Prečo má Čína tak veľa článkov s viacerými korešpondenčnými autormi
Výskumníci z Číny uvádzali v rokoch 2016 až 2020 pri vedeckých článkoch viacerých korešpondenčných autorov výrazne častejšie než akademici v iných krajinách. Analýza takmer 1,75 milióna prác indexovaných v databáze Web of Science ukázala, že v roku 2020 malo viac než jedného korešpondenčného autora približne 30 % článkov s autormi z Číny, čo bolo takmer trojnásobok svetového priemeru. Autori štúdie zároveň naznačujú, že za tým pravdepodobne stál aj starší systém hodnotenia výskumu v Číne, ktorý týmto autorským pozíciám pripisoval veľkú váhu.
What’s behind China’s historically high counts of corresponding authors?
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01623-4
Štúdia vyšla v časopise Scientometrics a sledovala, ako často sa vo svete objavujú práce s viacerými korešpondenčnými autormi. V Číne tento podiel vzrástol z 21,6 % v roku 2016 na približne 30 % v roku 2020. Svetový priemer sa za rovnaké obdobie menil len mierne, zo 7,1 % na 8,8 %.
V akademickom publikovaní býva korešpondenčný autor človek, ktorý komunikuje s redakciou časopisu a po publikovaní rieši korešpondenciu k článku. Niekedy má na starosti aj administratívne záležitosti, napríklad poplatky za publikovanie. Túto rolu môže zastávať prvý autor, posledný autor aj ktorýkoľvek ďalší spoluautor podľa toho, ako si tím rozdelí úlohy.
Rozdiel medzi Čínou a zvyškom sveta nebol vo všetkých odboroch rovnaký. V medicíne a farmakológii boli autori z Číny podľa analýzy zhruba deväťkrát náchylnejší uvádzať viac než jedného korešpondenčného autora než bol globálny základ, ak sa z porovnania vynechali Južná Kórea a Singapur. V humanitných a spoločenských vedách išlo približne o päťnásobok.
Vysoké podiely zaznamenali aj Singapur a Južná Kórea, kde sa za celé obdobie 2016 až 2020 podiel článkov s viacerými korešpondenčnými autormi pohyboval tesne pod 20 %. Keď výskumníci vyradili z dát Čínu, Singapur a Južnú Kóreu, priemerný podiel klesol na niečo vyše 7,5 %.
Podľa spoluautora štúdie Wencana Tiana z Beijing Normal University v Zhuhai môžu mať viacerí korešpondenční autori pri veľkých kolaboratívnych projektoch úplne legitímny význam. Môžu totiž odrážať skutočne zdieľané vedenie aj zodpovednosť. Zároveň však upozorňuje, že v krajinách, kde systém hodnotenia výskumu pripisuje niektorým autorským pozíciám mimoriadnu dôležitosť, sa takáto rola môže ľahšie zneužiť.
Práve to má podľa autorov pomáhať vysvetliť situáciu v Číne počas sledovaného obdobia. Vtedajší systém hodnotenia kládol dôraz najmä na pozície prvého a korešpondenčného autora pri rozhodovaní o povýšeniach, finančných odmenách aj prístupe k výskumnému financovaniu. Ak je určitá autorská pozícia priamo naviazaná na kariérny postup a peniaze, rastie aj motivácia získať ju za každú cenu.
Pre bežného čitateľa je podstatné najmä to, že poradie a označenie autorov vo vedeckých článkoch nie sú len formálna drobnosť. V mnohých systémoch práve tieto pozície ovplyvňujú, kto získa uznanie, granty alebo lepšiu pracovnú pozíciu. Keď sú pravidlá nastavené nevhodne, môžu meniť správanie vedcov aj spôsob, akým sa podpisujú pod výsledky výskumu.
Čo vlastne znamená korešpondenčný autor
Všeobecne platí, že korešpondenčný autor je hlavný kontakt pre časopis a čitateľov.
Snímka zobrazuje: China’s previous evaluation system rewarded researchers who were listed as corresponding authors. Credit: Andrii Yalanskyi/iStock via Getty.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01623-4
Zodpovedá za komunikáciu počas recenzného konania aj po vydaní článku. Táto funkcia sama osebe nemusí znamenať, že ide o najdôležitejšieho člena tímu z vedeckého hľadiska, no v praxi sa jej často pripisuje prestíž a administratívna zodpovednosť.
