Ťažba a bagrovanie na dne mora môžu narúšať zásoby uhlíka, ukazuje štúdia zo severozápadnej Európy
Nie sú to len vlečné siete na morskom dne, ktoré môžu premiešať usadeniny a uvoľniť uhlík späť do obehu. Nová štúdia zameraná na severozápadný európsky šelf naznačuje, že významnú, hoci doteraz málo kvantifikovanú stopu môžu zanechávať aj prístavné bagrovanie a ťažba morských sedimentov pre kamenivo.
Snímka zobrazuje: iceberg, antarctica, ice, water, glacier, iceland, nature, ocean, winter, cold, landscape, snow, sea, arctic, frozen, climate.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-antarctica-ice-water-9729315/
Autori v časopise PloS one upozorňujú, že rozsah narušenia sedimentárneho organického uhlíka ľudskou činnosťou je stále slabo preskúmaný. Práve morské dno pritom predstavuje najväčší dlhodobý zásobník organického uhlíka na planéte. Keď sa sedimenty rozvíria alebo odstránia, uložený uhlík sa môže znovu mineralizovať, teda vrátiť do kolobehu, a tým sa znižuje schopnosť oceánu viazať atmosférický CO2.
Štúdia preto spojila archívne dokumenty, záznamy priemyslu a publikované údaje o typoch morského dna, aby odhadla historické narušenie sedimentárneho organického uhlíka na Northwest European Shelf (NWES) pri dvoch činnostiach: prístavnom bagrovaní a ťažbe morských agregátov. Na odhady použila Monte Carlo simulácie, ktoré poskytujú pravdepodobnostné rozpätia výsledkov, vrátane dolnej a hornej hranice.
Podľa simulácií za roky 1995 až 2021 prístavné bagrovanie na celom šelfe narúšalo približne 2,2 ± 0,9 Mt organického uhlíka ročne. V prípade ťažby morského kameniva simulácie za roky 1955 až 2022 naznačili narušenie približne 0,4 ± 0,3 Mt organického uhlíka ročne.
Na úrovni Spojeného kráľovstva autori porovnali tieto aktivity s predtým publikovanými odhadmi vplyvu rybolovu s vlečnými sieťami a dospeli k záveru, že narušenie uhlíka pri bagrovaní a ťažbe agregátov je približne o tri rády nižšie. Zároveň však upozorňujú, že ide o priestorovo sústredené zdroje antropogénneho narušenia uhlíka, ktoré sa doteraz na úrovni celého Northwest European Shelf systematicky nevyčísľovali.
Práve v tom spočíva hlavný význam práce: nejde o tvrdenie, že bagrovanie alebo ťažba kameniva sú väčším problémom než iné zásahy do morského dna, ale o ukázanie, že aj tieto činnosti môžu mať merateľný vplyv na uhlíkové zásoby v sedimentoch. Pre manažment mora a ochranu pobrežných oblastí je dôležité vedieť, kde sa uhlík nachádza, ako sa môže uvoľňovať a ktoré zásahy sú najcitlivejšie.
Prečo je uhlík na morskom dne dôležitý
Organický uhlík sa nehromadí len v lesoch či pôdach na pevnine. Časť sa ukladá aj do morských sedimentov, kde môže pretrvať veľmi dlho, ak zostane zakonzervovaná v relatívne stabilnom prostredí. Keď sa dno mechanicky naruší, sediment sa môže premiešať do vrstiev s prístupom kyslíka a mikroorganizmy potom môžu organickú hmotu rozkladať rýchlejšie.
Snímka zobrazuje: earth, cracks, drought, desert, texture, monochrome, black and white, arid, dry ground, arid ground, nature.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/earth-cracks-drought-desert-8012935/
Všeobecne platí, že čím väčšie a opakovanejšie je narušenie dna, tým väčšia je šanca, že sa časť uloženého uhlíka uvoľní späť do kolobehu. To je dôvod, prečo sa pri hodnotení činností na morskom dne dnes sleduje nielen ekologický dopad na biotopy, ale aj ich možný vplyv na uhlíkové toky.
