Na tele Ötziho vedci našli štyri druhy dávnych kvasiniek
Na mumifikovaných pozostatkoch muža známeho ako Ötzi the Iceman identifikovali vedci štyri druhy starobylých kvasiniek. Výsledok naznačuje, že tieto mikroorganizmy pretrvali na tele tisíce rokov a zároveň ukazuje, prečo musí byť slávna alpská mumia neustále uchovávaná v podmienkach podobných ľadovcu.
Ancient Yeasts Identified on Ötzi the Iceman.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
Ötzi je 5 300 rokov starý mumifikovaný človek, ktorého našli v Alpách na hranici Talianska a Rakúska v roku 1991. Ako uviedol Albert Zink z Ludwig Maximilian University, telo je dnes uložené v špeciálnom zariadení v Taliansku, ktoré napodobňuje glaciálne podmienky z miesta nálezu.
Výskumníci pri odbere vzoriek telo mierne rozmrazili, zachytili odtekajúcu vodu a stermi odobrali materiál z viacerých miest na povrchu tela. Aby odlíšili pôvodné stopy od možnej modernej kontaminácie, porovnali ich aj so zeminou z miesta nálezu, so vzduchom v múzeu a s vodou používanou na udržiavanie vlhkosti v úložnom priestore.
Vzorky odobraté z vnútra Ötziho tela pri kultivácii nerástli. Na povrchu pozostatkov však vedci určili štyri rôzne druhy kvasiniek. Zároveň našli aj starobylú DNA týchto druhov, čo podľa Zinka podporuje záver, že na Ötzim pretrvali a sprevádzali ho počas tisícročí, keď bol zachovaný v ľade.
Tím sa domnieva, že kvasinky mohli na pozostatkoch rásť počas teplejších období v priebehu prvých 1 500 rokov po Ötziho smrti. Štúdia zároveň ukázala, že tieto kvasinky môžu prispievať k rozkladu, ak ostatky nie sú udržiavané v zamrznutom stave. Praktický význam je jasný: pri takto výnimočne zachovaných ľudských pozostatkoch nerozhoduje len archeológia, ale aj presná kontrola prostredia, v ktorom sú uložené.
Kto bol Ötzi a prečo je taký dôležitý
Ötzi patrí medzi najznámejšie archeologické nálezy ľudských pozostatkov na svete. Jeho mimoriadne zachovanie umožnilo skúmať nielen telo samotné, ale aj stravu, zdravotný stav a životné podmienky človeka z praveku. Nový výsledok k tomu pridáva ďalšiu vrstvu: ukazuje, že dôležitou súčasťou príbehu mumie je aj mikroskopický svet organizmov, ktoré sa s ňou spájali počas dlhého času v ľade.
Snímka zobrazuje: Microbiologist Mohamed Sarhan examines colonies of yeast taken from a sample of Ötzi’s stomach.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
V širšom zmysle to pripomína, že archeologický nález netvorí len kosť, tkanivo či výbava, ale aj neviditeľné biologické stopy. Práve tie môžu rozhodovať o tom, ako dlho sa pozostatky zachovajú a čo všetko sa z nich ešte dá zistiť.
Ako vedci oddeľovali staré stopy od možnej kontaminácie
Pri takomto výskume je zásadné rozlíšiť, čo skutočne patrí k dávnej minulosti a čo sa na pozostatky mohlo dostať až neskôr počas uloženia alebo manipulácie. Preto vedci nepracovali len so vzorkami z tela, ale porovnali ich aj so zeminou z miesta objavu, vzduchom v múzeu a vodou používanou v úložnom priestore.
Snímka zobrazuje: Modern replicas of Bronze Age houses in Lake Constance.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
Takýto postup je dôležitý všeobecne pri analýze mikrobiómu historických pozostatkov. Mikroorganizmy sú všadeprítomné a bez porovnávacích vzoriek by bolo oveľa ťažšie povedať, či ide o dávny sprievodný organizmus, alebo o novší prírastok z okolia.
Čo môže prítomnosť dávnych kvasiniek znamenať
Samotný nález kvasiniek neznamená len zaujímavú biologickú stopu. V tomto prípade naznačuje, že niektoré mikroorganizmy dokážu na mimoriadne zachovaných pozostatkoch pretrvávať veľmi dlho, ak ich chráni chladné prostredie. Nájdená starobylá DNA podľa výskumníkov podporuje predstavu, že nejde len o nedávnu kontamináciu.
Snímka zobrazuje: Ancient Yeasts Identified on Ötzi the Iceman.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
Vo všeobecnom kontexte sú kvasinky skupinou mikroskopických húb, ktoré sa v prírode správajú rozmanito. Niektoré sú neškodné, iné zohrávajú úlohu pri rozklade organického materiálu. Práve preto je dôležité vedieť, ktoré druhy sa na pozostatkoch nachádzajú a aký môžu mať účinok pri zmene prostredia.
Prečo záleží na teplote a vlhkosti
Podľa autorov by tieto kvasinky mohli podporovať rozklad, ak by telo nebolo uchovávané v zamrznutom stave. To je z pohľadu ochrany nálezu kľúčová správa. Aj drobné odchýlky v podmienkach môžu pri citlivých pozostatkoch rozhodnúť o tom, či sa stav zachová, alebo začne zhoršovať.
Snímka zobrazuje: Ancient Yeasts Identified on Ötzi the Iceman.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
V múzejných a konzervačných podmienkach preto nejde len o „uskladnenie“ predmetu. Pri ľadových múmiách je nevyhnutné udržiavať stabilné prostredie, ktoré čo najvernejšie napodobňuje prirodzené podmienky, v akých sa telo uchovalo. Práve tak sa obmedzuje činnosť mikroorganizmov a spomaľujú procesy rozkladu.
Čo zostáva otvorené a čo môže nasledovať
Výskumníci predpokladajú, že kvasinky mohli rásť na pozostatkoch počas teplejších období v prvých 1 500 rokoch po Ötziho smrti. Ide však o interpretáciu, ktorá opisuje pravdepodobný scenár, nie o úplne uzavretý príbeh všetkých zmien, ktorými telo prešlo.
Snímka zobrazuje: Ancient Yeasts Identified on Ötzi the Iceman.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman
Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako presne sa jednotlivé druhy správali v rôznych fázach uchovania a aký bol ich podiel na postupných zmenách povrchu tela. Takýto výskum môže v budúcnosti pomôcť nielen pri ochrane Ötziho, ale aj pri starostlivosti o iné mimoriadne citlivé archeologické pozostatky, pri ktorých zohráva mikrobiálne prostredie dôležitú úlohu.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/06/04/ancient-yeasts-identified-on-otzi-the-iceman


