy, keď porovnávame skupiny chlapcov a dievčat v priemere. Existuje veľa variácií v rámci každého pohlavia a ich vzájomné prekrývanie,“ upozornila profesorka Carrie Allison, zástupkyňa riaditeľa Autism Research Centre. „Náš budúci výskum musí túto variabilitu lepšie pochopiť.“
Ako sa skúma pozornosť u novorodencov
Pozornosť novorodenca sa nedá merať rozhovorom ani testom na papieri.
Sex differences in attention are present at birth, study finds.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/autumn-flowers-bunch-of-flowers-1721896/
Výskumníci preto využívajú to, čo dieťa robí prirodzene – pozeranie. Dojčaťu sa premietajú dva podnety súčasne a kamera alebo špeciálny systém sleduje, kam smeruje jeho pohľad a ako dlho sa na jeden podnet pozerá v porovnaní s druhým. Z podielu času stráveného na sociálnom a nesociálnom podnete sa potom počítajú priemery pre skupinu. Keďže ide o veľmi malé deti, každé meranie si vyžaduje trpezlivosť a pokojné prostredie. Práve preto je takýto výskum zriedkavý a prečo trvalo roky, kým sa pôvodná štúdia dočkala replikácie.
Prečo je zaslepenie hodnotiteľov kľúčové
Aj keď sa pozornosť meria technicky, do hry vstupuje ľudský faktor.
Sex differences in attention are present at birth, study finds.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/gift-parcel-surprise-ribbon-548290/
Ak by výskumník vedel, či sa pozerá na chlapca alebo dievča, mohol by – aj nevedome – hodnotiť záznamy mierne zaujato. Preto tím zaradil krok, pri ktorom tí, čo rozborovali videá, nevedeli pohlavie dieťaťa ani to, na ktorý podnet sa práve pozerá. Tento typ kontroly je v behaviorálnych štúdiách dôležitý, pretože znižuje riziko, že výsledok vznikne skôr z očakávania výskumníka než zo skutočného správania dieťaťa. Rovnaký princíp sa používa v medicínskych testoch, kde hodnotiteľ nevie, kto dostal liečbu a kto placebo, aby sa predišlo skresleniu.
Príroda a výchova ako jeden celok
Verejná debata často stavia biológiu a prostredie proti sebe, akoby jedna možnosť vylučovala druhú.
Sex differences in attention are present at birth, study finds.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/couple-love-train-connection-7774025/
Štúdia z Cambridge tento rámec opúšťa. Ak sa priemerné rozdiely medzi pohlaviami objavujú už v prvých hodinách života, naznačuje to, že niečo z toho, čo neskôr ovplyvňuje sociálne správanie a vývin, môže mať korene ešte pred pôrodom. To však neznamená, že prostredie prestáva pôsobiť. Práve naopak – autori hovoria o interakcii. Predpokladajú, že prenatálne faktory, ako sú hormóny alebo gény, sa postupne spájajú so skúsenosťami po narodení a spoločne formujú to, ako sa dieťa učí a správa. Tento pohľad je v súčasnej biológii vývinu bežný: dedičnosť a prostredie sa navzájom ovplyvňujú od najskorších fáz života.
Čo to znamená pre pochopenie neurodiverzity
Výskumný tím sa zaujíma o to, či tieto rané rozdiely súvisia s neskoršími rozdielmi v myslení, mozgu a správaní detí. Ak áno, mohlo by to pomôcť lepšie pochopiť aj neurodiverzitu a stavy, ako je autizmus, ktorý sa diagnostikuje približne dvakrát častejšie u chlapcov než u dievčat. Treba však zdôrazniť, že samotná prítomnosť rozdielov v pozornosti ešte nehovorí o neskoršej diagnóze. Autori preto plánujú dlhodobú štúdiu, ktorá bude tie isté deti sledovať aj v ďalších rokoch. Až takýto typ výskumu môže ukázať, či rané rozdiely nejako súvisia s neskorším vývinom, alebo či sa postupne strácajú.
Limity štúdie a čo ešte nevieme
Hoci ide o dôležitú replikáciu, samotní autori upozorňujú na obmedzenia. Výskum skúmal 130 novorodencov z jednej nemocnice – The Rosie Hospital v Cambridge. Nejde teda o vzorku, ktorá by automaticky reprezentovala všetky deti na svete. Rozdiely sa navyše prejavili len ako priemery skupín; v rámci oboch pohlaví existuje veľká variabilita a skupiny sa navzájom prekrývajú. Štúdia tiež zachytáva len jeden konkrétny typ pozornosti v prvých hodinách života. Nevieme z nej vyčítať, ako sa tieto deti budú vyvíjať neskôr, ani či pozorované rozdiely pretrvajú. Práve preto tím spustil nadväzujúci longitudinalný výskum, ktorý je financovaný z K. Lisa Yang Centre for Autism Research na Cambridge. Ten by mal ukázať, či rané rozdiely majú nejaký vzťah k neskoršiemu správaniu, alebo či ide o prechodný jav. Pôvodná štúdia z roku 2000 inšpirovala novú generáciu výskumníkov; tá súčasná dáva ďalšej generácii presnejšie metódy a otvorené otázky. Práve takto sa vedecké poznanie posúva – opakovaním, spresňovaním a ochotou priznať, čo ešte nevieme.
Zdroj: University of Cambridge Research News
Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/sex-differences-in-attention-are-present-at-birth-study-finds


