Na delfíny v Malajzii sa dá počítať aj sluchom. Saliza Bono skúma, čo prezrádza ich zvuk
V roku 1956 vydali americkí vedci William Kellogg a Robert Kohler prácu, ktorá prvýkrát ukázala, že delfíny sa orientujú pomocou zvuku. Odvtedy sa z bioakustiky stal samostatný odbor – a v Malajzii ho dnes rozvíja Saliza Bono, ktorá pôsobí ako bioakustická pracovníčka v organizácii MareCet. Tá je podľa dostupných informácií jedinou mimovládnou organizáciou v krajine, ktorá sa venuje výskumu a ochrane morských cicavcov. Tridsaťdvaročná Saliza okrem toho vedie Langkawiský projekt výskumu delfínov. Jej práca sa sústreďuje na zvuky, ktoré tieto zvieratá vydávajú, a na vplyv podmorského hluku. Ako sama hovorí, spoznávanie zvierat je prvým krokom k ich záchrane.
Eavesdropping on Malaysia’s dolphins: Interview with marine bioacoustician Saliza Bono.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/10/eavesdropping-on-malaysias-dolphins-interview-with-marine-bioacoustician-saliza-bono
Malajzijské pobrežné vody obýva 27 druhov morských cicavcov. Patria medzi ne chránené druhy, napríklad delfín tichomorský (Sousa chinensis), delfín krátkohlavý (Orcaella brevirostris), sviňucha bezchrbtová (Neophocaena phocaenoides), moržuňa (Dugong dugon) a delfín skákavý (Tursiops aduncus). Napriek tomu o týchto živočíchoch vie len málo Malajzijčanov – a ešte menej ľudí tuší, že existuje vedkyňa, ktorá študuje ich vokálnu komunikáciu.
Saliza Bono sa k tejto práci dostala cez detstvo. Prvého delfína videla v Austrálii ako desaťročná. Prekvapilo ju, že ide o cicavce: majú pľúca ako ľudia, no žijú pod vodou. Zvedavosť ju priviedla k pojmu „morská vedkyňa“ a k rozhodnutiu venovať sa tomuto odboru. Dnes skúma zvuky morských cicavcov a jej výskum sa zameriava na dôsledky podmorského hluku, a to predovšetkým u delfínov tichomorských a delfínov krátkohlavých v Malajzii.
V rozhovore pre Mongabay, ktorý viedli prostredníctvom videohovoru, hovorila o svojej ceste k bioakustike, o tom, ako hlukové znečistenie pod hladinou ovplyvňuje správanie delfínov, aj o prekážkach, s ktorými sa jej výskum stretáva. Podrobnosti o konkrétnych zisteniach však rozhovor neprináša – rovnako ako presné čísla o tom, ako sa hluk prejavuje v miestnych populáciách. Práve tu sa totiž začína priestor pre ďalšie merania a dlhodobejšie sledovanie.
Zvuk ako základný zmysel pod hladinou
Vo vode sa zvuk šíri oveľa lepšie než vo vzduchu.
Pre delfíny to nie je zaujímavosť, ale praktická nevyhnutnosť: orientujú sa pomocou ozvien, komunikujú medzi sebou a vnímajú okolie aj v kalnej vode alebo v tme. Keď sa do tohto prostredia dostane cudzí zvuk – napríklad z lodnej dopravy, stavby alebo prieskumu morského dna – môže prekryť signály, ktoré zvieratá potrebujú na lov, navigáciu alebo udržiavanie skupiny. Presne tomuto typu rušenia sa venuje bioakustika. Jej úlohou je zvuky nahrávať, rozpoznávať a porovnávať v čase. Bez takéhoto základného popisu sa nedá posúdiť, či sa niečo mení, alebo či je situácia stabilná.
Prečo je výskum v malajzijských vodách dôležitý
Malajzia leží v jednom z biologicky najbohatších regiónov sveta.
Pobrežné vody tu poskytujú priestor mnohým druhom, no zároveň patria medzi hospodársky vyťažené oblasti. Idea, že ochrana sa začína poznaním, nie je len fráza – ak chýbajú údaje o tom, kde zvieratá žijú a ako reagujú na zmeny, ťažko sa nastavujú pravidlá pre lodnú dopravu, rybolov alebo rozvoj pobrežia. Práca MareCet je preto dôležitá aj inštitucionálne: ide o jedinú mimovládnu organizáciu v krajine, ktorá sa venuje výskumu a ochrane morských cicavcov. Langkawiský projekt výskumu delfínov, ktorý Saliza vedie, predstavuje konkrétny pokus sledovať jednu oblasť dlhodobo. Dlhodobosť je pritom pri zvukových dátach kľúčová – jednorazové nahrávky zachytia len okamih.
Vzdelávanie ako súčasť ochrany
Saliza Bono opakovane hovorí, že poznanie zvierat je prvým krokom k ich záchrane.
V praxi to znamená aj prácu s verejnosťou. Ak o delfínoch a sviňuchách vie len málo Malajzijčanov, chýba aj spoločenský tlak na ich ochranu. Vzdelávanie preto nie je doplnkom k výskumu, ale jeho priamou súčasťou. Bioakustika tu ponúka nečakanú výhodu: zvuk sa dá nahrať a pustiť ľuďom, ktorí sa s delfínmi nikdy nestretnú. Zvuková nahrávka tak môže byť mostom medzi laboratóriom a verejnosťou – a zároveň pripomienkou, že pod hladinou sa odohráva komunikácia, o ktorej väčšina z nás nevie takmer nič.
Čo si výskum hluku vyžaduje
Bioakustický výskum znie jednoducho, no v teréne je náročný.
Vyžaduje si prístroje schopné nahrávať pod vodou, dostatok času na opakované merania a schopnosť odlíšiť biologické zvuky od technických. K tomu pristupuje prostredie, ktoré sa mení – počasie, viditeľnosť, prúdy aj prítomnosť lodí. Výsledkom nebýva jeden prelomový objav, ale postupne sa skladajúci obraz. Práve preto je dôležité, aby mal výskum stabilné zázemie a mohol pokračovať aj vtedy, keď sa podmienky skomplikujú.
Prečo to presahuje jeden projekt
Ochrana morských cicavcov v Malajzii nie je len otázkou biológie. Dotýka sa rybolovu, dopravy, cestovného ruchu aj územného plánovania pobrežia. Ak sa podarí zvukové dáta spojiť s týmito oblasťami, môžu vznikať konkrétnejšie odporúčania. Zároveň platí, že výskum Salizy Bono je len jedným dielom mozaiky – v rozhovore opisuje vlastnú cestu, nie hotové závery o stave všetkých populácií. Práve v tom spočíva jeho hodnota: vytvára základ, na ktorý sa dá nadviazať. Zvuk pod hladinou sa tak stáva nielen predmetom vedeckého záujmu, ale aj praktickým nástrojom, ako lepšie rozumieť prostrediu, v ktorom tieto zvieratá žijú.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/10/eavesdropping-on-malaysias-dolphins-interview-with-marine-bioacoustician-saliza-bono


