Bobry sa posúvajú do Arktídy. Stopy v dreve ukázali, že na severe Kanady žijú najmenej od roku 2008

Bobry sa v kanadskej Arktíde posúvajú čoraz severnejšie a menia pritom tok povrchovej vody aj podobu krajiny. Nová analýza ohryzených konárov a satelitných snímok ukázala, že v jednej z najsevernejších častí Kanady žili súvisle najmenej od roku 2008, čo prináša dôležitý základ pre výskum aj rozhodovanie miestnych komunít a správcov územia.

How Beavers Gnawed Their Way into the Arctic.

Zdroj: https://eos.org/articles/how-beavers-gnawed-their-way-into-the-arctic

Zdrojom týchto zistení je štúdia v časopise Ecosphere, ktorá sa zamerala na Inuvialuit Settlement Region v arktickej Kanade. Otepľovanie mení tamojšiu krajinu a spolu s ním sa na sever rozširuje aj areál bobrov. Tie pri presune stavajú hrádze, vytvárajú nové jazierka a podľa zdroja môžu dokonca urýchľovať topenie permafrostu. Objavili sa aj hlásenia o bobroch plávajúcich v Arctic Ocean.

Tieto zmeny nie sú len biologickou zaujímavosťou. Bobrie hrádze menia smer a rýchlosť toku vody, v niektorých prípadoch môžu vytvárať podmienky vhodné pre vodou prenosné ochorenia a niekde prekážajú bežným dopravným trasám. Práve preto je dôležité vedieť, kedy sa bobry v konkrétnych oblastiach objavili a ako rýchlo postupujú ďalej na sever.

Výskumníci však doteraz narážali na zásadný problém: v odľahlých častiach Arktídy je málo starších pozorovaní. Bez takéhoto časového záznamu sa len ťažko rozlišuje, ktoré zmeny krajiny súvisia s bobrami a ktoré majú iné príčiny. Autori preto siahli po nepriamom, ale lacnejšom a v teréne použiteľnom postupe.

Tím vedený Georgia Hole z Durham University, ktorá výskum dokončila počas pôsobenia na Anglia Ruskin University, spolupracoval s Imaryuk Monitors. Táto skupina komunitných pozorovateľov sleduje podmienky pozdĺž Tuktoyaktuk Highway v odľahlej časti Northwest Territories a Yukonu. V roku 2020 si všimli, že bobria aktivita začína výraznejšie zasahovať okolité potoky a jazerá, a hľadali výskumné partnerstvo, ktoré by pomohlo priniesť odpovede aj podklady pre zmierňovanie škôd.

Vedci zozbierali 94 stoniek vŕb a jelší so stopami po bobrích zuboch pri hrádzach a obydliach na troch sledovaných lokalitách. Na porovnanie pridali 99 nepoškodených stoniek. Vek ohryzenia potom určili porovnaním letokruhov poškodených a nepoškodených rastlín. Výsledky spojili so satelitnými snímkami Landsat, ktoré zachytávajú zmeny povrchovej vody v rokoch 1984 až 2022.

Takto zostavená časová os ukázala, že súvislé osídlenie bobrami sa v tejto oblasti začalo najmenej v roku 2008. Najsevernejšia lokalita niesla dôkazy o prítomnosti bobrov v období 2008 až 2022, stredná lokalita v rokoch 2015 až 2022 a najjužnejšia v rokoch 2011 až 2023. Podľa autorov ide o prvú časovú rekonštrukciu šírenia bobrov v Inuvialuit Settlement Region.

Autori zároveň upozorňujú, že bobry mohli niektoré lokality obsadiť aj pred rokom 2008. Dáta preto neurčujú absolútne prvý príchod, ale najneskorší potvrdený začiatok súvislej prítomnosti. Výsledky sa však zhodujú s pozorovaniami obyvateľov regiónu, ktorí hlásili nárast bobrích populácií v polovici 2010. rokov, aj s odhadmi iných výskumných tímov o postupe bobrov do Arktídy.

Pre prax je dôležité, že nová metóda môže fungovať aj tam, kde je nasadenie fotopascí alebo drahých leteckých prieskumov zložité. Ak sa podarí podobné ohryzené kroviny zbierať aj inde a správne ich datovať, vedci môžu získať širší obraz o tom, ako rozsiahlo bobry menia tundru a vodné toky.

Prečo sa bobry posúvajú na sever

Samotný zdroj spája tento trend s otepľovaním arktickej krajiny.

Snímka zobrazuje: How Beavers Gnawed Their Way into the Arctic.

Zdroj: https://eos.org/articles/how-beavers-gnawed-their-way-into-the-arctic

Keď sa menia podmienky na severe, mení sa aj to, kde sa druhy dokážu usadiť. V prípade bobrov to neznamená len výskyt zvieraťa v novom regióne. Bobor aktívne prestavuje prostredie: stavia hrádze, zadržiava vodu a vytvára nové mokré plochy. Preto aj relatívne malý posun areálu môže mať v krajine výrazné následky.