Práve preto je dôležité, ako inštitúcie túto pozíciu vyhodnocujú. Ak sa z nej stane skratka pre zásluhy, ktoré v skutočnosti treba posudzovať podrobnejšie, môže to skresľovať obraz o tom, kto na výskume reálne pracoval a kto niesol odbornú zodpovednosť.
Prečo sa tento jav objavil práve v Číne
Podľa autorov štúdie zohral veľkú úlohu starší model hodnotenia výskumu. V ňom mali pozície prvého a korešpondenčného autora výrazný vplyv na povyšovanie, finančné odmeny a prístup k grantom. To mohlo vytvárať tlak, aby sa pri jednom článku objavilo viac ľudí s titulom korešpondenčného autora.
Dôležité je, že štúdia nehovorí, že každý takýto prípad bol nepoctivý. Skôr ukazuje, že pravidlá odmeňovania a kariérneho postupu môžu ovplyvniť aj to, ako sa autorské roly prideľujú. Ide teda o príklad toho, ako administratívne nastavenie systému mení publikačné správanie vedcov.
Reformy hodnotenia a snaha obmedziť zneužívanie
Čína medzičasom svoj systém hodnotenia upravila. Podľa Wencana Tiana sa priblížil medzinárodne uznávaným princípom, ktoré viac zdôrazňujú skutočný príspevok, hodnotenie odborníkmi a diferencované posudzovanie výsledkov.
Na začiatku roka 2020 vydali čínske ministerstvá školstva a vedy spoločné stanovisko, podľa ktorého by inštitúcie nemali vedcov prijímať ani povyšovať len podľa počtu článkov či citácií. Tento krok spustil výraznejší odklon od používania publikačných záznamov v Science Citation Index ako hlavného nástroja na hodnotenie výskumníkov a inštitúcií.
Následne National Natural Science Foundation of China zrušila politiku peňažných odmien za publikované články. Zároveň zaviedla prísnejšie pravidlá proti takzvanému gift authorship, teda praxi, keď sa medzi autorov dostane človek s malým alebo nijakým príspevkom. Výskumníci teraz musia jasne uvádzať svoj podiel na práci a nesmú svoj prínos skresľovať ani zveličovať.
Prečo na autorských pozíciách záleží aj mimo bibliometrie
Autorské poradie a špeciálne roly majú dosah ďaleko za hranice jedného článku. Ovlplyvňujú reputáciu vedcov, prerozdeľovanie peňazí aj to, koho inštitúcie považujú za lídra výskumu. Ak sa tieto signály používajú príliš mechanicky, môžu podporovať formálne hry namiesto reálneho vedeckého prínosu.
Vo všeobecnej rovine je to problém, ktorý sa netýka len jednej krajiny. Veda je čoraz viac tímová a pri veľkých medzinárodných projektoch býva rozdelenie zásluh zložité. Práve preto rastie tlak na transparentnejšie uvádzanie konkrétnych príspevkov jednotlivých autorov, namiesto spoliehania sa len na poradie mien alebo jednu prestížnu značku pri autorovi.
Čo zatiaľ nevieme a čo bude dôležité sledovať
Samotná analýza zachytáva obdobie rokov 2016 až 2020, teda najmä čas pred a počas začiatku reforiem. Z nej preto nemožno priamo vyčítať, ako silno sa nové pravidlá už premietli do neskoršieho publikačného správania. Očakávanie, že trend po reformách zoslabne, vychádza z toho, ako sa zmenili hodnotiace pravidlá.
Otvorenou otázkou zostáva aj to, do akej miery viacerí korešpondenční autori pri jednotlivých článkoch odrážajú skutočne zdieľané vedenie a do akej miery strategické prispôsobenie sa systému. Presnejšiu odpoveď by priniesli ďalšie analýzy novších dát a podrobnejšie sledovanie toho, ako inštitúcie v praxi posudzujú autorské zásluhy.
Zdroj: Nature News
Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01623-4