Ako vedci odhadovali narušenie
Základom štúdie nebol jeden priame meraný údaj, ale kombinácia viacerých zdrojov: archívne dokumenty, priemyselné záznamy a publikované údaje o substráte morského dna. Takýto prístup je pri historických odhadoch bežný, pretože úplné priame merania z minulosti zvyčajne neexistujú.
Snímka zobrazuje: iceberg, melts, climate, ocean, nature, cold, sea, climate change, change, iceland, earth day, climate, climate change, climate change, climate.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/iceberg-melts-climate-ocean-nature-6779681/
Monte Carlo simulácie potom umožnili pracovať s neistotou. Namiesto jedného presného čísla model vytvára veľa možných scenárov a z nich odvádza pravdepodobný rozsah výsledku. V tejto štúdii boli uvádzané aj 5. a 95. percentil, teda dolná a horná hranica odhadu.
Prečo autori porovnávajú rôzne typy zásahov
Porovnanie bagrovania, ťažby agregátov a vlečných sietí je dôležité preto, že všetky tieto aktivity môžu poškodzovať sedimenty, no robia to iným spôsobom a v inom rozsahu. Rybolov s vlečnými sieťami bol doteraz v súvislosti s uhlíkom na morskom dne skúmaný častejšie. Menej pozornosti sa venovalo priemyselným aktivitám, ktoré priamo odstraňujú alebo presúvajú morské usadeniny.
Snímka zobrazuje: glacier, nature, morteratsch glacier, mountains, summit, alps, mountain landscape, bernina, graubünden, switzerland, pxclimate protection,.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/glacier-morteratsch-glacier-7125359/
Podľa autorov sú práve tieto menej sledované zásahy „významné, ale priestorovo koncentrované“. To znamená, že nemusia pokrývať tak rozsiahle územia ako iné činnosti, no na miestach, kde prebiehajú, môžu byť účinky intenzívne.
Čo to znamená pre správu morí a pobrežia
V praxi môžu podobné zistenia pomôcť pri plánovaní bagrovania prístavov, pri povoľovaní ťažby morského kameniva aj pri ochrane oblastí, kde sa nachádzajú významné zásoby organického uhlíka. Všeobecný princíp je jednoduchý: ak sa vie, kde sú citlivé sedimenty, dá sa lepšie zvážiť, kde a ako zasahovať.
Snímka zobrazuje: heat, dryness, cracks, earth, drought, floor, environment, texture, surface.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/heat-dryness-cracks-earth-drought-9534673/
Takéto údaje sú užitočné aj pre diskusiu o tzv. „modrom uhlíku“, teda uhlíku viazanom v morských a pobrežných ekosystémoch. Táto práca sama osebe nevyslovuje politické odporúčania, ale poskytuje podklad, na ktorom sa môžu zakladať ďalšie rozhodnutia.
Čo zostáva neisté
Autori zdôrazňujú, že ide o odhady založené na kombinácii historických záznamov a modelovania. To znamená, že presnosť výsledkov je viazaná na kvalitu vstupných dát, ktoré môžu byť neúplné alebo nerovnomerné v čase aj priestore.
Snímka zobrazuje: polar bear, nature, arctic, wildlife, snow, winter, animal, conservation, earthdaycontest.
Zdroj: https://pixabay.com/photos/polar-bear-arctic-wildlife-snow-8703907/
Neznamená to, že zistenia sú slabé. Skôr ukazujú, že aj pri dobrej analytickej práci zostáva pri historickom výskume morského dna priestor na neistotu. Práve preto je cenné, že štúdia aspoň približne kvantifikuje činnosti, ktoré boli doteraz v uhlíkových bilanciách mora opomínané. Ďalší výskum môže tento obraz spresniť pre iné regióny aj pre konkrétne typy sedimentov.
Zdroj: PubMed Research
Pôvodný článok: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42201856/