V Arktíde je to obzvlášť dôležité, pretože ide o prostredie citlivé na zmeny vody, vegetácie aj teploty pôdy. Zdroj pripomína, že bobrie stavby môžu urýchľovať topenie permafrostu. To je jeden z dôvodov, prečo sa vedci nesústredia len na samotné zvieratá, ale aj na to, ako menia hydrológiu a povrch krajiny.

Ako vedci čítali stopy v letokruhoch

Jadro výskumu spočívalo v datovaní ohryzených stoniek pomocou letokruhov.

Snímka zobrazuje: The research team collected browsed shrubs like these to determine when beavers first inhabited the study area in northwestern Canada. Credit:.

Zdroj: https://eos.org/articles/how-beavers-gnawed-their-way-into-the-arctic

Keď vedci porovnajú rastové vzory poškodených a nepoškodených drevín, môžu odhadnúť, kedy k ohryzeniu došlo. V tomto prípade išlo o vŕby a jelše zozbierané v okolí bobrích hrádzí a obydlí.

Takýto prístup je užitočný najmä v odľahlých oblastiach, kde chýbajú dlhodobé terénne záznamy. Nejde o priamy videozáznam príchodu bobrov, ale o rekonštrukciu ich minulého výskytu na základe fyzických stôp v rastlinách. Keď sa tieto údaje porovnajú so satelitnými snímkami zachytávajúcimi pribúdanie vody v krajine, vzniká presvedčivejší obraz toho, čo sa v území dialo.

Čo zmeny znamenajú pre miestne komunity

V Inuvialuit Settlement Region nejde len o ekologickú otázku.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/articles/how-beavers-gnawed-their-way-into-the-arctic

Mohlo by Vás zaujímať  DNA po 166 rokoch potvrdila identitu námorníka z Franklinovej expedície. Našli ho v odeve, ktorý mu nepatril

Miestne komunity potrebujú vedieť, ako sa menia vodné cesty, jazerá a potoky, pretože to ovplyvňuje pohyb po krajine aj každodenné využívanie územia. Zdroj uvádza, že bobrie hrádze môžu blokovať bežné trasy a v niektorých prípadoch vytvárať prostredie priaznivé pre vodou prenosné choroby.

Kirt Ruben z Imaryuk Monitors preto hovorí o potrebe podkladov pre zmierňovanie bobrej aktivity. Skupina chce ďalej zbierať údaje o vplyve bobrov na vodné toky aj o možnej súvislosti s ochoreniami prenášanými vodou, vrátane giardie. Zdroj však túto súvislosť nepredkladá ako uzavretý záver, ale ako tému, pri ktorej by miestni chceli viac dát.

Prečo je táto metóda dôležitá aj mimo jednej oblasti

Význam štúdie nespočíva iba v tom, že ponúkla prvú časovú os pre jeden región. Dôležité je aj to, že ukázala použiteľnú metódu pre ďalšie ťažko dostupné časti Arktídy. V podobných oblastiach býva terénny výskum logisticky náročný a drahý, takže jednoduchšie postupy môžu výrazne rozšíriť množstvo dostupných údajov.

Podľa autora citovaného v texte, ekológa Toma Glassa z University of Alaska Fairbanks, zhoda medzi údajmi z letokruhov a obrazom zo satelitov posilňuje dôveru v to, že zmeny zachytené na snímkach naozaj súvisia s bobrími jazierkami. To je dôležité aj pre tímy, ktoré sledujú šírenie bobrov najmä pomocou diaľkového prieskumu Zeme.

Čo ešte zostáva nejasné

Štúdia odpovedá na časť otázok, ale nie na všetky. Nehovorí s úplnou istotou, že bobry prišli do sledovaných lokalít práve v rokoch, ktoré uvádza. Skôr dokladá, že najneskôr vtedy tam už súvisle boli. Je teda možné, že sa v niektorých miestach objavili aj skôr, len po tom zatiaľ chýba jasný dôkaz.

Otvorená zostáva aj širšia otázka rozsahu dôsledkov. Zdroj opisuje zmeny toku vody, možné zdravotné riziká aj vplyv na dopravu, no miestni pozorovatelia aj vedci chcú viac údajov o tom, ako presne sa tieto efekty prejavujú v jednotlivých častiach regiónu. Práve kombinácia miestnych pozorovaní, vzoriek rastlín a satelitných dát môže v ďalších rokoch ukázať, ako rýchlo sa bobry budú v Arktíde šíriť a čo to bude znamenať pre krajinu aj ľudí.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/articles/how-beavers-gnawed-their-way-into-the-arctic